Keď jej zavolala dcéra, že sa cíti zúfalo slabá, lebo v ten deň nezjedla nič viac, len polovicu mandle, odpovedala jej, že si z nich môže dať ešte dve, ale musí ich poriadne rozžuť. Slová matky slávnej modelky Gigi Hadid sa pred časom stali na sociálnych sieťach virálnymi. Vyslovila ich totiž pred kamerami reality šou Paničky z Beverly Hills, v ktorej účinkovala. A dala tak pomenovanie matkám, ktoré sú posadnuté štíhlosťou a vzhľadom svojich ratolestí. Aj za cenu straty zdravia. Prečo to však mandľové mamy robia?
Yolanda Hadid bola sama úspešnou modelkou spoločnosti Ford Models, vďaka ktorej v priebehu pätnásťročnej kariéry dobyla Paríž, Miláno, New York aj Los Angeles, kde sa následne rozhodla usadiť a založiť si rodinu. To sa jej podarilo vďaka manželstvu s realitným developerom Mohamedom Hadidom, ktorému porodila tri deti – dcéry Gigi a Bellu a syna Anwara, pričom bolo o nej vždy verejne známe, že zo svojich detí chcela mať za každú cenu nasledovníkov. Už od detstva sa povinne venovali pohybu, mali prísny jedálniček a mama ich podporovala v zmenách ku „krajšiemu“ vzhľadu. Po „mandľovej afére“ sa však Yolanda bránila, že nezdravú radu dala prvorodenej Gigi v polospánku, keďže sa práve vrátila zo zákroku na plastickej klinike, kde si dala odstrániť prsné implantáty. „Bolo to vytrhnuté z kontextu… Gigi volala a ja som ešte pod vplyvom anestézie zrejme povedala: ‚Daj si dve mandle.‘ Ani si nepamätám, prečo dve. Je to taký hlúpy príbeh,“ citoval bývalú modelku časopis People. Médiá však Yolande pripomenuli, že to nebolo prvýkrát. Telo svojej dcéry označovala za „veľké a objemné“ vo viacerých scénach, kde sa zároveň sťažovala, že „jedáva ako muž“. Počas narodeninovej oslavy dospievajúcej Gigi jej zase dohovárala, že taký hriech, akým je dať si kúsok torty, môže spáchať maximálne jeden večer, ale potom sa musí vrátiť k diéte… „Vieš, že v Paríži a Miláne majú rady len chudé dievčatá,“ upozornila dcéru.
Takto „oplácaná“ si nikoho nenájdeš….
Termín „mandľová mama“, ktorého vznik Yolanda inšpirovala, tak definitívne zostal v slovníku odborníkov na poruchy príjmu potravy s tým, že ide o matky, ktorá sú príliš posadnuté diétami a povzbudzujú alebo dokonca nútia svoje deti, aby dodržiavali rovnakú kultúru stravovania. Podľa dietológov existuje jediná vec, na ktorej mandľovým mamičkám skutočne záleží, a to chudnúť a zostať chudá. To zatieňuje úspechy v čomkoľvek inom. Aj keď sa zdá, že ide o novodobý módny trend, odborníci uvádzajú, že takéto mamy sú tu už dlho. Koniec koncov ukázala to aj reakcia množstva mladých žien, ktoré zverejnili na Tiktoku, čo samy počúvali od detstva od svojich mám: „Videla si svoje stehná? Maj trošku súdnosti a zabudni na sukne… Takto ‚oplácaná‘ si nikoho nenájdeš…“
Každý piaty mladý je ochotný ohroziť svoje zdravie
Organizácia Chuť žiť upozorňuje, že aj to je jeden z dôvodov toho, že podľa prieskumov každý piaty tínedžer na Slovensku je ochotný s cieľom zmeny výzoru ohroziť svoje zdravie. „Body image úzko súvisí s rizikom vzniku porúch príjmu potravy. Ak človek vníma svoje telo negatívne, pravdepodobnosť vzniku takejto poruchy sa zvyšuje až štyrikrát,“ dvíha varovný prst. Mladšia z dcér Yolandy Bella nakoniec takisto v roku 2022 v rozhovore pre časopis Vogue priznala, že bojovala s anorexiou. Keď chodila na strednú školu, psychiater jej predpísal lieky, keďže mala problémy so sústredením. Myslel si, že by to mohlo byť ADHD. Bella však hovorí, že jedným z účinkov tých liekov bolo potláčanie chuti do jedla, čo ju dohnalo k poruche príjmu potravy. „Používala som aplikáciu na počítanie kalórií, ktorá bola pre mňa ako diabol,“ spomína s tým, že jej podľa nej vychádzalo, že si na obed môže zbaliť tri maliny a stonku zeleru. Dnes má síce úspešná modelka podľa vlastných slov veľmi zdravý vzťah k jedlu, ale kvôli tomuto obdobiu jej života sa dodnes nevie pozrieť na seba do zrkadla.
Mandľové matky nie sú „zlé“
Psychológovia však tvrdia, že mandľové matky nie sú „zlé“. Skúsenosti z praxe hovoria skôr o tom, že ide o ženy, ktoré boli samy traumatizované a nedoceňované. Ani slovenská herečka Rebeka Gregáňová, ktorá otvorene prehovorila o svojej anorexii, si nemyslí, že jej mama, ktorá jej celý život zdôrazňovala, ako málo na rozdiel od nej je, jej chcela zle. „Myslím, že aj ona mala v tomto smere určité problémy, ale neodvážim sa to nazvať poruchou príjmu potravy a už vôbec jej svoju chorobu nechcem dávať za vinu,“ zdôrazňuje v rozhovore pre MOJE ZDRAVIE Rebeka. V každom prípade jej doma nikdy kvôli tomu, že takmer neje, nikto nedohováral. „Dokonca ani keď som to párkrát mamine otvorene povedala. Sama má taký jedálniček, aký má. Zje jeden chlieb za deň a to jej stačí. Ešte mi rada aj stále opakovala, ako v podstate nepotrebuje jesť,“ dodala.
„Podľa dietológov existuje jediná vec, na ktorej mandľovým mamičkám skutočne záleží, a to chudnúť a zostať chudá.“
Nesmú ju už nikdy vidieť jesť!
Koľko má kto kíl, to bola podľa Rebeky téma, ktorá sa v divadle, kde mama pracovala ako umelecká maskérka, spomínala dookola. Ju, samozrejme, neriešili. Bola predsa dieťa. Ale občas jej povedali, že je krv a mlieko. Na začiatku si to neuvedomovala, ale postupne mala pocit, že zakaždým, keď tie slová niekto povedal, akoby jej dal facku. „Vnímala som to ako kritiku alebo dokonca nadávku,“ priznáva. Pritom nikdy nemala viac kíl, ako podľa tabuliek dievča v jej veku má mať. „Nikdy som ani nevyzerala zle,“ dodáva. Ale čoraz viac bola presvedčená o tom, že ostatní si to myslia. Nesmú ju už nikdy vidieť jesť! rozhodol prvýkrát za ňu hlas v jej vnútri. „Keď sa na mňa niekto pozeral, nebola som schopná nič dať do úst, aby si nemysleli, že sa napchávam a podľa toho aj vyzerám,“ opisuje svoje vtedajšie myšlienky. Zdalo sa, že to vyšlo, presne ako chcela. Nikomu to, že takmer neje, nevadilo. „Moje okolie to vôbec neriešilo, a tak som si myslela, že je to normálne a moje pocity sú úplne v poriadku,“ šokuje mladá žena, ktorá si nakoniec musela pomôcť sama. Uvedomuje si však, že mentálna anorexia je ako mnohohlavý drak. Teší sa, že sa jej nateraz podarilo jeho hlavy odťať, ale vie, že stačí málo, aby mu kedykoľvek dorástli ďalšie.
Mame vykričala, že má anorexiu
Veľmi, naozaj veľmi chce vyhrať, aj keď to znamená byť stále v strehu, dokonca aj doma, kde sa o jej chorobe dozvedeli až v čase, keď sa už liečila. „Pred rokom som v amoku skrátka vybuchla a vykričala mamine, že mám mentálnu anorexiu, nech mi už nerozpráva, ako málo je a aké je to dobré. Pre mňa je to totiž nebezpečné,“ priznáva mladá žena, ktorá odvtedy cíti aj od najbližších podporu. „Terapeut mi síce povedal, že keď sa budem naozaj veľmi chcieť vyliečiť a vymazať tento problém zo svojho života, tak ho vymažem, ale ani tak to neznamená, že už sa mi to nemôže nikdy stať. Nateraz môžem povedať, že som v poriadku, ale o to, aby to takto už zostalo, je potrebné stále bojovať…“
Foto: Unsplash
