Nie je ojedinelé počuť, že sa pacienti počas pobytu v nemocnici nakazia ďalšou chorobou. Je to bežná komplikácia, ktorá robí vrásky na čele všetkým zúčastneným. Uvádza sa, že až každý 10. pacient sa nakazí nemocničnou infekciou. Lekári stoja pred otázkou, ako bojovať s neustále sa zdokonaľujúcou schopnosťou baktérií byť o krok vpredu pred vedou, pacienti dúfajú, že sa nenakazia. Spoločným cieľom je však eliminovať šancu šírenia nemocničných nákaz.
Nozokomiálne nákazy (z gréckeho nosokomeion = nemocnica) vedia vážne skomplikovať priebeh pôvodného ochorenia pacienta. Predlžuje sa doba pobytu v nemocničnom zariadení a zvyšujú sa aj finančné náklady na jeho liečbu. Európske krajiny hlásia výskyt nozokomiálnych nákaz na úrovni približne 7 %. Na Slovensku sa systematicky buduje dohľad nad ich výskytom. Štúdie ukazujú, že sa nachádzame v stredových hodnotách výskytu nákaz v porovnaní s európskymi krajinami; aj v závislosti od toho, že do poslednej štúdie na Slovensku sa zapojilo viac menších nemocníc, v ktorých sa nevykonáva až také množstvo operačných zákrokov ako v obrovských nemocniciach, v ktorých je riziko šírenia infekcií vyššie. Pri každom type operácií je určité množstvo pacientov, ktorí infekciu dostanú. Úlohou nemocníc je sledovať hladinu výskytu prípadov. „Dôsledné monitorovanie týchto nákaz pomáha analyzovať nielen ich výskyt, ale aj príčinu ich vzniku, a to následne umožňuje prijímať opatrenia na boj s nozokomiálnymi nákazami,“ upozorňuje prof. MUDr. Mária Štefkovičová PhD., MPH, vedúca Národného referenčného centra pre prevenciu a kontrolu nozokomiálnych nákaz a hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre epidemiológiu. Hlásna povinnosť nemocníc v prípade výraznejšieho výskytu infekcií je na príslušný úrad verejného zdravotníctva. V súčasnosti je stanovený rámec systematickej prevencie a kontroly nozokomiálnych nákaz podporený aj legislatívne vyhláškou.
Nakaziť sa môžeme v priamej súvislosti s pobytom, vyšetrovaním či výkonmi v zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na inkubačný čas sa môže nákaza prejaviť až po prepustení pacienta alebo jeho preložení do iného zariadenia. „Vznik nozokomiálnych nákaz je podmienený najmä neustále zvyšujúcou sa rezistenciou mikroorganizmov na antibiotiká, narastaním invazívnych výkonov pri vyšetrovaní pacientov, ale aj pribúdaním ľudí s oslabenou imunitou, ktorí majú čoraz výrazne dlhšie prežívanie vďaka modernej medicíne. Postihnutému pacientovi sa vždy predlžuje hospitalizácia, musí byť nasadená liečba, ktorá často siaha po rezervných a finančne náročných antibiotikách,“ hovorí RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD., vedúca Výskumného centra mikrobiológie a prevencie infekcií.
Ako sa prejaví infekcia
Ako každá iná infekcia na seba upozorní zvýšenou teplotou, bolesťou, laboratórne sa sledujú zápalové parametre, v mieste operačnej rany vznikne sepsa, hnisanie, pnutie. Zápal vnútorných orgánov sa sleduje aj prostredníctvom zobrazovacích metód, napríklad CT.
Faktory výskytu
Mnohé faktory nemožno z nemocničného prostredia odstrániť. Ich vzniku a šíreniu pomáha bežné používanie invazívnych diagnostických a liečebných zákrokov, ako sú infúzia, endoskopia, dlhodobo zavedené žilové alebo močové katétre, napojenie na najrôznejšie prístroje a, samozrejme, tiež oslabenie organizmu chorobou. U pacientov s výrazne zníženou imunitou môže mať osudové následky už aj banálna nákaza.
Cesty prevencie
Na zabránenie vzniku a šírenia nozokomiálnych infekcií slúži dlhý rad preventívnych opatrení, ktoré podrobne stanovujú hygienicko- protiepidemické poriadky príslušných zdravotníckych zariadení: choroboplodné zárodky ničí dôkladná dezinfekcia a sterilizácia, rutinne sa používa ochranný odev, ústne rúška a gumené rukavice, prednosť majú jednorazové nástroje a pomôcky. V súčasnosti sa dáva do popredia ekologický a environmentálny aspekt, ktorý vstupuje do diskusie o reprocesingu používaných nástrojov a pomôcok. Upratovacie služby na dekontamináciu prostredia zohrávajú významnú úlohu v boji proti šíreniu nákaz.
Hygiena rúk
Ľudia prichádzajú do uzavretého priestoru nemocničného zariadenia, v ktorom nachádzajúci sa pacienti majú výrazne zníženú imunitu. Mikróby si totiž nevyberajú, na čích rukách sa dostanú k pacientovi. Či je to lekár, sestra alebo návšteva. Dôležitý je aj proaktívny prístup samotného pacienta, ktorý si všíma, či si zdravotnícky personál, ktorý pristupuje k jeho lôžku, dezinfikoval ruky pred tým, ako sa ho dotkol. Je načase si uvedomiť, že pacient nie je obeťou systému, lež jeho priamym účastníkom. Ak to jeho zdravotný stav dovoľuje, je potrebné, aby sa zaujímal a prípadne i upozorňoval na vzniknutú situáciu, nedostatky alebo pochybenia. Všetky osoby prichádzajúce k pacientovi by sa mali voči nemu správať maximálne zodpovedne! Zdravotnícky personál by mal ideálne mať prostriedok vždy pri sebe na okamžité použitie. Podobne aj pri vykonávaní rozličných výkonov, odhliadnuc od operačných, keď je umývanie rúk samozrejmosťou, už len napríklad samotnej výmene infúzie by mala predchádzať dôkladná dezinfekcia rúk. Pravidlom je nechodiť na návštevy do nemocnice, pokiaľ ste sami chorí alebo máte oslabenú imunitu. Riskujete totiž aj opačnú situáciu, že si vy sami z nemocnice môžete priniesť domov niečo neželané.
Často sa vyskytujúci pôvodcovia infekcií:
- Stafylokoky: Staphylococcus
aureus (zlatý stafylokok) – hnisavé infekcie rán, kožné choroby, pneumónia, sepsa.
- Enterobaktérie: bežne v tráviacej
sústave, napr. Escherischia coli – črevné infekcie, infekcie močové, žlčové a dýchacích ciest, infekcie v ranách, sepsa.
- Enterokoky: bežne v hrubom čreve – napr. urologické infekcie, gynekologické zápaly, pooperačné brušné komplikácie.
- Streptococcus pneumoniae: (pneumokok): často na slizniciach horných dýchacích ciest – zvlášť pri oslabení organizmu pôvodca pneumónií a meningitíd.
