Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Máte zbierku kameňov?

Obličková kolika podľa mnohých predstavuje jednu z najhorších bolestí vôbec. Pokiaľ ju nechceme zažiť, mali by sme sa okrem iného zaujímať o možnosti, ako sa k takému akútnemu stavu vôbec nedopracovať.

Jednou z príčin obličkovej koliky môže byť prítomnosť kameňov (konkrementov) v obličke alebo močových cestách, kde bránia voľnému prietoku moču, alebo ho dokonca celkom zablokujú. „Niekedy sa však kamienky nemusia vôbec prejavovať, charakter ťažkostí sa odvíja od polohy kameňa a tiež jeho veľkosti,“ vysvetľuje MUDr. Petr Skála z Kliniky urológie a robotickej chirurgie FZS UJEP a Masarykovej nemocnice v Ústí nad Labem a dodáva: „Obličkové kamene o sebe môžu dať vedieť i občasnými tlakovými bolesťami v bedrovej krajine, častým či bolestivým močením a tiež prítomnosťou krvi v moči.“

Tvorba obličkových kameňov (nefrolitiáza) patrí do širšej skupiny tzv. litiáz – ochorení charakterizovaných tvorbou konkrementov („kameňov“) vo vnútorných orgánoch. Pojem „urolitiáza“ značí tvorbu kameňov v močových cestách, t. j. v obličkovej panvičke a obličkových kalichoch, močovode, močovom mechúre a močovej trubici.

Čím je vlastne obličková kolika nebezpečná? „Ide o bolesť premenlivej intenzity, ktorá vzniká okrem  iného pri neľahkom priechode kameňa močovodom, kedy dochádza k jeho podráždeniu či dokonca upchaniu, čo je značne nebezpečný stav. V závislosti od polohy kameňa v močovode môže bolesť z bedrovej krajiny vyžarovať do brucha, podbrušia i semenníka. Býva sprevádzaná nauzeou, vracaním, potením, motorickým nepokojom. Pacient s obličkovou kolikou by v každom prípade mal vyhľadať lekársku pomoc, môže totiž dôjsť k zhoršeniu funkcie až k vážnemu poškodeniu obličiek!“ upozorňuje lekár.

 Vyšetrenie neodkladajte

K lekárovi by sme mali vyraziť vždy, keď máme dlhšiu dobu problémy s močením alebo nás pobolieva v bedrách, hoci by spomínané ťažkosti neboli nijako výrazné. Kamene totiž nevznikajú zo dňa na deň, ale tvoria sa postupne i dlhší čas a rastú v závislosti od rôznych faktorov. Niektorí ľudia vyšetrenie odkladajú v obave, že bude nepríjemné. Netreba sa však báť… „Po rozhovore s pacientom lekár prehmatá chorému brucho a bedrovú oblasť a odoberie moč a krv na laboratórne vyšetrenie. Kamene v obličkách, ich veľkosť a uloženie detailne zobrazí ultrazvuk, rentgen alebo počítačová tomografia (CT). Tieto vyšetrenia sú nebolestivé,“ ubezpečuje MUDr. Skála.

 Varovné príznaky: zadržiavanie vody v tele (opuchy najmä okolo členkov či brucha), bolesti v bedrovej oblasti často vystreľujúce do slabín, zimnica spojená s vracaním a nevoľnosťou, krv v moči a, samozrejme, časté či, naopak, nedostatočné močenie.

 Nechcené kamene

Najviac močových kameňov sa tvorí zo šťavelanu vápenatého (oxalátu kalcia) – to sú oxalátové či kalciumoxalátové kamene. Ďalší typ kameňov – urátové – vznikajú zo solí kyseliny močovej pri jej zvýšenej hladine v organizme. Základom iných typov kameňov je fosforečnan vápenatý i ďalšie látky. „Na vzniku kameňov sa podieľa viacero faktorov, všeobecne ide o nízky príjem tekutín, nesprávne diétne návyky, metabolické odchýlky vedúce k presýteniu kameňotvornými látkami, stavmi po resekčných operáciách čriev a tiež časté močové infekcie. Podiel majú aj iné ochorenia, napríklad Crohnova choroba alebo zvýšená funkcia prištítnych teliesok. Rolu môžu hrať i užívané lieky, napríklad niektoré sulfonamidy. V neposlednom rade treba spomenúť dedičné predispozície,“ vypočítava lekár.

Močové a obličkové kamene postihujú 3- až 4-krát častejšie mužov ako ženy. Obvykle sa u nich objavujú v produktívnom veku, výnimkou však nie je urolitiáza či nefrolitiáza u detí alebo seniorov. „So zväčšením prostaty tvorba kameňov nijako nesúvisí,“ hovorí MUDr. Skála, „úzky vzťah však býva medzi vznikom kameňov v močovom mechúre a tvorbou kameňov v obličkách.“

Rozpustený, vypudený, odstránený

Voľba liečebných metód pri urolitiáze či nefrolitiáze závisí od veľkosti, polohy a zloženia kameňov, ďalej od zdravotného stavu a miery spolupráce pacienta a mnohých ďalších faktorov. „Liečbu môžeme rozdeliť na konzervatívnu (neoperačnú) a operačnú. Ku konzervatívnej patrí rozpúšťanie kameňov, rozpustiť však možno len urátové kamene zo solí kyseliny močovej. Ďalšou metódou konzervatívnej liečby je uľahčenie priechodu kameňa vývodovým močovým systémom podávaním liekov, ktoré zvyšujú pohyblivosť močovodu a uvoľňujú sťah hladkej svaloviny vnútorných orgánov (spazmolytiká), spolu s liekmi proti bolesti (analgetiká). Medzi operačné možnosti liečby patrí drvenie kameňov rázovou vlnou (LERV), kedy dochádza k zameraniu kameňa pod ultrazvukovou alebo rentgenovou kontrolou a následnému drveniu bez nutnosti celkovej narkózy. Ďalej sa využíva takzvaná perkutánna extrakcia konkrementu (PEK), teda rozdrvenie a odsatie kameňa nástrojom zavedeným do kalichovopanvičkového systému obličky prístupom cez kožu na boku, to všetko v celkovej narkóze. Kamene z močovodu možno odstrániť endoskopicky pri uretroskopii, ktorá spravidla prebieha v celkovej narkóze,“ opisuje lekár.

Zaujíma vás, aké veľké útvary môžu byť vypudené/vylúčené prirodzenou cestou bez chirurgického zásahu? Podľa dostupných informácií je pri kameni do veľkosti 5 mm zhruba 50 % pravdepodobnosť spontánneho priechodu močovodom. Väčšie kamene je nutné riešiť opísanými operačnými postupmi.

Diétne odporúčania podľa typu kameňov

Kamene zo šťavelanu vápenatého (kalciumoxalátové)

V jedálnom lístku obmedziť potraviny bohaté na šťavelany, ktorými sú: fazuľa, sója, špenát, červená repa, rebarbora, orechy (hlavne arašidy), pomaranče, jahody, čokoláda, čierny čaj… Nutné je znížiť príjem soli a redukovať pitie alkalických minerálnych vôd. Vhodné sú, naopak, ovocie a zelenina a celozrnný chlieb (vláknina).

Kamene z kyseliny močovej (urátovej)

Obmedziť potraviny bohaté na puríny: údeniny, vnútornosti, zverinu, teľacie, sardinky, slede, makrely, strukoviny, hydina, červené a bravčové mäso, čokoládu, figy a alkoholické nápoje. V jedálnom lístku by mali prevažovať zásadotvorné potraviny (zemiaky, zelenina, zrelé ovocie…).

Predchádzať kameňom sa môže

Všeobecne je v prevencii dobré vylúčiť z jedálneho lístka tučné mäso a živočíšne bielkoviny, obmedziť solenie a príjem soli z hotových jedál (instantné pokrmy a polotovary, údeniny, chuťovo výrazné syry, slané pečivo a solené pochúťky, nakladaná zelenina, soľou konzervované mäso a ryby…), dostatočne a pravidelne piť najlepšie čistú pramenitú vodu preloženú občas čajom, ovocnými šťavami, minerálkami a nízkostupňovým pivom; naopak, „tvrdému“ alkoholu sa vyhnite. „Zvýšiť by ste mali príjem vlákniny a viac než vhodné je redukovať telesnú hmotnosť pri obezite a dbať na pravidelný pohyb,“ odporúča na záver lekár.

 

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.