Keby si na začiatku kariéry pripúšťal všetko negatívne, čo na jeho adresu zaznelo, dnes by sme o ňom už asi nepočuli. On však hovorí, že to isté by platilo, aj keby to všetko ťažké a tvrdé vtedy vôbec neprišlo. „Som z tých, ktorí tvrdia, že najviac sa človek naučí o sebe cez bolesť,“ vraví spevák Miro Jaroš.
Neviem, či ste to po tom, ako ste to pred dvadsiatimi rokmi „schytávali“ od poroty v talentovej súťaži vôbec čakali, ale dnes ste spomedzi finálových kolegov v podstate komerčne najúspešnejší. Nemáte však pocit, že na Slovensku sa úspech neodpúšťa? Bulvár totiž aj tak stále vyťahuje len reči tých, ktorí vás kritizujú, naposledy napríklad za ceny lístkov na vaše koncerty, hoci sú úplne normálne.
Ja to nevnímam až tak tragicky. Možno tí ľudia mali len zlý deň a toto ich nahnevalo. Možno im bolo ľúto, že si nemôžu dovoliť ísť na náš koncert a tak radi by ho dopriali svojim deťom…
Tých ľudí chápem aj ja, ale prečo z pár komentárov na sociálnej sieti robiť škandál v médiách…? Nemrzí vás to?
Nepozastavujem sa nad tým. Neviem, či to dokážem vysvetliť, ale prežil som Superstar, čo bola jedna veľká škola do života. Zvládnuť to bolo oveľa ťažšie, ako si prečítať, čo o mne kto na internete napísal. Nechcem povedať, že som na útoky zvyknutý, ale naučil som sa, že keď si vypočujem o sebe niečo negatívne, viac to vypovedá o tom, kto to hovorí, než o mne. Sám to určite nevyhľadávam, a keď sa to ku mne predsa len dostane, tá negatívna emócia, s ktorou to bolo vyslovené, vo mne ďalej neprežíva. Aký by to totiž malo význam? Aj keby som nad tým hodiny rozmýšľal, nedokážem zmeniť myslenie ľudí, ktorých som nikdy v živote nestretol a oni nestretli mňa.
To je pravda, ale aj tak máme tendenciu sa hádať aspoň v duchu – prečo nám to tí druhí robia?! A sťažovať sa na nich.
Naučil som sa, že ak nemám o niekom povedať niečo dobré, tak radšej nehovorím nič. To, čo vypúšťam z úst, sa snažím preosiať cez tie povestné tri Sokratove sitá. To znamená po prvé, či som si istý, že je to, čo chcem povedať, pravda, či to niekomu nepoškodí, keď to budem hovoriť a či je vôbec potrebné to povedať… Podľa toho pristupujem k životu.
To chce obrovskú pokoru. Pripraví to človeka aj na rany od osudu? Ani ten vás totiž nešetrí. Aktuálne sa maminke vrátilo onkologické ochorenie. Kládli ste sám sebe či Bohu otázky – prečo zase mama? Prečo zase vaša rodina?
Ak by sme sa hádali s osudom alebo Bohom – prečo zase my? Čo nám to robí? – len by sme strácali čas, ktorý mama potrebuje na liečbu. Navyše, ona sama nie je tá, čo vyplakáva. Skôr povzbudzuje druhých, aj keď sama na tom nie je práve dobre. Takú ju poznám od detstva, keď nás učila, ako sa pozerať na svet očami Pollyany. To je knižná hrdinka, ktorá s otcom hrala hru na šťastie – aj v zlom nájsť vždy niečo dobré. Prišla napríklad o nohu, ale povedala si – ešte mám druhú, bolo by predsa oveľa horšie, keby som nemala ani tú.
„Ak by sme sa hádali s osudom alebo Bohom – prečo zase my? Čo nám to robí? – len by sme strácali čas, ktorý mama potrebuje na liečbu.“
Úžasné, ale náročné. Niekedy má totiž človek skrátka pocit, že je život k nemu nespravodlivý… Vy nie?
Určite si nelíham do postele s pocitom krivdy. Naopak, každý deň tomu hore ďakujem, že som mohol stráviť ďalší deň s ľuďmi, na ktorých mi záleží, že som zdravý, že sa mi darí… Zameriavam sa skrátka na to, čo ma posilňuje, nie oslabuje. Na tomto má veľký podiel práve mama. Videl som to u nej totiž celý život. A som presvedčený, že platí – s akými ľuďmi trávime svoj čas, takými sa sami stávame.
Čiže sa ani nemám pýtať, vďaka čomu ste taký, aký ste? Vyrovnaný, stojaci nohami pevne na zemi, empatický…
V živote som už prešiel mnohými vecami. A súhlasím s tým, že človek musí padnúť, aby pochopil, o čom je život. O čom sú pravé hodnoty. Celá sláva a úspech, ktoré prežívam, to, že môžem žiť svoj sen, že sa mi momentálne darí a som finančne v pohode, to všetko nie je to, čo ma robí šťastným. Aj keď som si to pred niekoľkými rokmi myslel.
Čiže Miro Jaroš, ktorý prišiel pred dvadsiatimi rokmi na scénu a vy dnes je niekto úplne iný?
V určitom zmysle áno. A som takýto rád. Nechcem sa meniť.
