Bolí vás v hrdle, ste unavení, máte zdurené uzliny na krku? Je celkom možné, že ide o infekčnú mononukleózu, vírusové ochorenie, ktoré sa okrem iného prenáša bozkávaním…
Infekčná mononukleóza je skôr syndróm alebo súbor príznakov, pričom choroba môže prebiehať rôzne. Najčastejšie má ochorenie asymptomatický priebeh, alebo človek nepociťuje žiadne príznaky a len si ‚potichu‘ vytvára protilátky proti vírusu, ktorý symptómy mononukleózy vyvoláva. Ide buď o vírus Epsteina a Barrovej (EBV), alebo cytomegalovírus (CMV). Oba tieto vírusy patria do skupiny herpetických vírusov a ich vlastnosťou je, že od okamihu vniknutia do organizmu, či už s príznakmi choroby alebo bez nich, v tele pretrvávajú a schované – väčšinou v bunkách lymfatického systému – prežívajú v neaktívnej forme v tele po celý život dotyčného, s možnou reaktiváciou napríklad pri nadmernom strese či v dôsledku závažných ochorení.
Čo si všímať?
Premorenie populácie herpetickými vírusmi je vysoké. Ale nech už mononukleózu spôsobí EBV alebo CMV, príznaky sa často zhodujú. Choroba najčastejšie prebieha pod obrazom ťažkej, na antibiotiká nereagujúcej povlakovej angíny, sprevádzanej horúčkou, bolesťami v krku, pocitom upchaného nosa a zväčšením predovšetkým krčných a podčeľustných lymfatických uzlín. Preto sa niekedy mononukleóza môže zameniť za streptokokovú angínu. Žlté zafarbenie kože ako pri infekčnej žltačke sa pozoruje celkom výnimočne, hoci pečeňové testy môžu byť niekedy veľmi zvýšené. Ďalším príznakom býva tzv. Holzelovo znamenie (výsev drobných, bodkovitých výronov krvi – tzv. petechií – na podnebí), vo vzácnejších prípadoch môžu nastať opuchy viečok, resp. podráždenie okolo očí (tzv. Bassov príznak). Ochorenie môže vzplanúť náhle, niekedy mu však predchádzajú 1 – 2 týždne drobných ťažkostí, ako sú bolesti hlavy a brucha, nechutenstvo, nevoľnosti, zvýšená únava a potenie. Inkubačná doba od nákazy býva zhruba 2 – 6 týždňov, k vylučovaniu vírusu však dochádza už koncom inkubačnej doby, teda ešte pred objavením sa spomínaných symptómov.
Líši sa mononukleóza spôsobená cytomegalovírusom (CMV) od choroby vyvolanej vírusom Epsteina a Barrovej (EBV)? Zreteľná únava a zväčšenie lymfatických uzlín na krku sú spoločné príznaky, jednako len pri nákaze CMV sa tak často nevyskytuje povlaková angína a naopak, prevažuje únava so zvýšenými teplotami.
Potvrdenie diagnózy
Na potvrdenie infekcie je potrebné sérologické zistenie špecifických protilátok v krvi (existuje rad rôznych typov), podľa aktuálnej hladiny ktorých možno rozlíšiť, v akej fáze sa ochorenie nachádza. Vhodné je tiež urobiť pečeňové testy (zistené hodnoty bývajú zvýšené oproti normálu). Mononukleózu diagnostikujeme dôkazom takzvaných akútnych protilátok, prípadne dôkazom vírusovej DNA v krvi a typickými zmenami v krvnom obraze. Prevalencia anamnestických protilátok, ktorá vypovedá o premorení populácie EBV a CMV, je obrovská. Medzi dospelými dosahuje až 80 percent a vo vyšších vekových kategóriách ešte stúpa. Spôsob prenosu sa u oboch vírusov čiastočne líši. Pre EBV je typický prenos infekčnými kvapôčkami (slinami), a ten je častejší u detí a mladistvých, preto sa na mononukleózu vžilo laické označenie ‚choroba z bozkávania‘. Prenos však môže nastať aj spoločným jedlom a pitím, nákazou cez slinami pofŕkané hračky či ručníky. Pri akútnej CMV infekcii sa vírus vylučuje všetkými telesnými tekutinami a nákaza je možná sexuálnym kontaktom, materským mliekom, močom či krvou.
!!! Akútna infekcia vyvolaná CMV je nebezpečná v tehotenstve, pretože vírus sa môže preniesť cez placentu na plod a poškodiť vyvíjajúce sa orgány, predovšetkým sluch. Ohrozené nie sú plody matiek, ktoré majú už pred otehotnením anamnestické protilátky.
Možnosti liečby
Liečba infekčnej mononukleózy je symptomatická, to znamená, že sa snažíme zmierniť príznaky ochorenia. Podávame lieky znižujúce horúčku a zmierňujúce opuch lymfatických uzlín. Proti EBV nebol dosiaľ efekt žiadneho antivírusového lieku preukázaný. Proti cytomegalovírusu síce máme účinné virostatiká, pri bežných formách ochorení a jedincoch, ktorí nemajú závažnú poruchu imunity, ich však nepoužívame pre ich nežiaduce účinky. Podávame ich len novorodencom, ktorí dostali infekciu od matky počas tehotenstva, a pacientom po transplantáciách, lebo u nich by táto infekcia mohla vyvolať závažné komplikácie.
Zotavenie niekedy trvá týždne
Príznaky ochorenia vymiznú spontánne, spravidla do troch týždňov, ale niekedy to trvá i dlhšie. Často však únava a slabosť pretrvávajú ďalších niekoľko týždňov. Doba vylučovania vírusu po infekčnej mononukleóze vyvolanej EBV nie je presne známa, ale predpokladá sa niekoľko týždňov, CMV je v moči detekovateľný niekoľko mesiacov. V akútnej fáze ochorenia je vhodný oddychový domáci režim do odznenia príznakov. Odporúčanie po odznení akútnych príznakov závisí od klinického stavu chorého, fyzická námaha by sa mala riadiť vlastnou toleranciou, jednako len ‚šetriť sa‘ je vhodné do normalizácie pečeňových testov, do tejto doby sa neodporúča ani konzumácia alkoholu a stravy bohatej na prepálené tuky. Najmä u detí však dlhodobé obmedzovanie tukov a príprava stravy len ‚na vode‘ nie sú vhodné.
Komplikácie mononukleózy našťastie nastávajú zriedka, ale môžu si vyžiadať hospitalizáciu v nemocnici. Týkajú sa predovšetkým oblasti horných ciest dýchacích (obštrukcia dýchacích ciest zdureným lymfatickým tkanivom). Komplikácie neurologického charakteru, napr. meningitída alebo myelitída či ruptúra sleziny prípadne rôzne formy kardiálnych problémov sú extrémne vzácne.
Existuje účinná prevencia mononukleózy?
Očkovanie neexistuje, a pokiaľ žijeme v ľudskom spoločenstve, čiže sme neustále v styku s inými, často chorými ľuďmi, je ťažké sa kontaktu s touto infekciou vyvarovať. O tom svedčí tiež percento premorenosti obyvateľov. A fakt, že niekto skutočne ochorie, zatiaľ čo iný si potichu vytvorí protilátky bez toho, aby ochorel, je iste daný veľkosťou infekčnej dávky, ale nepochybne aj okamžitým stavom imunity, prípadne prítomnosťou ďalšieho súčasne prebiehajúceho, hoci banálneho infektu, ktorý organizmu odčerpáva sily. Ale mononukleóza je bežné ochorenie, neprechádza do chronicity a každý, kto nemá ťažkú poruchu imunity, sa celkom uzdraví. K novému vzplanutiu infekcie dochádza predovšetkým v prípade infekcie cytomegalovírusom zvlášť pri ťažkej poruche imunity napríklad u ľudí po transplantácii.
foto:unsplash.com
