Ak sa upchá cieva v mozgu, ide o minúty, ktoré rozhodujú, či človek prežije alebo nie. Oni prežili. Dvaja televízni kolegovia, redaktor Boris Pršo a moderátor Tomáš Juríček, ktorých spája rovnaká diagnóza – cievna mozgová príhoda. U oboch prišla tak skoro, že sami lekári neverili, že ich postihla. Boli totiž na ňu primladí. Veková hranica tohto ochorenia sa však až alarmujúco posúva.
Keď začne na svoj život pred cievnou mozgovou príhodou spomínať známy redaktor televízie Markíza Boris Pršo, hneď na začiatku v jedinej vete vystihne svoje roky života na hrane: „Bolo to naozaj šialené.“ Priznáva, že spával len dve či tri hodiny denne. V tom čase vstával do Telerána okolo štvrtej hodiny rannej, potom pracoval väčšinou až do večera, nakrúcal, strihal… „Lietal som do Londýna na otočku. Urobil som rozhovor, večer som bol doma a na druhý deň som už o tom rozprával v Teleráne,“ spomína redaktor známy svojimi rozhovormi so svetovými hereckými hviezdami. Jeho kolega z televízie, moderátor Telerána Tomáš Juríček, ktorý rovnako ako Boris prekonal cievnu mozgovú príhodu, a to mal vtedy len dvadsaťštyri rokov, zase spomína na vysokoškolský život, ktorý žil naplno. „Boli sme ako odtrhnutí z reťaze. Kolotoč párty, ktorý nemal červený gombík, alkohol, cigarety, otrasná strava, stres z učenia. A moja ručička na váhe ukazovala vtedy sto kilogramov.“ Nezdravý život bez zastavenia, ktorý dnes žije čoraz viac mladých ľudí, však má svoju hranicu. Volá sa cievna mozgová príhoda. Ochorenie, ktoré sa nám spájalo so staršími ročníkmi, dnes už bežne postihuje aj dvadsať-, tridsať- či štyridsaťročných ľudí, pričom stále je to ochorenie, na ktoré sa zomiera. Obaja známi moderátori si uvedomujú, že mali veľké šťastie, ktoré viacerí ich rovesníci nemali.
Zdvihnutý prst za nezdravý životný štýl
„Desať až pätnásť percent cievnych mozgových príhod postihuje dospelých vo veku už od 18 do 50 rokov. Príčinou môžu byť genetické, hematologické choroby, vrodená chyba srdca alebo mozgových ciev, autoimunitné choroby, rakovina, hypertenzia, porucha lipidového spektra, fajčenie, užívanie alkoholu alebo drog,“ hovorí lekárka Marianna Hodosy z nemocnice Vitalita, n. o., Lehnice, jedinej špecializovanej nemocnice pre pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode na Slovensku, kde dostávajú komplexnú pomoc. Čoraz častejšie však odborníci upozorňujú, že dôvodom ochorenia, ktoré kedysi bolo primárne diagnostikované ľuďom po šesťdesiatke, môže byť aj nezdravý život mladých ľudí. „Určite to môže byť aj následok zlého životného štýlu, teda prijímania veľkého množstva tukov, vysokých hodnôt cukrov v krvi, nedostatku pohybu a vysokého krvného tlaku,“ dodáva lekárka.
Zvláštne pocity
Začína sa to nenápadne. „Bol som na internáte a stalo sa to veľmi rýchlo. Ráno som začal mať veľmi zvláštny pocit v malíčku na ľavej ruke a v priebehu pár minút sa tento pocit rozšíril do celého tela. Vedel som, že toto nie je v poriadku, okamžite som teda išiel do nemocnice. Vtedy som však už vôbec nemohol hýbať ľavou nohou,“ spomína Tomáš na deň, keď mu jeho telo vystavilo účet. A začal platiť. Najskôr lekári netušili, čo je za tým. Bol primladý, aby cievna mozgová príhoda bola pri diagnostikovaní ich prvou voľbou. Potvrdilo ju až množstvo vyšetrení. „Najhoršie bolo odoberanie mozgovomiechového moku, z ktorého zisťovali, čo mi je. Týždeň po príhode bol skrátka naozaj veľmi ťažký, s veľkými bolesťami a závratmi.“ Tomáš sa tak zaradil medzi 15 percent ľudí, ktorí utrpeli mozgovú príhodu naozaj primladí. Boris Pršo mal len o pár viac. Práve oslávil Kristove roky, keď mu po náhlom kolapse počas generálky šou Let’s Dance, na ktorej vtedy pracoval, lekári šokujúco diagnostikovali krvácanie do mozgu. Bolo také rozsiahle, že musel podstúpiť náročné operácie, zákrok sa totiž podaril až na tretíkrát. Na prvé dni v nemocnici si tak vôbec nepamätá, museli ho totiž udržiavať v umelom spánku.
Rozhodujú minúty
Lekári zdôrazňujú, že pri cievnej mozgovej príhode je najdôležitejšie nepodceňovať príznaky. Najčastejšie sa vyskytuje ischemická cievna mozgová príhoda, ktorá predstavuje viac ako 80 percent všetkých prípadov mozgových porážok. Druhým prípadom je, keď praskne v mozgu cieva a vznikne krvácanie do mozgu. Ráno si nemusíme všimnúť v zrkadle poklesnutý kútik, alebo nám tŕpne počas dňa ruka a pomyslíme si, že to prejde. Neprejde. Čím skôr prídeme do nemocnice, tým máme väčšie šance. Do štyri a pol hodiny lekári dokážu podať látku, ktorá krvnú zrazeniu rozpustí. Ak prídeme do šiestich hodín, lekári dokážu zrazeninu vybrať katétrom a tým opäť spriechodniť mozog, dokrviť ho a vyživovať. „Následky pre pacienta sú však, žiaľ, väčšinou veľmi bolestivé a vo veľkej miere ovplyvnia aj jeho ďalší život,“ hovorí lekárka Marianna Hodosy. V závislosti od miesta a miery postihnutia mozgu v dôsledku náhlej cievnej mozgovej príhody príde totiž človek v priebehu niekoľkých minút o množstvo schopností, ktoré predtým považoval za samozrejmosť. Najčastejšie je postihnutá hybnosť jednej polovice tela, čo má vplyv na schopnosť sedieť, chodiť, zvládnuť potrebu na toalete, hygienu či jedenie.
„Boli sme ako odtrhnutí z reťaze. Kolotoč párty, ktorý nemal červený gombík, alkohol, cigarety, otrasná strava, stres z učenia…“
Znovu sa učili chodiť aj rozprávať
Presne to zažíval aj Boris Pršo. „Ochorenie sa podpísalo pod moju chôdzu, mám problémy s celou pravou stranou,“ hovorí o svojom stave ešte aj dnes. A to podstúpil množstvo rehabilitácií, aby sa zlepšil. Doslova si siahol na dno svojich síl, aby sa opäť dokázal sám postaviť. „Bolo mi odporúčané ísť aj na botox, no keď som na ňom bol druhýkrát, pichli mi ho tak nešťastne, že sa ruka stiahla a je ešte v horšom stave, ako bola predtým. Nuž, aj o tom to je,“ pokrčí plecami. Aj Tomáš spomína, že najnáročnejšie pre neho bolo znova sa naučiť prirodzene kráčať a behať. To sa mu podarilo. „Korčuľovať som sa však už znova nikdy nenaučil. A prst, v ktorom sa to celé začalo, akoby stále nebol môj. Ale hrou na klavíri sa mi podarilo obnoviť jeho pohyblivosť. Noha ma takisto niekedy pohnevá a na mozgu mám stále léziu, o ktorej lekári nevedia povedať, či bola príčinou, alebo následkom mozgovej príhody. Ale sme kamaráti a naučili sme sa spolu fungovať,“ usmeje sa známy moderátor.
Vážne následky, ktoré sú skryté
Kým obmedzenia v pohybe sú po mozgovej príhode na prvý pohľad zrejmé a viditeľné, problémy s rečou a so psychikou môžu byť skryté. Podľa odborníkov sú však práve psychické problémy tým, s čím bojujú pacienti po mozgovej príhode veľmi často. Mávajú problémy s komunikáciou a bežnou súčasťou stavu je aj mrzutosť, nevrlosť, zlá nálada, často až depresia. „Zo začiatku som užíval lieky na predchádzanie depresii, ale tie som po konzultácii s lekármi vysadil. Nepotreboval som ich a ani nepotrebujem,“ hovorí známy redaktor, ktorý sa vďaka svojmu silnému odhodlaniu dokázal s následkami ochorenia popasovať. „Mal som jasný cieľ a to mi pomohlo. Uvedomil som si, že to bol zdvihnutý varovný prst a mohlo to dopadnúť horšie,“ hovorí Tomáš. Niektorým však práve rýchly a nečakaný zlom, ktorý ich z plnohodnotného života uvrhne do stavu odkázanosti, spôsobí, že sa cítia ako príťaž a uvažujú, či vôbec bolo dobré, že cievnu mozgovú príhodu prežili. Spočiatku nie sú veľmi ochotní dovoliť iným, aby im pomáhali zlepšiť ich stav, a je jedno, či ide o rodinných príslušníkov alebo o odborníkov. Práve preto je veľmi dôležitá pomoc psychológa. „Často sa pri svojej práci stretávam s tým, že pacienti zažívajú depresiu, úzkosť, strach a chýba im motivácia. Je dôležité identifikovať a spracovať tieto emócie a ponúknuť im nástroje na zvládanie stresu,“ pripomína aj psychologička Annamária Szevecsek zo špecializovanej nemocnice v Lehniciach. Ďalším problémom, ktorým trpia pacienti, ale aj ich blízki, je podľa nej pamäť. Pacient si často nevie spomenúť, čo sa povedalo alebo dialo pred chvíľou, prípadne v predchádzajúci deň. „Niečo som povedal a o pár minút som si už na to nepamätal. Neskôr som chodil k logopedičke, aby som sa z toho dostal. Ale R som sa ani vtedy nenaučil,“ pousmeje sa známy redaktor. Psychologička v tejto súvislosti upozorňuje, že práve preto je dôležité, aby rehabilitačný proces zahŕňal aj kognitívny tréning, ktorý pomôže obnoviť a posilniť krátkodobú a dlhodobú pamäť, zlepšiť koncentráciu a pozornosť. Poruchou reči je totiž postihnutá väčšina pacientov. „V úvode ochorenia trpí takmer každý pacient nejakou formou narušenia komunikačných schopností, od ľahkej artikulačnej neobratnosti až po úplnú stratu schopnosti hovoriť a rozumieť hovorenému a písanému slovu. Po pár dňoch až týždňoch sa u niektorých pacientov reč spontánne upraví, u mnohých však zostáva narušená v závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu cievnou príhodou,“ približuje logopedička Valéria Červenková zo špecializovanej nemocnice Vitalita, n. o., Lehnice.
Späť do života
„Aj šesť rokov po mozgovej príhode chodím stále cvičiť k dvom fyzioterapeutom. Rehabilitácie sú v mojom živote veľmi potrebné,“ hovorí v súvislosti s dlhodobými následkami Boris. Znovunavrátenie do života je podľa neho dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje kooperáciu viacerých špecialistov, aby sa zmiernili všetky následky. Každodenná podpora pacientov po mozgovej príhode zo strany všetkých potrebných špecialistov pod jednou strechou nie je však v zdravotníckych zariadeniach samozrejmosťou. Na Slovensku máme zatiaľ jedinú špecializovanú nemocnicu pre pacientov po náhlej cievnej príhode, kde na jednom mieste dostávajú pomoc všetkých odborníkov, ktorí môžu prispieť k zlepšeniu stavu, k lepšej kvalite života a k čo najväčšiemu návratu do samostatného života. „Vo svojej praxi sa všetci snažíme poskytnúť podporu pri spracovaní traumatických udalostí, pomôcť nájsť motiváciu na pokračovanie v rehabilitácii a dodržiavanie odporúčaní týkajúcich sa liečby a cvičení. Motivačná podpora je podľa mňa kľúčovým faktorom pri dosahovaní úspechu v neurorehabilitácii,“ hovorí o práci s pacientmi po porážke psychologička Annamária Szevecsek.
Mŕtvica zo mňa spravila aktívneho športovca
Varovanie od ich tela u oboch televíznych tvárí padlo na úrodnú pôdu. „Zmenil som prístup k životu. Mŕtvica zo mňa spravila aktívneho človeka a športovca. Samozrejme, radili mi, aby som bol predovšetkým opatrný, ale zvolil som si inú cestu. Chcem si život užívať so všetkým, čo ponúka, aby som ešte dlho stíhal za svojimi deťmi. Našťastie mi to môj zdravotný stav umožňuje,“ hovorí Tomáš. A Boris pritakáva. „Aj mne moje ochorenie absolútne zmenilo všetky priority. Vážim si naozaj každý deň, ktorý tu som. Beriem to ako niečo navyše, ako druhú šancu, ktorú si užívam.“
Foto: archív B. P. a T. J. a TV Markíza
