Musíme vyležať aj prechladnutie?

Nebolo to tak dávno, keď stačilo jediné kýchnutie v autobuse a ľudia sa od vás odtiahli ako od psa s prašinou. Oči sa zúžili, podozrenie viselo vo vzduchu – „Má to? Nemá? Nakazí ma?“ Až sa začali šíriť vtipy, že už je spoločensky prijateľnejšie pr… skrátka vypustiť plyn ako zakašľať. Pandémia sa skončila a kýchanie a kašeľ už zase neskrývame. Veď sme len niekde prechladli…

Štyridsaťdva percent Slovákov kašle na ostatných. A to doslova. Podľa najnovšieho prieskumu totiž takmer polovica Slovákov chodí do práce či školy aj s nádchou, kašľom a horúč­kou. Prečo? Tridsať percent uvádza, že si nemôžu dovoliť zostať doma, lebo by prišli o peniaze alebo ich pracovné povinnosti neznesú odklad. A zvyšok sa bráni tým, že im to vždy „prejde“ aj bez liečenia. „Je pravda, že nie každý si môže dovoliť vynechať prácu, no zároveň je dôležité uvedomiť si, že keď ideme s infekciou medzi ľudí, ohrozujeme aj ich. Kolegovia, spolu­žiaci či spolucestujúci v MHD môžu mať oslabenú imunitu, môžu byť chronicky chorí alebo žiť so seniormi. Nezodpovednosť jedného človeka tak môže spôsobiť vážne zdravotné problémy u niekoho iného,“ upozor­ňuje všeobecný lekár MUDr. Vladimír Klement pracujúci pre Agapé Senior Park.

„Je pravda, že nie každý si môže dovoliť vynechať prácu, no zároveň je dôležité uvedomiť si, že keď ideme s infekciou medzi ľudí, ohrozujeme aj ich.“

Nostalgia za rúškami? Ani omylom

Počas pandémie sme sa obávali každého dotyku, objatia či návšte­vy. Dnes sú opäť kancelárie plné kýchnutí, kašľov a smrkania. Nie sme predsa mäkkí…! Ak sme chorí, podľa prieskumu si v práci či škole nasa­dí rúško len 12 percent z nás. Veď nemáme kovid, len sme prechladli… Naozaj si myslíme, že prechladnutie nie je choroba? „Je rozdiel medzi miernym podráždením sliznice, ktoré spôsobí kýchnutie, a infekčným ochorením. Samotné kýchnutie ne­musí nič znamenať, no ak je sprevá­dzané nádchou, kašľom či horúčkou, človek je pravdepodobne infekčný a mal by obmedziť kontakt s ostat­nými. Nie preto, aby panikáril, ale preto, aby bol ohľaduplný,“ vysvetľu­je doktor Klement.

Radšej platíme, ako ležíme

Keď už nás príznaky predsa len pri­nútia priznať si, že na nás niečo ide, väčšinou siahame po liekoch z lekár­ne. Až 73 percent Slovákov na liečbu prechladnutia míňa približne 30 eur. Dvadsaťtri percent siahne do vrecka hlbšie a nechá v lekárni 50 eur, štyri percentá dokonca ešte viac. Väčšinu z toho by sme pritom ušetrili, keby sme si namiesto návštevy lekárne jednoducho ľahli do postele a dali telu čas na regeneráciu. „Ak prechladnutie ignorujeme a pokračujeme v bež­nom režime, riskujeme oslabenie imunity a dlhší priebeh ochorenia. Telo sa snaží bojovať s vírusom, no ak mu nedoprajeme oddych, môže dôjsť k sekundárnym infekciám, ako je zápal priedušiek, dutín či dokon­ca zápal srdcového svalu. A to je už závažná komplikácia, ktorá môže mať dlhodobé následky,“ varuje odborník, podľa ktorého prechladnutie zvyčajne trvá 7 – 10 dní. Ak príznaky pretrváva­jú dlhšie alebo sa zhoršujú, je vhodné navštíviť lekára.

Sme nepoučiteľní?

Pamätáte si ešte na ten pocit strachu z vírusu? Dnes nikomu ani nenapad­ne, opäť sme v režime „nič sa mi ne­môže stať“. „Nákazlivosť rinovírusov, ktoré sú najčastejšie zodpovedné za nádchu a prechladnutie, je najvyššia v prvých dňoch ochorenia, keď sú prí­znaky najvýraznejšie. Vtedy je vírus v tele najaktívnejší a najľahšie sa šíri. Po niekoľkých dňoch, keď príznaky začnú ustupovať, nákazlivosť sa zni­žuje. Vo väčšine prípadov dochádza k poklesu rizika nákazy po 3 – 5 dňoch, ale kašeľ či mierna nádcha môžu pretrvávať dlhšie. Dobrým ukazovateľom je celkový

zdravotný stav – ak sa cítite dobre, nemáte horúčku a výrazné respiračné príznaky, riziko šírenia vírusu je už minimálne. Ale ak ste stále unavení, kašlete alebo máte teplotu, je lepšie zostať doma. Chráni to nielen vás, ale aj ostatných,“ uzatvára doktor Klement s tým, že kýchnutie môže byť len obyčajná nádcha. Ale aj začiatok niečoho horšieho.

VEDELI STE, ŽE…

Chladné počasie nespôsobuje prechladnutie

Aj napriek zaužívanému presvedčeniu prechladnutie nespôsobuje chladné počasie. Prenáša sa vírusmi, najčastejšie rinovírusmi a za jeho šírenie môže výlučne primárny či sekundárny kontakt s nakazeným človekom. Väčšinou sa tak deje voľným okom neviditeľnými kvapôčkami vo vzduchu. Vznikajú pri rozprávaní, po kýchnutí či kašľaní chorého. Prechladnutie sa od skorej jesene do konca zimy vyskytuje častejšie, pretože vírusy sa v nižších teplotách dokážu efektívnejšie šíriť, po letných prázdninách sa začala škola, ľudia sú častejšie v spoločných priestoroch v interiéroch a mnoho ľudí má v chladnej­ších mesiacoch nižšie hodnoty vitamínu D, ktorý ovplyvňuje správnu funkciu imunity.

Prechladnutie sa nešíri iba kýchaním a kašľom

Keďže prechladnutie je vírusové ochorenie, šíri sa prenosom mikroskopic­kých vírusových častíc. Tie sa vo veľkej miere nachádzajú v spomínaných kvapôčkach. To však neznamená, že sa môžeme nakaziť iba v bezprostrednej blízkosti chorého alebo po tom, čo si kýchne či zakašle. Kvapôčky s vírusom sa dostávajú aj do okolitého prostredia a na plochy. Na niektorých dokážu prežiť aj týždeň, nákazlivé sú však približne 24 hodín. Dotykom sa kvapôčky môžu dostať na pokožku či oblečenie. Potom je už len otázka času, kedy si ich zanesieme do úst či dýchacích ciest. Nakaziť sa teda môžeme napríklad aj dotykom kľučky, zvončeka či zábradlia.

Ani vitamín C prechladnutiu nezabráni

Kyselina askorbová, teda vitamín C, má síce zásadný význam pre obra­nyschopnosť, keďže pôsobí priamo na bunky imunitného systému a zlepšuje ich účinnosť v boji proti patogénom, samotný však nezabráni prechladnutiu ani pri dennom užívaní v dostatočnom množstve. Mechanizmus nákazy vírusom je totiž pomerne sofistikovaný a prítomnosť vitamínu C v našom organizme naň nevplýva. Výskyt symptómov závisí od vírusovej nálože, teda množstva vírusu, ktorý sa dostane do tela. Vitamín C však dokáže skrátiť celkovú dĺžku prechladnutia o približne 8 percent u dospelých a o 14 percent u detí.

ČO RADÍ LEKÁR?

Prechladnutie nemusíte striktne vyležať doma, LEN ak:

Máte len mierne príznaky – napríklad ľahkú nádchu, občasné kýchnutie alebo mierne škriabanie v hrdle bez horúčky a silnej únavy.

Nemáte horúčku ani výrazné oslabenie organizmu – ak je telesná teplota normálna (do 37,5 °C) a cítite sa dostatočne dobre na bežné aktivity.

Váš stav sa nezhoršuje – ak sa príznaky v priebehu niekoľkých dní nezhoršujú a postupne ustupujú, nie je nutné zostať v posteli.

Vaša práca alebo aktivity ne­ohrozujú iných – ak pracujete z domu alebo v prostredí, kde ne­ohrozíte kolegov či klientov (napr. samostatná kancelária).

Dodržiavate hygienické opatre­nia – ak musíte byť medzi ľuďmi, ale nosíte rúško, často si umývate ruky a dodržiavate bezpečnú vzdialenosť.

foto: Unsplash