MENU

Na duševne chorých sa chodili pozerať ako do divadla

Korene psychiatrie možno s prižmúrenými očami vystopovať až do starovekých civilizácií, ako boli Egypt, Grécko a Rím. Vtedy sa však ešte duševné poruchy pripisovali nadprirodzeným silám a liečilo sa tak rituálmi, bylinkami a modlitbami. V Egypte napríklad verili, že ich spôsobujú démoni, v starovekom Grécku sa zase často vnímali ako trest od bohov a chrámy Asklepia boli populárnymi centrami, kde sa hľadala božská intervencia. V Ríme chápali duševné ochorenia ako prejavy slabosti a liečba popri kombinácii bylinných liekov zahŕňala aj pôsobenie hudbou a inými formami senzorických podnetov.

Už v staroveku sa však našli myslitelia, ktorí nevnímali duševné choroby ako výsledok pôsobenia mystických síl. Slávny grécky lekár Hippokrates ako jeden z prvých hľadal ich prirodzené príčiny. Tvrdil, že duševné poruchy spôsobuje nerovnováha tekutín v tele a vyvinul holistický prístup, ktorý zdôrazňoval dôležitosť stravy, cvičenia a iných životných faktorov. Okrem medicínskych prístupov zohrala následne dôležitú úlohu pri pochopení ľudskej mysle aj staroveká fi­lozofia. Platón napríklad veril, že myseľ sa skladá z troch častí – racionálnej, energickej a túžobnej – a že duševná choroba môže vzniknúť z nerovno­váhy medzi týmito časťami. Na druhej strane Aris­toteles bol presvedčený, že za chorobami duše sú vonkajšie faktory, napríklad traumy alebo sociálna izolácia. A dnes sa ukazuje, že sa vôbec nemýlil!

V BAGDADE SA LIEČILO KÚPEĽMI A MUZIKOU

Grécky koncept „psyché“ (duša) zohral totiž dôleži­tú úlohu aj pri rozvoji modernej psychológie a psy­chiatrie. Čo sa týka liečby, podľa dnešného ozna­čenia psychiatrických ochorení však hral prím islamský svet. Vôbec prvá „nemocnica“ pre psy­chické choroby vznikla v Bagdade v roku 705, a du­ševne chorí tu dostávali, ak to tak možno nazvať, istý druh psychoterapie, ktorú sprevádzali ďalšie, podľa nášho chápania prekvapivo moderné po­stupy – kúpele, muzikoterapia či pracovná terapia. Neskôr hral v tejto oblasti významnú úlohu Avicen­na, excelentný stredoveký filozof, ktorý sa venoval aj astronómii, logike, teológii, ale predovšetkým medicíne. Zaujímal sa o pôsobenie mysle na ľud­ské telo a jeho poznatky o stovky rokov prispeli k rozvoju psychológie a psychiatrie. Bol tiež prvý, kto opísal tzv. neuropsychiatrické symptómy – ha­lucinácie, nespavosť, mánie, nočné mory, depre­siu, demenciu, epilepsiu, závraty a tras.

DUŠEVNE CHORÝCH MUČILI

Mať chorú dušu v stredoveku bolo z nášho pohľa­du strašné, keďže ľudia v tých časoch si nevedeli vysvetliť správanie psychicky chorého človeka. Ten tak býval terčom posmechu, odsunutý na úplný okraj spoločnosti, ktorá v horšom prípade takýchto ľudí považovala za čarodejníkov či posad­nutých zlými duchmi. Čakali ich teda často ťažké tresty, v niektorých krajinách dokonca mučenie či upaľovanie… Na druhej strane sa už presadzoval kresťanský pohľad na svet aj v tejto oblasti, spo­ločnosť postupne na duševne chorých brala ohľad a nevyčleňovala ich tak razantne zo svojho stredu. Ak to bolo možné, psychicky chorí žili pri svojich rodinách a v menších obecných spoločenstvách. Ak nemali kam ísť, prijímali ich do kláštorov, kde sa o nich starali.

1 CENT ZA „OBLUDU V BEDLAME“

V stredovekej Európe sa od 13. storočia začali sta­vať liečebne pre duševne chorých, aj keď liečenie mali nakoniec iba v názve. Slúžili totiž len ako akési opatrovateľské zariadenia bez toho, žeby sa tam usilovali o liečbu. Traduje sa tak, že najstaršou psychiatrickou liečebňou na svete bola Kráľovská nemocnica Bethlem v Londýne, známa pod rôzny­mi názvami. Uchytil sa najmä Bedlam – výraz, kto­rým sa dlho označoval blázinec vo všeobecnosti. V roku 1330 sa spomína ako nemocnica, ktorá od roku 1377 prijímala duševne chorých. Lekári sa tu síce pokúšali vyvinúť sofistikovanejšie metódy uzdravovania, ale mnohé z nich sa skončili barbar­skými zákrokmi a nehumánnym prístupom k pa­cientom. Najmä po tom, čo sa v roku 1675 Bedlam presťahoval do Moorfieldu, za hranice mesta, kde už nebol natoľko pod drobnohľadom inštitúcií. Ešte v 19. storočí tam ľudia chodili za „bláznami“ ako do divadla. Za jeden cent prichádzali sa pozrieť na obludy z Bethlemu, zasmiať sa na ich vyčíňaní a bitkách. Nosili si dlhé palice, ktorými do cho­rých štuchali a provokovali ich. Napríklad v roku 1814 bolo takýchto návštev v Bedlame 96 000!!! Pri­tom duševne chorí dostali označenie pacient ešte v roku 1700 a v rokoch 1725 – 34 boli pre nich otvo­rené oddelenia „liečiteľných“ a „nevyliečiteľných“.

PACIENTOM ODSTRÁNILI OKOVY

Philippe Pinel

Až v novoveku sa začalo k štúdiu mentálnych porúch pristupovať viac vedecky. Nemecký lekár Jo­hann Christian Reil v roku 1808 zaviedol termín „psychiatria“ a zdôraznil dôležitosť skúmania men­tálnych porúch ako samostatnej oblasti medicíny. Philippe Pinel, francúzsky lekár, ktorého dodnes považujú za otca modernej psychiatrie a jeho meno nesie aj nemocnica v Pezinku, v roku 1792 zaviedol niekoľko reforiem, vrátane odstraňovania okov (!) a ďalších obmedzení pacientov hraničia­cich s týraním, podporu vonkajšej telesnej aktivi­ty a iných foriem pohybu. Dôležitá bola jeho pro­pagácia používania láskavého a vľúdneho jazyka v kontakte s pacientmi. Pinelova práca pomohla transformovať lieč­bu mentálnej choro­by a položila základy moderných prístupov k psychiatrickému vy­šetreniu.

KEBY NEBOLO KRÁĽA…

Keďže duševná po­rucha sa prejavila aj u anglického kráľa Ju­raja III., v roku 1789 došlo k zmene vníma­nia týchto diagnóz. Prestali sa chápať ako trest za hriech či posadnutie diablom a začali sa brať ako niečo, čo je možné liečiť a vyliečiť. Ktovie však, či by k tejto zmene postoja došlo aj vtedy, keby po­moc nepotrebovala i hlava pomazaná… V každom prípade vďaka monarchovej chorobe začal britský doktor William Tuke uskutočňovať Pinelove me­tódy aj v anglickom York Retreat a táto inštitúcia sa stala modelom pre humánnu liečbu pacientov trpiacich duševnými poruchami. Postupne neza­ostávali ani nemecky hovoriace krajiny, kde v tom čase bolo viac ako štyristo verejných a súkromných ústavov.

POĎME SA ZHOVÁRAŤ

V devätnástom storočí nemecký psychiater Emil Kraepelin vyvinul klasifikáciu duševných porúch, pričom východiskom pre neho boli spozorovateľ­né symptómy a vzory správania. Tento rozvoj mo­derných diagnostických kritérií bol pre lekárov veľkou pomocou. Navyše sa začali presadzovať psychologické a najmä farmakologické možnos­ti liečby duševných porúch, o ktorých sa dovtedy ani nechyrovalo. Objavila sa terapia pomocou roz­hovoru, ktorá dopĺňala liečenie tabletkami. Tento moderný prístup však mal čiastočne aj negatívnu stránku. Kým začiatkom 19. storočia bolo v an­glických a francúzskych liečebniach len niekoľko stoviek pacientov, v rokoch 1890 – 1900 tento po­čet prudko vzrástol až na niekoľko desiatok tisíc. Čo sa stalo? Kým predtým boli duševne chorí ľudia zvyčajne zavretí doma, ako rástol počet psychiat­rických ústavov, ktoré poskytovali pacientom úto­čisko a starostlivosť, pre príbuzných, ale v podstate aj pre lekárov bolo jednoduchšie mať pacienta pod dohľadom v izbe a ambulancii. Lenže takto boli aj psychiatri pod stále väčším tlakom. A stalo sa to, čo sa stať nemalo: nezvládnuteľná situácia si vyberala daň aj na samotnej psychiatrii ako odbore. Musel teda prísť niekto, čo urobí poriadok.

GÉNIUS PSYCHIATRIE

Sigmund Freud

Záchranou bol vznik psychoterapie ako formy liečby a jej tvorca Sigmund Freud. Ako zakladateľ psychoanalýzy vyvinul teóriu nevedomej mysle a zdôraznil úlohu skúseností z detstva pri tvorbe správania dospelých. Tento viedenský lekár pred­stavil úplne nový prístup k liečbe duševných ocho­rení, ktorý sa zameriaval na úlohu nevedomého myslenia pri formovaní správania sa a emócií. Jeho nápady pomohli vytvoriť oblasť psychoanalýzy, ktorá sa stala populárnou formou liečby mnohých duševných ochorení v 20. storočí. Psychoanalýza totiž umožňovala, aby sa pacienti liečili v súkrom­nej praxi a nemuseli sa „schovávať“ v psychiatric­kých nemocniciach. Že nič nové pod slnkom? Že to už bolo? Naopak. Ľudí očakával v 20. storočí rast urbanizácie, nový, dynamický spôsob života a prá­ce, nové výzvy a množstvo stresorov. V tejto situ­ácii bola zmena postoja k mentálnym chorobám a právam ľudí s mentálnymi ochoreniami darom.

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.