Máte chuť sa zase raz pevne spojiť so zemou? Bezprostredne si ohmatať svet okolo seba? Stačí málo. Vyzujte si topánky a vydajte sa von naboso.
Spomeňte si, kedy ste sa naposledy prechádzali iba tak, bez topánok? Zrejme to bolo niekedy v lete a kráčali ste po brehu mora alebo rieky. Možno ste sa tam tak trochu korzovali, stúpali opatrne, aby ste náhodou nešliapli na ostrý kameň alebo nepríjemný hmyz. Sú však aj ľudia, ktorí chodia naboso počas celého roka, kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností. Topánky vnímajú ako väzenie nielen pre nohy, ale tiež ako prekážku, ktorá ich obmedzuje v bezprostrednom kontakte s prírodou.
„V júlovom horúcom počasí som si vyšla bosá do lesa. Potom sa mi už nechcelo obuť. Cítim sa lepšie, som pozornejšia voči tomu, čo sa okolo mňa deje,“ vysvetľuje Stanislava Moravcová, čo ju viedlo k tomu chodiť naboso, a ktorá chodenie bez topánok praktizuje už tretí rok. Prakticky rovnaké dôvody, prečo chodiť naboso, viedli aj Vojtecha Šádka. Topánky označuje za nepríjemné. „Predtým som namiesto uzavretej obuvi chodil v sandáloch, pretože mi pripadalo čudné chodiť na verejnosti bosý. Keď som stretol pár ľudí, ktorí chodia bosí, uvedomil som si, že nemám žiadny dôvod, prečo by som nemohol chodiť naboso aj ja,“ hovorí Vojtech, ktorý chodí naboso ostatný rok.
Kultúrne fixácie
Pozitívne aspekty chôdze naboso potvrdzuje americký ortopéd Daniel Howell vo svojej knihe Naboso. Píše v nej, že chôdza bez topánok pomáha nielen našim nohám, ale aj celému telu a dokonca prospieva i duši. Za množstvo našich zdravotných problémov, ako sú vybočené palce na nohách, bolesť chodidiel, chrbta, hlavy, poruchy spánku a sústredenia, ale aj časté chrípky, infekcie alebo syndróm vyhorenia, môže podľa neho to, že uväzňujeme naše nohy do topánok. „Naša posadnutosť obuvou je zarážajúca. Všetci vedia, že topánky sú nepohodlné, veď si uvedomte, aké príjemné je večer sa vyzuť, navyše mnohí ľudia majú podozrenie, že práve obuv má na svedomí niektoré ich problémy s nohami. Prečo teda všetci chodia neustále obutí?“ pýta sa Daniel Howell.
Podľa neho je povinnosť obúvať sa priamo zafixovaná v psychike našej kultúry. „Pri chôdzi naboso som veľakrát stretol ľudí, ktorí mi závideli. Tiež by radi chodili naboso, ale nemôžu, tvrdia. Prečo nie, pýtam sa. Stačí sa predsa vyzuť,“ píše Daniel Howell. Mnoho ľudí v sebe nesie neprekročiteľnú bariéru, ktorá im nedovolí vykročiť do sveta naboso a ktorá vychádza z našej prirodzenej túžby nelíšiť sa, vyzerať a správať sa ako ostatní okolo nás. Skúsenosť s tým, že sa človek správa inak, ako je zvykom, keď chodí po svete naboso, potvrdzuje práve Moravcová. „Keby mi cudzí ľudia na nohy len civeli, bolo by to ešte dobré, ale oni to nahlas komentujú, ako keby som bola zviera či cudzinec, ktorý im nerozumie.“ A tiež si ju nenápadne fotia. Iba jeden človek zo sto je taký slušný, že sa opýta. „Občas sú komentáre obdivuhodné alebo okoloidúci zvedaví. Keď sú milí, snažím sa im venovať čas a porozprávať sa s nimi,“ hovorí Stanislava.
Zástancovia chodenia naboso tvrdia, že naše nohy vydržia a dokážu sa prispôsobiť lepšie, ako si myslíme. Bosé chodenie nie je potrebné nijako špeciálne trénovať. „Len som asi týždeň nosila ľahké topánky do metra, kým som si zvykla na nechránenie medzi davom obutých. Pravda, trochu som na niektorých povrchoch nadskakovala, ale to sa mi stáva dodnes po pedikúre,“ opisuje Stanislava.
Pohyb naboso je radosť, človeku sa chce behať, skákať, tancovať – a nemusí sa na to prezúvať do špeciálnych topánok. Niektoré povrchy sú príjemne masážne a nohy každým krokom ohmatávajú zem okolo seba. „Mám mnoho hmatových vnemov. Podľa mňa je to zábavnejšie, ako ohmatávať iba výstelku topánky. Navyše, neobúvaním sa ušetrí množstvo času a úložného priestoru,“ smeje sa Vojtech.
Bosé nohy zažívajú úplnú slobodu pohybu a to má tiež neuveriteľné dopady na psychiku. Keď ste bosí, svet okolo vás sa zmení. Je jednoduchší. Vľúdnejší. Príjemnejší. Všetko sa spomalí. Keď ste bosí, cítite sa spojení so zemou a s ostatnými ľuďmi. „Topánky nás od zeme aj od ostatných ľudí izolujú. Skutočne verím, že keby sme chodili bosí, ubudlo by vo svete vojen aj zločinu,“ uzatvára Daniel Howell.
foto: unsplash.com
