Dojčatá, batoľatá i väčšie deti často dosť dramaticky prežívajú svoje problémy s nádchou, uškami a angínou. Myslíte, že im môžete pomôcť viac, než robíte?
Kto to nezažil, nepochopí. Uháňať s dvojročným revúcim dieťaťom niekoľkokrát po sebe počas jednej zimy na prepichovanie uška… áno, to niekedy býva bežné. Bohužiaľ, práve to „pichnutie“, i keď je drastické, dieťaťu uľaví od bolesti. Malé dieťa má zhruba do 5 rokov nevyvinutú cestu medzi nosom, nosohltanom a uchom. Eustachova trubica, ktorá u dospelého človeka meria v priemere asi tri a pol centimetra, je v detstve kratšia a viac otvorená. Dospelý ju má otvorenú len vo chvíľach, kedy zíva alebo prehĺta. Preto je pre dojča či batoľa, ktoré ešte nevie správne smrkať, obyčajná nádcha taká nebezpečná – hlieny a s nimi infekcia sa môžu práve Eustachovou trubicou dostať do ušiek. Ich zápaly patria k najčastejším komplikáciám.
Pre dojčatá už je veľkým problémom i nádcha
Čím je dieťa mladšie, tým horšie vníma obyčajnú nádchu. Pre každé dojča je najprirodzenejšie dýchať nosom. Pri nádche je nos dojčaťa upchatý hlienom a jeho priechodnosti bráni i opuch sliznice. Dieťaťu to sťažuje dýchanie. Hlien v polohe poležiačky ľahko steká do krku a dráždi na kašeľ alebo vracanie. Ťažkosti dieťaťa sa zmiernia podaním vhodných nosných kvapiek, eventuálne odsatím detskou odsávačkou. Lekári odporúčajú zvýšenú polohu postieľky, ale pozor – celej (!) postieľky, nestačí len podložiť pod hlavičku vankúšik. V šikmej polohe sa dieťaťu oveľa lepšie dýcha. Vhodné je aj zvlhčovanie vzduchu, ktorý by mal byť skôr chladnejší. Len čo hlieny zhustnú a k nádche sa pridruží kašeľ alebo dokonca horúčka, je nutná okamžitá porada s lekárom.
Mami, bolí ma uško
Obyčajná nádcha v dojčenskom či batoľacom veku, kedy dieťa ešte nevie samo smrkať, sa môže ľahko zmeniť na nočnú moru rodičov – najčastejšiu a najbolestivejšiu komplikáciu, ktorou je akútny zápal stredného ucha (otitis media acuta). Postihuje hlavne deti do štvrtého roka života. V neskoršom veku, súčasne s tým, ako sa mení anatómia, zápalov stredného ucha ubúda, postihnutých dvanásťročných už je desaťkrát menej. Pokiaľ sa zápal stredného ucha adekvátne nelieči, môže spôsobiť komplikácie a sluchovú nedostatočnosť, v extrémnom prípade až hluchotu. „Mechanizmus je nasledujúci: infekcia, ktorá zápal vyvoláva a je najčastejšie bakteriálneho pôvodu, prenikne Eustachovou trubicou z nosa a nosohltanu do stredného ucha. V oblasti stredného ucha sa vyvinie zápal sliznice. V malom priestore sa začne hromadiť hnis a hlien, ktoré nemôžu odtekať. Potom tlačia na bubienok a tento tlak vyvoláva silné bolesti. Úľava nastáva až potom, keď lekár bubienok prepichne a hnis vytečie. Niekedy bubienok aj samovoľne praskne. Po niekoľkých dňoch ustáva výtok z ucha a perforácia bubienka sa uzatvára. Klesá aj horúčka a bolesť ustáva. V niektorých prípadoch je nutné nasadiť antibiotiká,“ vysvetľuje špecialistka z pražskej ORL ambulancie MUDr. Dagmar Valvodová. Ako všade i tu platí, že je lepšie chorobe predchádzať, než podstupovať zdĺhavú liečbu. Pneumokok je častým pôvodcom nepríjemného a bolestivého ochorenia, akým je zápal stredného ucha. Ide o baktériu, proti ktorej je možné bojovať účinným očkovaním. Na trhu sú dve vakcíny, obe sú súčasťou očkovacieho kalendára. Očkuje sa v troch základných dávkach, ku ktorým sa pridáva štvrtá, udržiavacia dávka.
Nemilým ochorením je zápal vonkajšieho zvukovodu. Často vzniká v dobe letného kúpania, keď sa dieťaťu dostane do ušiek voda a ostane tam. Zápal má jednak ohraničenú formu, kedy sa v uchu vytvorí furunkel, jednak difúznu (rozptýlenú) formu, kedy je postihnutá celá stena zvukovodu. Uško bolí, často je prítomný výtok. Pri ťažšom zápale často dochádza k zväčšeniu miestnych lymfatických uzlín. Zápal vonkajšieho zvukovodu sa lieči spravidla antibiotikami.
Ach, tie dutiny
Ďalším častým ochorením, na ktoré treba dať u detí pozor, je zápal vedľajších nosových dutín. Najčastejšie bývajú postihnuté vedľajšie nosové alebo čelné dutiny. A spravidla sú na vine vírusy alebo baktérie, ktoré sa sem dostanú z nosovej sliznice. Potom, čo dutinu poškodia, dôjde k oslabeniu jej výstelky a môžu sa tu usadiť bacily. To je chvíľa, kedy dieťa začne smrkať miesto vody zelené hlieny – nádcha sa stane hnisavou. Len čo sa dutiny začnú plniť hnisavým sekrétom, dochádza k upchaniu vývodov. Dieťa trpí bolesťou, často má opuchnuté líca a horúčku. Len čo sínusitída dospeje do tohto štádia, je nutný lekársky zákrok. Zápal vedľajších dutín často vzniká v súvislosti s alergiami. Rozpoznať, že ide o zápal vedľajších dutín, býva pre rodičov často ťažké: klasické príznaky v mnohých prípadoch chýbajú. Na chorobu môžu upozorniť iné príznaky: dieťa častejšie smrká, hlien sa mení z priehľadného na hnedozelený. V noci dieťa veľa kašle, dýcha viac ústami. Pokiaľ sínusitída prejde do chronického štádia, dieťa trpí stálou nádchou, má trvale upchaný nos, v noci nezriedka chrápe. Sínusitída sa lieči vždy pod dohľadom lekára, liečba sa riadi príčinou zápalu. „Pokiaľ ide o vírusový zápal, je nutné zariadiť dieťaťu oddychový režim a sústrediť sa na posilnenie imunity. Lekár často odporučí protizápalové lieky na zmiernenie príznakov. Ak je zápal spôsobený baktériami, liečba spočíva vždy v užívaní antibiotík. Kým dôjde k najhoršiemu, upchaniu dutín, kedy sekrét nevyteká samovoľne, je potrebné urobiť punkciu dutiny,“ hovorí MUDr. Valvodová. Bohužiaľ, často je nevyhnutné tento výkon opakovať až do úplného vyliečenia. „Keď sa ukáže, že za opakované šírenie infekcie je zodpovedná nosná mandľa, je dobré ju odstrániť,“ upozorňuje lekárka. K úľave prispievajú ďalšie pomocné lieky ako kvapky do nosa, lieky proti alergii alebo lokálne kortikosteroidy.
Zápal vedľajších dutín môže byť vedľajšou reakciou pri zápale zubného lôžka. Kosť medzi koreňom zuba a vlastnou dutinou je veľmi tenká a zápal tade ľahko prejde. Táto infekcia môže mať veľmi prudký priebeh. Na sínusitídu môžete ochorieť i uprostred leta – stačí, keď vo vode urobíte premet, stojku alebo kotrmelec: voda sa tak ľahko dostane nosom do dutiny.
Už zase angína!
Zápalové ochorenie krčných mandlí a tkaniva nosohltanu sa nazýva angína. Najčastejším vyvolávateľom sú baktérie alebo vírusy. Angínu spravidla spôsobuje baktéria Streptococcus pyogenes – inými slovami „šarlachový bacil“. U niektorých detí, zvlášť u tých, ktoré majú zníženú imunitu, sa ochorenie na angínu opakuje pomerne často. Príčina nie je jedna, ide o komplexný problém. Niekedy ide o tzv. nosičstvo, kedy je baktéria stále prítomná v tkanive mandlí, i keď v medziobdobí nepôsobí žiadne ťažkosti. „Riešiť tento stav okamžitým vybraním krčných mandlí ale nie je najlepšie – ako každé lymfatické tkanivo majú i mandle z hľadiska obranyschopnosti organizmu svoje opodstatnenie,“ hovorí lekárka.
V dojčenskom veku je klasická bakteriálna angína pomerne vzácna – častejšie sú vírusové zápaly u starších dojčiat a detí okolo jedného roku veku. Ide o bolestivé zápaly, u detí pri nich pozorujeme nechutenstvo, nepokoj, mrzutosť, slinenie, plač pri prehĺtaní, horúčku. Pri angíne väčšinou chýbajú iné príznaky – kašeľ, nádcha. Ak dieťa trpí na opakované zápaly krčných mandlí, je vhodné vyšetriť celú rodinu. Antibiotiká prichádzajú na rad vždy, kedy je jasné podozrenie na bakteriálnu príčinu. Liečba by mala trvať i po odznení prvých príznakov, najmenej však desať dní. Vírusová angína má také isté príznaky ako bakteriálna. Len liečba sa v tomto prípade líši, odohráva sa na symptomatickej rovine – teda podľa príznakov.
Uzliny a uzlinky
Medzi ďalšie problémy v ORL oblasti patrí u dieťaťa zápalové zdurenie lymfatických uzlín na krku. Infekciou môžu byť postihnuté samy uzliny. Ich zdurenie však môže signalizovať i to, že infekcia prebieha v „spádových oblastiach“. Častým pôvodcom zväčšenia lymfatických uzlín sú zápalové procesy v ústnej dutine dieťaťa – zubný kaz, zápal ďasien, na vine však môže byť aj infekcia mäkkých tkanív hlavy a tváre (opar, poštípanie hmyzom, akné). Základom správnej diagnózy je vždy odlíšenie zápalového procesu od procesu iného pôvodu. Jej určenie je jednou z najobsiahlejších a najzložitejších oblastí ORL a pediatrie.
Závažná laryngitída
Včasnú lekársku starostlivosť a často i pobyt v nemocnici vyžaduje akútny zápal hrtanu (laryngitída). Jeho priebeh býva tým horší, čím je choré dieťa mladšie. Pri laryngitíde ide o zápalové ochorenie časti dýchacej trubice, ktorá tvorí vstup do priedušnice. Jej súčasťou sú hlasové väzy a hrtanová príchlopka, ktorá bráni zatekaniu slín a potravy do priedušnice a do pľúc. Zápal hrtanu vzniká väčšinou ako vyústenie vírusových infekcií, môže byť aj dôsledkom preťažovania hlasových väzov. Laryngitída je veľmi závažné ochorenie. V dôsledku infekcie sa zdurí sliznica horných ciest dýchacích, začne sa tvoriť hlien. Sliznica hrtanu, hlasových väzov a hrtanovej príchlopky sa tiež zdurí. Tým nastane zúženie dýchacej trubice, ktorá je u malého dieťaťa široká len asi 1 cm. Jedným z typických príznakov laryngitídy je štekavý, kikiríkavý kašeľ, často sa bez ďalších varovných príznakov pridá namáhavé sipľavé dýchanie. Každé nadýchnutie sprevádza drsný zvuk, dýchanie je pre dieťa obrovskou námahou. Malé dieťa nevie, čo sa deje, začína byť nepokojné, čo situáciu ešte komplikuje. Dieťa je bledé, pokryté studeným potom, vdych i výdych sú stále ťažšie. Ku komplikáciám dochádza veľmi náhle a najčastejšie v noci. Predchádzajúci priebeh choroby nemusí byť pritom nijako dramatický, ochorenie spočiatku nesprevádzajú ani vysoké horúčky. Dieťaťu najlepšie pomôžete, keď ho zabalíte a idete s ním na čerstvý, chladný vzduch. Lekári odporúčajú i studený zábal na krk, ktorý dieťaťu uľaví. A ihneď volajte záchranku.
Alarmujúci piskot
Podobné príznaky ako laryngitída má i alergia alebo astma. Na túto eventualitu často prídeme úplnou náhodou. Pri alergickej reakcii sa dýchacia trubica tiež zúži na minimum, dýchanie sa veľmi sťaží a sprevádza ho piskot. „S takým prejavom nie je radno si zahrávať – vždy je signálom k okamžitému zásahu lekára,“ uzatvára MUDr. Valvodová.
