Keď opisuje svoj jedálny lístok spred pár rokov, akoby čítala aktuálne letiace rady o zdravej rastlinnej strave. Strukoviny, zelenina, orechy, semená, obilniny, ovocie… Žiadne polotovary, všetko pripravené z čerstvých surovín doma vlastnými rukami. Intuitívne teda človek čaká, že jej to prinieslo presne to, čo tieto diéty sľubujú. Zdravie. Lenže Natalie Daniels, nutričná poradkyňa žijúca aktuálne v Budapešti, prekvapuje. „V kĺboch som po rokoch na tejto strave cítila takú bolesť, že som v ruke neudržala ani pohár,“ opisuje svoj zdravotný stav pre MOJE ZDRAVIE. Vtedy sa rozhodla vrátiť k živočíšnej strave. Tak ako ju konzumovali naši predkovia – vrátane vnútorností…
Natalie sa síce narodila v Nemecku, ale so svojou čilskou mamou vyrastala v malom meste na juhu Talianska. Z kulinárskeho hľadiska si nemohla lepšie vybrať. „Mama varila všetko z čerstvých surovín podľa tradičných miestnych receptov. Takže som dostávala dodnes modernú stredomorskú stravu, ktorá sa považuje za jednu z najvyváženejších diét. Základom mojej výživy boli totiž cestoviny, chlieb, ryža, zemiaky, zelenina, chudé kuracie mäso, šošovica a olivový olej,“ vracia sa do detstva mladá žena, ktorá dokonca ani nepatrila medzi deti, ktoré by bažili po sladkostiach. „Nikdy som nemala rada koláče, pečivo a dokonca ani v Taliansku obľúbený čokoládovo-orieškový krém. Ak som si dala čokoládu, tak deväťdesiatpercentnú horkú. Na rozdiel od všetkých mojich kamarátov, ktorí si nevedeli predstaviť inú ako mliečnu.“ Napriek tomu Natalie, ktorá nikdy nebola veľký jedák, odmalička bojovala so zdravotnými problémami, ktorým lekári nedokázali prísť na koreň.
Vegetariánstvo jej problémy nevyriešilo
Ako čerstvo dospelá sa teda začala zaujímať o iné spôsoby stravovania. „Všimla som si totiž súvislosť medzi tým, čo som jedla a ako som sa potom cítila. Keďže som v tom čase cvičila jogu, spojila som ju, ako mnoho iných, s rastlinnou stravou a pustila sa do diéty s vysokým obsahom vlákniny. Zo začiatku som stále občas konzumovala aj ryby a vajcia. Hoci som sa cítila ľahšie, moje zdravotné problémy to nevyriešilo. Naopak, objavili sa ďalšie,“ prekvapuje Natalie, ktorá vtedy stratila menštruačný cyklus, navyše aj jej zdravie sa začalo rapídne zhoršovať. „Napriek tomu som sa rozhodla dať na rady odborníkov na rastlinnú stravu, podľa ktorých bolo na vine to, že som si občas dala aj ryby a vajcia, podľa nich ‚špinavé‘ potraviny, preto som vyradila aj tie. Definitívne som sa zamerala len na strukoviny, zeleninu, orechy, semená, obilniny a ovocie, pričom všetko som si pripravovala od začiatku po koniec sama. K tomu som ešte užívala vitamíny D a B12 a verila, že konečne robím všetko správne, pod kontrolou odborníka,“ spomína.
„Začala som mávať záchvaty prejedania sa, čo som dovtedy nikdy nezažívala. Prejedala som sa až tak, že som cítila, ako sa mi napína koža na bruchu a nie som schopná zjesť už ani jeden ďalší hlt.“
Závislá od ovocia
Jej organizmus jej však dával najavo presný opak. „Moje telo sa začalo meniť. Stratila som svalovú hmotu. Pokožka bola bledá a suchá. Trpela som zápchami, nadúvaním, slabosťou. Bolesti kĺbov takmer neprestávali. A navyše, môj menštruačný cyklus sa stále neobnovil,“ opisuje svoj stav Natalie, ktorej lekári nakoniec diagnostikovali hypotyreózu, čiže zníženú činnosť štítnej žľazy, a predpísali na ňu lieky. Ako však dodáva, netrpelo len jej telo, ale i psychika. „Úplne sa zmenil
môj vzťah k jedlu. Začal som mávať záchvaty prejedania sa, čo som dovtedy nikdy nezažívala. Prejedala som sa až tak, že som cítila, ako sa mi napína koža na bruchu a nie som schopná zjesť už ani jeden ďalší hlt.“ Bola zúfalá. Čo robí zle? Veď ide presne podľa toho, ako jej to radili odborníci na rastlinnú stravu. V čom je teda problém? tápala. Ani na chvíľu si však nepripúšťala, že je v slepej uličke. „Mala som úplne vymytý mozog a bola som presvedčená, že robím to najlepšie pre svoje zdravie. Viac ako desaťročie som svoje telo nechala prechádzať doslova peklom stravovania, ktoré je viac náboženstvom než čímkoľvek iným…“ sype si dnes popol na hlavu Natalie, ktorá aj vtedy uverila, že má zájsť ešte ďalej. „V tomto momente mi bolo odporučené vyskúšať surovú stravu, aby moje telo dostalo šancu na zotavenie. Takže som asi päť mesiacov konzumovala výlučne surové ovocie a naklíčenú rastlinnú stravu, no ukázalo sa, že to bol najhorší nápad, aký mohol byť,“ úprimne vysvetľuje. Trávenie jej totiž už takmer vôbec nefungovalo. „Pociťovala som neustále nafukovanie, reflux žalúdočných kyselín, nehovoriac o závislosti od cukru spôsobenej dennodennou konzumáciou veľkého množstva ovocia. Navyše sa mi na pokožke hlavy objavil ekzém a prejavili sa nové alergie. Trpela som nespavosťou, nedostatkom živín, vypadávali mi vlasy, telo zadržiavalo vodu…“
„Asi päť mesiacov som konzumovala výlučne surové ovocie a naklíčenú rastlinnú stravu, no ukázalo sa, že to bol najhorší nápad, aký mohol byť.“
Jedz, potrebuješ to!
Bolesť kĺbov v prstoch sa zhoršila natoľko, že v rukách mladá žena nedokázala udržať ani pohár vody. „Mala som pocit, akoby som tam mala rozbité sklo,“ opisuje svoj stav Natalie, ktorá sa už aj psychicky cítila, akoby to ani nebola ona. „Bola som pomalá, emocionálne nestabilná, doslova zmätená.“ Z hľadiska medicíny však bola zdravá, lekári totiž nenašli nič zásadné, čo by mohli liečiť. „Podľa nich sa mi nič vážne nestalo, krvný obraz totiž vyšiel z testov dobre – cholesterol som mala pod 200, železo, vitamín B12 a D boli síce nízke, ale to sa dalo upraviť vitamínovými doplnkami a liekmi, ktoré mi predpísali. Bohužiaľ, nikdy nič viac nevyšetrovali,“ povzdychne si. Začala si čím ďalej, tým viac uvedomovať, že si musí pomôcť sama. Ale ako? Mala pocit, že už vyskúšala všetky cesty. Možno s výnimkou možnosti zaradiť spiatočku. To jej ani nenapadlo. Keď sa však pred jedenástimi rokmi vrátila po polročnom pobyte v Indii, kde fungovala na rastlinnej strave doplnenej mliečnymi výrobkami a vajíčkami, domov na Sicíliu, mame stačil jediný pohľad. „Na druhý deň mi pripravila na obed lososa a naservírovala mi naozaj štedrú porciu,“ spomína. Nechápala to, veď mama predsa vie, že živočíšne bielkoviny neje. „Pozrela sa mi do očí a povedala: Jedz, potrebuješ to!“
Lososový budíček
Po rokoch, keď nemala v ústach žiadne mäso, logicky váhala. Ale mama bola taká presvedčivá, že jej naliehaniu nedokázala protirečiť. Hoci kúsoček, ktorý si najprv vložila do úst, sa ani nedal nazvať sústom, po prvom vložila do úst ďalší a ďalší. „Nakoniec bola tá skúsenosť doslova transformačná. Keď som si vychutnávala lososa, cítila som, ako mnou prúdi vlna vitality, ktorá prebúdza každú bunku v mojom tele. Bolo to v ostrom kontraste s tým, ako som sa cítila celé roky na vegetariánskej strave,“ počuť dodnes z Natáliinho hlasu nadšenie. „Bol to budíček, ktorý ma prinútil prehodnotiť svoje stravovacie návyky.“ Definitívne si uvedomila, že musí zmeniť smer. Doteraz zo svojho jedálnička stále niečo vyraďovala, lebo sa to považovalo za zdravé a správne. Lenže jej telo jej práve povedalo, že to bola chyba, že chce späť živočíšne potraviny, lebo ich jednoducho potrebuje. „Takže som sa vydala na cestu znovuobjavovania stravovacích prístupov, ktoré som predtým nechávala bez povšimnutia – prešla som od ajurvédy cez paleo-, keto- a ‚mäsožravú‘ diétu, až kým som nenašla pre seba najúspešnejší spôsob stravovania – paleoketogénnu diétu,“ spomína s tým, že s podporou maďarských odborníkov – doktorky Zsofie Clemens a doktora Csabu Tótha, ktorí sa tomuto spôsobu stravovania venujú, získala konečne späť svoje zdravie. „Návrat k živočíšnym potravinám jednoznačne viedol k zlepšeniu kvality môjho života.“ Tento pocit prišiel podľa Natalie približne po siedmich mesiacoch prísneho dodržiavania paleoketogénnej diéty. „Dnes už je to však viac ako šesť rokov a cítim sa najsilnejšia, najzdravšia a najšťastnejšia, aká som kedy bola. Konečne som úplne zdravá…“
„Pociťovala som neustále nafukovanie, reflux žalúdočných kyselín, nehovoriac o závislosti od cukru spôsobenej dennodennou konzumáciou veľkého množstva ovocia.“
Od nosa po chvost
Jedálny lístok Natalie dnes obsahuje nielen mäso, ale aj živočíšne vnútornosti, hoci pripúšťa, že na začiatku nad nimi váhala. „No po tom, čo som okúsila, aké sú chutné, začalo moje telo po nich doslova bažiť,“ priznáva a dodáva, že čo sa týka živočíšnych produktov, drží sa toho, že sa zo zvieraťa použije všetko – od nosa po chvost. „To je podľa mňa najudržateľnejší spôsob stravovania. Konzumujem tak nielen mäso, ale aj orgány a živočíšny tuk. A občas zaradím nejakú zeleninu alebo bobuľové ovocie, ale nie na dennej, dokonca ani týždennej báze,“ prekvapuje mladá žena obratom v stravovaní. „Spočiatku som verila, že rastlinná strava je v súlade nielen so zdravou výživou, ale aj s udržateľnosťou životného prostredia. Nemohlo to byť však vzdialenejšie od pravdy. Keď som sa hlbšie zamyslela nad svojou cestou za zdravím, uvedomila som si, že napriek všetkým týmto dobrým úmyslom takáto strava neposkytovala môjmu telu základné živiny, ktoré potrebovalo.“ Hlavným problémom vegetariánstva a vegánstva pritom podľa Natalie bol nedostatok biologicky dostupných živín, najmä esenciálnych aminokyselín, vitamínov a minerálov, ktoré sa nachádzajú prevažne v potravinách živočíšneho pôvodu. „Napriek snahám o doplnenie a vyváženie jedál sa tak môj zdravotný stav postupne zhoršoval. Nadmerná konzumácia vlákniny a antinutrientov vytvorila dokonalú búrku v tráviacom trakte a spôsobila malabsorpciu, čiže nedostatočné vstrebávanie živín. Pri rastlinnej strave sa totiž často prehliada skutočnosť, že ľuďom chýbajú tráviace enzýmy potrebné na účinné spracovanie týchto zložiek potravy. To môže spustiť črevnú priepustnosť a viesť k nadúvaniu, plynatosti a zhoršenému vstrebávaniu živín, čo nám spôsobuje nedostatok kľúčových vitamínov a minerálov.“ Napriek tomu, že Natalia sa konečne cíti dobre, pre mnohých je jej nový jedálniček príliš kontroverzný. Pre ňu sú však najdôležitejší tí, ktorým na nej záleží. „Tí ma v novom spôsobe stravovania od začiatku podporovali, hlavne keď videli zmenu, ktorú mi to prinieslo a aký veľký vplyv to malo na moje zdravie a vitalitu.“ Ostatní ju netrápia. „Kritizujú ma hlavne takí, ktorí ma nepoznajú a s ktorými nemám nijaký blízky vzťah. Preto ma ich názory až tak nevyrušujú. Jednoducho dávam prednosť vlastnému blahu pred tým, čo si o mne kto vonku myslí. Koniec koncov nie oni, ale ja som zodpovedná za svoje zdravie.“
Foto: archív N. D. a Shutterstock, Unsplash
