Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Nerobme z mlieka strašiaka

Možno si ešte pamätáte z takmer každej nástenky na základnej škole heslo, že mlieko je základ zdravia. A slová rodičov, že ak ho nebudeme piť, nevyrastieme a nebudeme silní ako buk… Naopak o tom, že je vhodné len pre teľatá, čiže zvieratá so štyrmi žalúdkami a človeku škodí, čo od viacerých odborníkov počuť pre zmenu dnes, nezaznelo vôbec nič. Kde je pravda? Máme z mlieka zdravé zuby a kosti, alebo nám spôsobuje rakovinu?

Ak čakáte na otázku mlieko – áno, či nie? univerzálnu odpoveď, tak tá neexistuje. Aj vedecké štúdie a od­borníci majú na konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov rôzne názory. Nepochybne je mlieko potravina, kto­rá živila našich predkov a dodnes má svoje zvláštne miesto vo výžive. Nutričné zloženie mlieka je totiž vysoko komplexné. Obsahuje takmer každú živinu, ktorú ľudské telo potre­buje. „Vyznačuje sa vysokým obsahom bielkovín, a to približne 8 gramov na jednu šálku. Mlieko je tiež významným zdrojom komplex­ných tukov, obsahuje až 400 rôznych typov mastných kyselín. Je tiež boha­tým zdrojom mikroživín, teda vitamí­nov a minerálnych látok. Významný je hlavne jeho vysoký a priaznivý pomer vápnika a fosforu, ktoré sú dôležité pri metabolizácii cukrov a tukov,“ vysvetľuje Katarína Chomová z kli­niky Nutriadapt, ktorá absolvovala inžinierske štúdium vedeckej výživy ľudí a je odborníčkou v tejto oblasti. Ako však dodáva, všetko má svoje za a proti. „Mlieko môže obsahovať aj množstvo hormónov, pričom jeden z nich, rastový faktor 1 (IGF-1), môže mať na ľudský organizmus nepriazni­vý vplyv.“

Majú deti piť kravské mlieko?

„Mlieko je všeobecne považované za nevyhnutnú súčasť stravovania detí a produkt, ktorý má priaznivý vplyv na ich zdravie. Počas prvých mesia­cov života detí je ideálnou voľbou materské mlieko. Kravské mlieko je do jedného roku života naopak nevhod­nou súčasťou stravy detí,“ hovorí Katarína Chomová. Potom sa podľa odborníčky na výživu odporúča až do konca druhého roka života dávka približne 400 – 500 mililitrov denne, pričom 100 mililitrov mlieka zodpo­vedá napríklad plátku syra, 30 gra­mom tvarohu a približne 80 gramom jogurtu. Benefitom pre detské zdravie je predovšetkým obsah vápnika či fosforu. „Napriek tomu je namieste opatrnosť, a to hlavne kvôli vysokému množstvu bielkovín a tukov, ktoré mlieko obsahuje. Niektoré štúdie totiž potvrdzujú spoji­tosť medzi zvýšenou konzumáciou mlieka, respektíve mliečnych tukov a bielkovín, a rozvojom nad­váhy a obezity vo vyššom veku,“ upozorňuje odborníčka na výživu. Dokedy by mali deti piť mlieko ako nápoj je veľmi individuálne, ale ak dieťa netrpí akútnymi trávia­cimi ťažkosťami, môžeme mu ho podľa odbor­níčky na výživu zaraďovať pravidelne, no v primeranom množstve a s ohľadom na vhodný výber mliečnych produktov.

Denná dávka vás zaskočí…

Mlieko a mliečne produkty sú súčas­ťou rozmanitej stravy aj v dospelom veku. Sú však prípady, keď vplýva na ľudský organizmus nepriaznivo. Vtedy hovoríme o laktózovej intolerancii alebo o alergii na mliečnu bielkovi­nu. „Problémom pre zdravie človeka môže byť aj mikrobiálne zloženie mlieka, a to v prípade, že sa rozhod­neme konzumovať nepasterizova­né mlieko. Mlieko by malo byť po nadojení ošetrené pasterizáciou najneskôr do dvoch dní, inak na­stáva rýchly rozvoj psychrotrof­ných a koliformných mikro­organizmov, ako sú baktérie rodov Pseudomonas, Bacillus, E. coli, Enterobacter alebo Clostridium, ktoré môžu spôsobiť okrem zmeny kva­lity mlieka aj gastroenteri­tídy,“ vysvetľuje Katarína Chomová. Ak dospelý človek netrpí laktózovou intoleran­ciou ani alergiou na bielkovinu kravského mlieka, podľa odborníčky na výživu je absolútne v poriadku, ak konzumuje mlieko aj mliečne produkty. „Odporú­čaná dávka vás možno zaskočí, denne by sme mali skonzumovať mliečne produkty v objeme 5 – 6 decilitrov, čo predstavuje napríklad kombináciu 2,5 decilitra mlieka, jeden jogurt a 30 gramov syra.“ Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mal dokonca každý človek ročne spotrebovať 220 kilogramov mliečnych výrobkov. Na Slovensku sme podľa štatistických údajov z roku 2021 od tohto cieľa stále vzdialení. Priemerný Slovák ich ročne spotrebu­je len 173,6 kg.

Nízkotučné verzie nie sú cestou

Niektoré štúdie však uvádzajú, že u dospelých ľudí je konzumácia takmer litra mlieka denne spojená s vyšším rizikom srdcovocievnych ochorení. Americká kardiologická asociácia (AHA) zároveň odporúča dospelým osobám, aby sa zameriavali na nízkotučné mliečne výrobky, prí­padne tie bez tuku. Je to však naozaj vhodné? „Musím nesúhlasiť s od­porúčaním konzumovať nízkotučné mliečne výrobky. Tuk je totiž nosite­ľom senzorických vlastností potravín. To znamená, že potravinám dodáva charakteristickú farbu, hustotu a zlep­šuje chuťové vlastnosti potravín. Ak ho teda z mliečnych výrobkov úplne odstránime, musíme tieto vlastnosti potravinám navrátiť iným spôsobom, zvyčajne pridaním aditívnych látok – farbív, zahusťovadiel, zvýrazňovačov chuti. Vo finále mnohokrát dostaneme produkt, ktorý je pre zdravie človeka potenciálne nebezpečnejší ako jeho pôvodná verzia,“ upozorňuje K. Chomová

Silní ako valibuk zrejme nebudeme

Aké mlieko teda piť? „Mali by sme preferovať konzumáciu fermento­vaných mliečnych produktov, ako sú acidofilné mlieka, jogurty a kefír. Ich výhodou je ľahká stráviteľnosť a priaznivý vplyv na mikrobiálne prostredie v našich črevách,“ hovorí odborníčka na výživu a dodáva, že fermentované mliečne výrobky pod­porujú naše trávenie. Jednou z funkcií živočíšneho mlieka je totiž iniciovať rast kostí u mláďat. Zdá sa, že rovnaký efekt má konzumácia mlieka aj na ľudský organizmus. „Niektoré štúdie potvrdzujú priaznivý vplyv konzu­mácie mlieka na vyššiu denzitu kostí vďaka dvom hlavným faktorom – vysokému obsahu bielkovín a vápnika, zatiaľ čo iné doteraz získané dôkazy, túto skutočnosť rozporujú a spojitosť medzi konzumáciou mlieka a preven­ciou osteoporózy nepotvrdili. Mlieko skutočne obsahuje pomerne vyso­kú dávku vápnika, to však nestačí, musíme hodnotiť aj formu, v ktorej sa vyskytuje. Práve tá rozhoduje o tom, koľko vápnika z potravín získame. Podľa mnohých vedeckých dôkazov je vstrebávateľnosť vápnika nižšia pri vysokej konzumácii živočíšnych bielkovín. Tie totiž zvyšujú produkciu kyselín, ktoré musia byť neutrali­zované vápnikom,“ vysvetľuje Katarína Chomová a dodáva, že využiteľnosť vápnika ovplyvňuje okrem jeho chemickej formy aj mnoho iných faktorov, ako je množstvo vitamínu D, horčíka, pohyb, fajčenie alebo konzumácia kolových nápojov a potravín s vysokým obsahom kyseliny šťaveľovej a listovej.

Rakovina z mlieka. Je to len povera?

Mlieko a mliečne výrobky boli v posledných rokoch osočo­vané, množstvo populárnych diét a stravovacích trendov povzbudzovalo ľudí, aby ich jedli a pili čoraz menej, čo do­konca spôsobilo pokles jeho spotreby na osobu. V prepočte ho tak vypijeme o 31 litrov menej, ako by sme mali. Nový prehľad vedeckých štúdií pritom popisuje, že dostatočná konzumácia mliečnych výrobkov v priebehu života môže pomôcť predchádzať mnohým chronickým ochoreniam, vrátane srdcovocievnych ochorení, rakoviny hrubého čreva a močového mechúra či dokonca cukrovky. „Prieskum pub­likovaný v Advances in Nutrition uvádza, že denný prísun primeraného množstva mliečnych výrobkov, predovšetkým jogurtov a čerstvých syrov typu ricotta, môže u starších ľudí znížiť riziko krehkosti kostí a sarkopénie, čiže straty sva­lovej hmoty v dôsledku starnutia. Rovnako pozitívny vplyv má konzumácia mliečnych produktov na zníženie ochorení srdca a ciev, vrátane infarktu myokardu, kolorektálneho karcinómu, karcinómu žalúdka a znižuje aj riziko rozvoja cukrovky druhého typu. Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov nemá ani preukázanú spojitosť s rozvojom zápa­lových procesov u ľudí trpiacich nadváhou alebo obezi­tou,“ hovorí odborníčka na výživu. V rokoch 2004 až 2008 odborníci z Oxfordskej univerzity uskutočnili štúdiu, ktorá skúmala vplyv mlieka a mliečnych výrobkov na onkologické ochorenia. Účastníci štúdie, muži a ženy vo veku tridsať až sedemdesiatdeväť rokov, nemali vo svojej anamnéze v minulosti zaznamenaný výskyt onkologického ochorenia a mlieko a mliečne produkty konzumovali rôzne často. U pravidelných konzumentov mlieka bol zaznamenaný zvýšený výskyt niektorých druhov onkologických ochorení, predovšetkým rakoviny pľúc a prsníka. „Dôvodom je obsah spomínaného rastového faktora 1 (IGF-1), ktorý podporuje delenie a rast buniek, aj tých rakovinových. Táto štúdia však nepotvrdila spojitosť medzi onkologickými ochorenia­mi tráviaceho traktu, ktoré sú na Slovensku častou príčinou úmrtí,“ vysvetľuje odborníčka a dodáva, že podobných štúdií na túto tému by sme našli mnoho, zhodujú sa na tom, že konzumácia mlieka môže mať spojitosť s vyšším rizikom rozvoja niektorých druhov onkologických ochorení, žiadnu priamu spojitosť však nepotvrdzujú. Zdravie človeka je skrátka ovplyvnené množstvom rozmanitých faktorov. Nezastupiteľnú úlohu v prevencii akýchkoľvek ochorení pritom zohráva kvalita stravy a životný štýl. „Nie je však na mieste robiť z mlieka a mliečnych výrobkov strašiaka. V primeranom množstve a výbere vhodných druhov môžu aj mliečne výrobky pôsobiť priaznivo na zdravie človeka,“ dodáva Katarína Chomová.

 

 

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.