Pre mnohých je prvá šálka kávy tým najkrajším ranným rituálom. Občas sa však po nej namiesto dobrej nálady ozve žalúdok. Znamená to, že by sme sa mali obľúbeného nápoja vzdať? Čerstvý majster Slovenska v pražení kávy Peter Szabó krúti hlavou. Netreba. Problém je totiž často podľa neho niekde úplne inde.
Ak vás po šálke kávy páli záha alebo máte pocit, že žalúdok protestuje, problém nemusí byť v samotnom nápoji, ale v jeho pôvode. Káva z veľ¬kých reťazcov často putuje cez pol sveta a mesiace leží v skladoch, kde sa teplota a vlhkosť menia zo dňa na deň. Takéto prostredie je ideálnou vstupen¬kou pre plesne a tvorbu nežiaducich látok. Čerstvo pražená káva z menších pražiarní, naopak, putuje k zákazníkovi rýchlo a pod prísnou kontrolou, takže si zachová arómu a prirodzenú čistotu. „Pri hypermarketovej káve často nikto netuší, ako dlho a v akých podmien¬kach cestovala. Každý mesiac cesty navyše znamená úbytok chuti a vyššie riziko, že v zrne prebehli procesy, ktorých výsledok naozaj nechcete piť,“ upozorňuje Peter Szabó zo slovenskej pražiarne kávy Coffeein.
Čím kratšia cesta, tým lepšie
Čerstvý majster Slovenska zároveň vy¬svetľuje, že nie všetko, čo sa tvári ako kávové zrno, je naozaj kvalitná káva. Alfou a omegou je preňho čerstvosť a kvalita zŕn. „Tie rozhodujú, čo sa na-koniec dostane do vašej šálky, a teda aj do tela. Ak sa kávové zrná počas zberu, sušenia alebo neskoršieho skladovania ocitnú vo vlhkom a teplom prostredí, môžu sa na nich rozmnožiť plesne rodu Aspergillus či Penicillium, ktoré produkujú ochratoxín A. Tento myko¬toxín sa síce v nápoji nedá rozpoznať chuťou ani vôňou, no pri dlhodobom a vyššom príjme môže postupne poškodzovať obličky, zaťažovať pečeň a oslabovať imunitný systém,“ vysvet¬ľuje odborník. Preto odporúča kupovať plantážnu kávu z prvej triedy a ideálne ju mlieť tesne pred prípravou. Čím menej káva putuje a oxiduje, tým je chutnejšia a šetrnejšia.
Keď príprava pokazí dobré zrno
Ani výberová káva z pražiarne však podľa Szabóa nemusí byť zárukou, že si ju žalúdok zamiluje. „Ak ju zalejete vriacou vodou okolo 100 °C, spália sa jemné oleje a do šálky sa uvoľní viac kyselín a horkých látok. Pozor aj na predĺžené extrakcie, napríklad viac než 30 sekúnd pri espresse alebo nad 4 minúty pri prekvapkávanej metóde zvyšujú obsah kofeínu a trieslovín,“ vysvetľuje s tým, že aj príliš vysoká dávka mletej kávy môže spraviť nápoj zbytočne agresívnym. Výsledkom je pálenie záhy, kŕče či pocit ťažoby, hoci samotné zrno je bezchybné. „Keď sa držíte teploty 90 – 96 °C a odporú¬čaného času, káva zostane lahodná a žalúdok má pokoj,“ sľubuje najlepší slovenský pražiar.
Káva potrebuje základ
Najistejší spôsob, ako sa vyhnúť páleniu záhy či nepríjemnému tlaku, je nedávať si kávu úplne nalačno. Kofeín totiž stimuluje tvorbu žalúdočnej kyseliny a bez akejkoľvek výživovej „zábrany“ pôsobí priamo na sliznicu. „Stačí kúsok chleba, pár orieškov alebo jogurt. Žalúdok tak dostane prirodze¬nú ochranu a káva sa správa omnoho miernejšie,“ radí na záver Peter Szabó.
Foto: Unsplash
