Možno sa vám objavujú v spomienkach z vlastného detstva, alebo sa s nimi stretávate ako starostlivý rodič, ktorý uprostred noci upokojuje svoje rozrušené dieťatko. Sú to rušiče pokojných nocí a niekedy môžu človeka na smrť vyľakať. Deti často potrebujú podporu nás dospelých, aby prišli na to, ako sa s nimi efektívne vyrovnať.
Nejakú nočnú moru zažil nepochybne každý z nás, či ide o dospelého alebo o malé dieťa. Niektorým na ňu zostala trvalá silná spomienka, iní nad ňou mávli rukou hneď, len čo si pri zvonení budíka s úľavou uvedomili, že to bol „iba sen“, a nájdeme aj tých, ktorí jej obsah zabudli ešte skôr, než stihli precitnúť do bežného stavu vedomia. Nočné mory sú teda úplne normálnou a bežnou súčasťou nášho života. Navyše, môžu byť prínosné. Fungujú ako ventil negatívnych pocitov, niekedy nás privedú k pohľadu alebo k uvedomeniu si reálnej situácie. Možno z vlastnej skúsenosti dobre poznáte ten zážitok typu „uff, ešte že to bol len sen a môj život vyzerá tak, ako vyzerá“ a na neho nadväzujúci pocit úľavy a spokojnosti. To je len niekoľko málo príkladov z veľkej truhlice pokladov, ktoré nám sny, vrátane tých negatívnych a desivých, prinášajú. A podobne to je aj u detí. S ich pomocou sa môžu vyrovnať s vnútornými konfliktmi alebo pretlakmi, ktoré na seba počas dňa nabalili. „Pred niekoľkými mesiacmi sa nášmu Adamovi opakovane sníval sen, z ktorého bol potom celý deň nesvoj. V tom sne začalo horieť v dome jeho babičky. Dom bol v plameňoch, všade pobehovalo veľa ľudí a on stál v pozadí a celú situáciu sledoval,“ rozpráva Radka o sne svojho deväťročného syna. „V tom čase Adam veľmi nerád chodil k babičke. Bola ťažko chorá a pravidelne ho zaťažovala detailným rozprávaním o svojom zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Rozprávanie Adama dosť nudilo a spôsobovalo mu starosti. Manžel ho napriek tomu nútil k jeho matke dvakrát do týždňa chodiť. Je dosť možné, že Adamove sny hovorili práve o tomto. Že by bol najradšej, keby babičkin dom zmizol a on tam nemusel chodiť. Vedome si však nič také nikdy nemohol pripustiť, pretože má babičku rád a vie aj, že by to nebolo správne.“ Úvahy Radky ukazujú jednu z možných funkcií nočných môr – vyrovnanie sa s vnútornými ambivalenciami. Desivé veci sa v nočných morách malých spáčov dejú často práve ich najbližším. Ľuďom, ktorých majú radi, prípadne autoritám alebo osobám, ktoré by „mali mať radi“. Niekedy k nim ale v skutočnosti cítia pravý opak a sen potom môže pomôcť vnútorne sa s týmto rozporom vyrovnať.
Rozhodne však nemôžeme celú situáciu zjednodušiť a povedať, že ak sa dieťaťu sníva o ublížení niekomu z blízkych, musí to znamenať, že mu na nich niečo prekáža. Tieto sny môžu vypovedať tak isto aj o úzkostiach dieťaťa, ktoré sa preniesli práve na to najdôležitejšie a najcennejšie, čo má, môžu mu pomáhať vyrovnať sa s autoritou a jej prijatím, prekonať komplex menejcennosti alebo posilniť sebavedomie.
Je ťažké zistiť, aké posolstvo nočná mora skutočne prináša, a to aj pre skúseného psychológa, ktorý malého klienta dobre pozná a má s ním vybudovaný dôverný vzťah. A nie je to ani nutné. Nie je vždy dôležité zistiť, akú funkciu sen mal, tú splnil už sám o sebe len tým, že sa v noci zjavil a sníval. Dieťa potrebuje podporu najmä v situáciách, keď sú pre neho desivé sny a ich obsah nezvládnuteľné a nedokáže s nimi teda skoncovať vlastnými prostriedkami. V noci sa potom budí, niekedy dokonca s krikom a plačom, žiada spoločnosť rodičov, bojí sa znovu zaspať alebo chodiť večer spať. Ráno sa dieťa po takom zážitku môže cítiť unavené a rozrušené.
Čo všetko nás desí v noci
Všeobecne rozoznávame dva druhy nočných strašidiel – nočné desy a nočné mory. Hoci laici oba pojmy bežne zamieňajú, každý znamená niečo iné – čo do prejavov, ale predovšetkým pôvodu nepríjemných stavov, ktoré majú na svedomí. Nočné desy komplikujú noci až šiestim percentám detí do dvanástich rokov. Ide o drobnú a dočasnú poruchu nervového systému, ktorý reguluje aktivitu mozgu a vzhľadom na svoju nezrelosť nie je schopný všetky podnety adekvátne spracovať. Objavujú sa v prvých štyroch hodinách po zaspaní, kedy sa dieťa neúplne prebudí z hlbokého spánku a začne kričať, plakať, prípadne sa hádzať na posteli. Jeho prejavy sú obvykle také nápadné, že privolajú rodičov, ale aj pre nich býva ťažké dieťa upokojiť. Ráno sa dieťa na udalosť väčšinou nepamätá, tak isto ako ani na sen, ktorý desivé prebudenie zapríčinil. „Naša štvorročná dcéra sa v noci budí spôsobom, ktorý nám robí starosti. Posadí sa na posteľ a plače, teda skôr hystericky narieka. Zmätene okolo seba mláti rukami a pozerá s vytreštenými očami kamsi pred seba do neznáma. Je dosť ťažké ju upokojiť. Trvá niekoľko minút, kým nás vôbec začne brať na vedomie,“ rozpráva Mirka o nočných desoch svojej dcéry.
Pavor nocturnus, ako sa nočný des nazýva v odborných kruhoch, postupom času vo väčšine prípadov sám odznie. Nervová sústava dozrie, deti dospejú aj fyzicky a sociálne a po nočnom dese už nie je ani pamiatky. „Pre rodičov je dôležité vedieť, že nočný des nie je nebezpečný, nespôsobuje dieťaťu žiadne psychické ani fyzické škody a väčšinou pominie v priebehu školského veku. Spravidla je dobré počkať, kým to prejde,“ vysvetľuje prof. MUDr. Miloš Velemínsky, CSc., a odporúča rodičom, ako môžu výskytu nočných desov aspoň čiastočne predísť: „Najdôležitejšou prevenciou je správne nastavenie vnútorných hodín. Preťaženým deťom sa oveľa horšie zaspáva a zmena stavu bdelosti a hlbokého spánku sa komplikuje.“ Nočný des teda väčšinu detí opustí sám bez ďalšieho zásahu odborníka. Len výnimočne sa môže nočný des opäť vrátiť na scénu, a to najmä v prípadoch, keď je dieťa vystavené silnému stresu.
A čo treba robiť v prípade nočného desu? „Jediná vec, ktorú môžete urobiť, je nerobiť nič. Dieťa tvrdo spí a nič nevníma, bolo by teda úplne zbytočné, dokonca aj škodlivé, snažiť sa ho zobudiť. Dieťa by potom bolo úplne zmätené a veľmi mrzuté, želá si predsa len to, aby mohlo ďalej spať a nikto ho nerušil,“ upozorňuje vo svojej knihe Isabelle Gravillon. Ráno je lepšie o celej nočnej udalosti pomlčať a nestresovať dieťa jej detailným opisom alebo vypytovaním sa, čo sa s ním v noci vlastne dialo.
Ako zvíťaziť nad nočnými morami
Kvalitatívne iným fenoménom sú potom nočné mory. Ide o emočne náročný sen, ktorý je taký silný, že dieťa vyruší zo spánku a prebudí. Dieťa sa môže podobne ako pri nočnom dese prebudiť s krikom alebo plačom a vyzerať rozrušene. Základný rozdiel však spočíva v tom, že je už naplno prebudené a na sen sa pamätá tak isto ako na celú nočnú epizódu. Hoci nočné mory samy o sebe nie sú ničím dramatickým, niekedy môžu dieťaťu prerásť cez hlavu a spôsobiť mu veľké starosti. V takom prípade by bolo chybou nechať s nimi dieťa samé bez toho, že by sme sa mu pokúsili jeho situáciu aspoň trochu uľahčiť. Asi najdôležitejším odporúčaním je byť mu oporou. „Zlý sen totiž môže splniť svoju pozitívnu funkciu iba vtedy, keď je dieťaťu nablízku mama s otcom, ktorí ho upokoja práve vo chvíli, keď sa s hrôzou prebudí. Nie je dobré brať nočnú moru na ľahkú váhu. U malého dieťaťa, ktoré nerozlišuje medzi strašnými príbehmi v snoch a realitou, vyvoláva totiž skutočný strach. Majte teda pre svoje dieťa pripravené slová a gestá, ktoré ho upokoja a dodajú mu pocit bezpečia a nehy,“ radí Isabelle Gravillon.
Ďalšou zlatou radou na pomoc vašim deťom v boji nielen proti nočným morám je pravidelnosť. Deti potrebujú pravidelný režim a poriadok. Dáva im stabilitu a pocit bezpečia. Režimom však nemyslíme, aby boli len ticho a poslúchali, ani nasledovanie spôsobu výchovy praktizovaného počas povinnej vojenskej služby. Ide o to, aby ich život mal stabilný režim. Aby dobre vedeli, o koľkej sa ráno vstáva, kedy majú čas na hranie, kedy je čas ukladania sa do postele a o koľkej sa zhasne svetlo v izbe a zalieza sa pod perinu. Pravidelný rytmus im pomôže vyladiť vnútorné hodiny a im sa bude nielen lepšie zaspávať a vstávať, ale budú pri tom pokojnejšie a uvoľnenejšie. Ukázalo sa, že príliš benevolentná výchova v tomto smere, keď sa deti ukladajú spať podľa ich vnútorných pocitov a chuti, spôsobí obvykle viac škody ako úžitku. Deti jednoducho potrebujú stereotypy a pravidelný režim.
Oplatí sa nechať dieťa počas odpoludnia vyblázniť a vybiť prebytočnú energiu, ktorej majú niektoré z nich navyše. Na druhej strane však nie je dobré deti prepínať. Len im dať možnosť „vybiť sa“, či a ako energiu využijú, nechajte na nich. Hodinu až dve pred spaním je potom lepšie venovať sa pokojnejším činnostiam. Rozprávať sa, spoločne zhodnotiť uplynulý deň, čítať si, prípadne si pozrieť príjemnú rozprávku. Niektorí autori neodporúčajú sledovanie televízie pred spaním, varujú najmä pred sledovaním programov s násilnými alebo strašidelnými prvkami. Dôležité je vidieť situáciu očami dieťaťa. To, čo vás dospelého vôbec nerozhodí, v dieťati môže vyvolať obavy, s ktorými si samo nedokáže poradiť. Rozhodne potom nie je vhodné riešiť v tomto čase rodinné problémy, kárať dieťa alebo udeľovať tresty. Ísť spať s uslzenými očami a zovretým žalúdkom nie je príjemné ani nám dospelým, a už vôbec nie deťom, ktoré na rozdiel od nás nedokážu situáciu vidieť z patričného odstupu.
Psychológovia a ďalší odborníci na pokojný spánok odporúčajú zaviesť doma takzvané „spánkové rituály“. Ide o postup činností, ktoré predchádzajú spánok. Okrem večernej hygieny a prezlečenia sa do pyžamy by medzi rituálmi mali byť najmä tie, ktoré sú niečím výnimočné, zaujímavé a pre dieťa príjemné. Môže sem patriť napríklad chvíľka rozprávania sa pred spánkom, keď necháte svojho potomka hovoriť, čo sa mu ten v deň prihodilo, čítanie rozprávky, obľúbené hračky v posteli alebo pusa a objatie na dobrú noc.
Všetky tieto odporúčania pomáhajú znížiť nepríjemné nočné stavy malých ratolestí. Čo však treba robiť, keď už je nejaké strašidlo na scéne a ruší nočný spánok? Dajte dieťaťu najavo, že s vami môže hovoriť o svojich nepríjemných pocitoch. Že nočné mory sa nevyhnú nikomu z nás a že je úplne normálne, keď sa teda snívajú aj jemu. Ak má chuť, nechajte ho, aby vám svoju nočnú moru porozprávalo, prípadne si sen môžete spoločne nakresliť. Už samotný fakt, že môže svoje pocity ventilovať a s niekým zdieľať, by mal priniesť trošičku úľavy. Môžete skúsiť aj porozmýšľať, čo by mohlo platiť na snové strašidlá. Ako by sa s nimi dieťa mohlo v sne vyrovnať, akou zbraňou, čarom alebo koho by mohlo privolať na pomoc. Ďalšou možnosťou je urobiť si zo strašiaka kamaráta. Pokojne si svoje nápady môže namaľovať, aby ich tak malo pred očami a viac ich prežilo. Nebojte sa siahnuť aj po štipke humoru, ak to situácia dovoľuje. „Nášho Dominika nadchla scéna z Harryho Pottera, kde sa strašidlo zneškodňuje kúzlom, pri ktorom si ho musíte predstaviť nejakým spôsobom zosmiešneného. Tak to skúšame aj doma,“ delí sa o svoj osvedčený postup tridsaťročná Veronika. „Keď sa Dominik niečoho bojí alebo si pamätá nejaký nepríjemný obraz zo sna, skúsime ho spoločne zmeniť na niečo vtipné. Je to zábava, odpúta Dominikovu pozornosť a niekedy strašidlo dokonca nakoniec aj ľutujeme.“
Ak je dieťa rozrušené, utíšte ho, upokojujte, dávajte mu najavo, že ho máte radi, že ho ochránite a že sa mu nemôže nič stať. Môžete aj spoločne skontrolovať izbu alebo dom, aby sa dieťa na vlastné oči presvedčilo, že mu žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Je v poriadku, ak mu v takom prípade necháte svietiť pri zaspávaní lampičku alebo necháte pootvorené dvere. Nie je však dobré vyriešiť situáciu tým, že s malým potomkom budete pravidelne spávať alebo si ho brať k sebe do postele. Tak uvidí, že mu jeho strachy dovoľujú s vami manipulovať, že z nich má sekundárny zisk a navyše, že tým vy dospelí naznačujete možnosť, že mu reálne hrozí nebezpečenstvo, keď máte potrebu byť s ním a chrániť ho. Týmto správaním tak potvrdzujete jeho obavy a nedovolíte mu ich prekonať, pretože zvládnuť svoje nočné mory je dôležitou úlohou každého z nás.
7 pravidiel v boji proti nočným morám
- Pravidelnosť. Zaveďte pravidelný denný režim, choďte spať vždy v rovnaký čas. Pomôžete tak dieťaťu vyladiť vnútorné hodiny.
- Vhodné podmienky. Ako si kto ustelie, tak si aj ľahne. Zaistite, aby dieťa spalo v príjemnom prostredí, pri optimálnej teplote a v dobre vyvetranej miestnosti. Eliminujte výrazné zvuky, ktoré by ho mohli vytrhnúť zo spánku.
- Žiadny stres pred spaním. Pred spaním sa vyhnite hádkam, trestom, riešeniu konfliktu.
- Upokojenie. Minimálne hodinu pred spaním sa venujte činnostiam, ktoré dieťa upokoja. Rozprávajte sa, čítajte si, pozerajte sa na rozprávky.
- Spacie rituály. Zaveďte si svoje „spacie rituály“, dieťa sa na ne bude tešiť a uvidí, že sa hodina spánku už blíži.
- Poznať svojho nepriateľa. Ak má dieťa nočné mory, nebojte sa s ním rozprávať o jeho snoch. Nechajte si ich vyrozprávať, nakresliť, nech sa dieťa so svojimi strachmi zoznámi a môžete potom nájsť optimálne riešenie, ako s nimi skoncovať.
- Byť tolerantný. Buďte k svojmu dieťaťu tolerantný a otvorený. Ak má strach, nechajte mu zasvietenú lampičku alebo pootvorené dvere. Upokojujte a ubezpečujte ho, že ho máte radi, že je v bezpečí a nič sa mu nemôže stať.
Trpí vaše dieťa nočným desom?
Ak sa vaše dieťa prebudí hodinu až tri hodiny potom, čo zaspalo, aké správanie je pre neho v tomto stave typické?
– začne znenazdajky plakať
– dá sa len veľmi ťažko utíšiť
– bráni sa telesnému kontaktu
– potí sa alebo mu silno bije srdce
– vyzerá, akoby v skutočnosti nebolo prebudené
– je ťažké ho zobudiť
Ak u neho nájdete štyri a viac z týchto bodov, je isté, že prebudenie vášho dieťaťa má niečo spoločné s nočným desom.
MÔJ ŽIVOT S… NOČNÝMI MORAMI
Tridsaťšesťročná učiteľka Irena je matkou osemročného Petra. V poslednom roku usilovne bojovali s nočnými morami, ktoré Petra pravidelne prenasledovali a narušovali tak pokojný spánok celej ich rodiny.
Čo sa deje s vaším synom?
Všetko sa začalo pred necelým rokom potom, čo zomrela Petrova babička. Odvtedy sa mu niekoľkokrát do týždňa snívajú hrôzostrašné sny. Obvykle sa o tom dozvieme už v priebehu noci, keď nás príde celý ustrašený zobudiť. Niekedy aj plače alebo sa trasie od hrôzy. Dvakrát sa dokonca stalo, že zo strachu vracal. Väčšinou ho potom dlho upokojujeme a necháme spať s nami v posteli. Je v stave, v ktorom by sa sám do postele jednoducho nemohol vrátiť a aj mne samotnej by tá predstava trhala srdce. Teraz, keď je už trochu väčší a zrelší, sa mu niekedy podarí znova zaspať a o nočnej more sa dozvieme až ráno.
Viete, čo býva obsahom týchto desivých snov?
Hoci sa zakaždým dosť líšia, väčšinou ide o to, že ho niekto prenasleduje. Rôzne pred ním uteká, schováva sa, bojí sa, že príde o život. Často aj nejaký násilník ohrozuje niekoho z rodiny. Napríklad si vybavujem sen, kde prišiel Peter zo školy domov a našiel nás rozrezaných na kusy.
Ako Peter a vy takéto stavy zvládate?
Uprostred noci, keď sa to stane, je to dosť náročné. Je potrebné Petra utíšiť, bojím sa, že bez nás by to asi sám nedokázal spracovať. Navyše sa preto poriadne nevyspíme. Na druhý deň sme unavení my aj on, sen potom často rozoberáme ešte ráno, kým ide do školy, takže nám celá tá záležitosť zaberá veľa času. Ale je to dôležité, takže tomu ten čas radi dáme. Zvažujeme aj možnosť navštíviť psychológa, ktorý pôsobí v škole, kam Peter chodí. Hoci by ste na ňom žiadne problémy nespoznali, pretože pôsobí ako ktorýkoľvek iný chlapec, vieme, že mu jeho nočné mory robia starosti a začíname sa báť, aby to na ňom nezanechalo nejaké psychické následky.
