Podľa štatistík chirurgických ambulancií sa každý rok stanú takmer dva milióny úrazov, pričom až pätinu z nich má na svedomí šport. Platí podľa doc. MUDr. Viliama Dobiáša, PhD., z Katedry urgentnej medicíny a medicíny katastrof Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity vôbec ešte staré známe príslovie – športom k zdraviu, alebo už len jeho novodobý dodatok, podľa ktorého športovanie oveľa častejšie vedie k trvalej invalidite?
Dnes sú vo väčšine športov rekordy posunuté tak ďaleko, že pridať ďalšie body či ubrať sekundy je na hranici ľudských možností. Je podávanie takýchto výkonov ešte telu na prospech, alebo v prípade vrcholového športu už ide skôr o hazardovanie so zdravím?
Samozrejme, že s tou najvyššou úrovňou športovania je spojené zvýšené riziko úrazov. To je však spôsobené skôr nedbanlivosťou, zámerným preťažovaním, nedostatočnou rehabilitáciou, pádom či zrážkou s iným športovcom ako pohybom samotným. A v podstate to isté sa dá povedať aj o rekreačných športovcoch, ktorí tiež utrpia úraz najčastejšie kvôli vlastným chybám – nečakanému zaťaženiu bez primeranej rozcvičky alebo následkom nedostatočnej trénovanosti. Na druhej strane však platí, že ľudia, ktorí nešportujú, majú degenerované svaly a kĺby často viac ako športovci. Obézni zase nadmerne zaťažujú pohybový aparát a degeneratívne zmeny sa u nich vyvinú skôr a v mladšom veku.
Nehýbať sa teda zjavne nie je riešenie. Na druhej strane však zo športovísk len v poslednom čase prišlo hneď niekoľko tragických správ, dokonca aj z takých, kde si žiadne smrteľné úrazy nepamätajú, ako je aktuálne medializované konské pólo. Ako môže byť pád z koňa pri trénovanom hráčovi smrteľný?
Je pravda, že úrazy pri športovaní s koňmi nie sú príliš časté, ale treba povedať, že sú častejšie ako povestné úrazy motocyklistov. Treba si uvedomiť, že jazdec na koni má hlavu vo výške aj štyroch metrov a pád z tejto výšky môže viesť k vážnemu poraneniu hlavy a mozgu. Kôň navyše dokáže bežať rýchlosťou 50 – 60 km/h, pri dostihoch dokonca 70 km/h a pád zo štyroch metrov pri rýchlosti 60 km/h môže byť naozaj smrteľný. Je to rovnaké ako vypadnúť v rýchlosti z idúceho auta. Rozdiel je v tom, že kým v aute pri rýchlosti 70 km/h je človek pripútaný a chránený karosériou, pri páde z koňa v plnej rýchlosti nie je chránený ničím.
Do akej miery je stav po takomto vážnom zranení zlučiteľný so životom? Dokáže ho ešte rýchla pomoc zvrátiť?
Pád z koňa v plnej rýchlosti sa dá prirovnať aj k pádu z 3. alebo 4. poschodia, pri ktorom môže prísť nielen k poraneniu mozgu, ale aj k vnútorným poraneniam v bruchu a hrudníku, k zlomeninám panvy, poraneniu veľkých ciev, pričom každé takéto poranenie môže privodiť vykrvácanie a smrť už v priebehu pár minút, keďže laická prvá pomoc tu nie je možná a za pár minút sa nikto nedostane na operačný stôl na zastavenie krvácania chirurgickým spôsobom.
Smrť však až nepochopiteľne často kosí aj na futbalových trávnikoch, dokonca mladých ľudí do osemnásť rokov, ktorým zrazu zlyhá srdce. Prečo tak z ničoho nič?
Niekedy príde nečakane a náhle k závažnej poruche rytmu srdca so zastavením krvného obehu, pričom sú prípady, keď je náhle zastavenie krvného obehu spôsobené námahou, nadmerným príjmom energetických nápojov alebo stresom. Navyše, nie všetci športovci absolvujú podrobnejšie kardiologické vyšetrenie, ktoré by v mnohých prípadoch odhalilo zmeny dopredu, a tým by sa dalo náhlej smrti predísť.
„Kým v aute pri rýchlosti 70 km/h je človek pripútaný a chránený karosériou, pri páde z koňa v plnej rýchlosti nie je chránený ničím.“
Ako však môže človek roky vrcholovo športovať, ak má problém so srdcom? Napríklad dánsky futbalista Christian Eriksen skolaboval až počas európskeho šampionátu v roku 2021, teda po rokoch tréningov a výkonov, ktoré ho dostali do reprezentácie…
Takýto človek je zdravý, toleruje námahu, ale má predispozíciu na zastavenie krvného obehu, ktorá sa môže, ale nemusí prejaviť. U tých, kde sa zistí určitá odchýlka na EKG, je možné implantovať prístroj, ktorý sleduje činnosť srdca, a buď podá elektrický výboj pri chaotickej srdcovej činnosti, alebo dá impulzy na chod srdca pri jeho zastavení. Ide o takzvaný ICD, intrakardiálny defibrilátor. Práve ten má implantovaný aj spomínaný Christian Eriksen.
Kým v mnohých takýchto prípadoch lekár už konštatuje len smrť, v tom jeho bola medicína úspešná. Závisí to aj od pomoci, ktorá je športovcovi priamo na ihrisku poskytnutá? A čo treba vtedy urobiť?
Pomoc je v podstate jednoduchá. Namiesto paniky treba v prípade náhleho kolapsu zistiť, či je ten človek v bezvedomí a nedýcha, a začať okamžite oživovanie. Ideálne je do jednej minúty začať resuscitáciu prvým svedkom a do troch minút aplikovať výboj automatickým defibrilátorom na laické použitie, ktorý by mal byť k dispozícii. Hneď na začiatku oživovania by mal, samozrejme, niekto zavolať na tiesňovú linku. Po prvej minúte resuscitácie treba bez straty času preniesť postihnutého do ústrania a pokračovať v prvej pomoci. Ak už dôjde k náhlemu úmrtiu mladého človeka, je dôležitá prevencia v rodine, jeho súrodenci, respektíve potomkovia by určite mali absolvovať podrobné kardiologické vyšetrenie.
Je nejaký vek v prípade športovca rizikovejší, respektíve stúpa riziko vážneho úrazu či zlyhania organizmu s vekom alebo sa to skôr stáva mladým, ktorí majú pocit, že sa im nemôže nič stať?
Toto je veľmi individuálne. Vo všeobecnosti však platí, že s vekom sa znižuje pružnosť svalov, pevnosť kostí a kĺbov, pričom ohrození sú aj vrcholoví športovci po náhlom ukončení kariéry a pravidelného tréningu.
