Ak sa predávkujete liekmi, zjete jedovaté huby, užijete drogy či alkohol, je to práve pečeňové tkanivo, ktoré sa organizmu snaží pomôcť vyrovnať sa s toxínmi. Pečeň funguje ako filter, ktorým prechádzajú všetky životne dôležité i nebezpečné látky, ktoré sa dostanú do tela. Pečeň má dosť práce: zúčastňuje sa na metabolizme cukrov, vytvára žlč, čím sa podieľa na metabolizme tukov, hrá rolu v procese tvorby enzýmov, hormónov, bielkovín atď., uvoľňuje do krvného obehu vitamíny a minerály, odbúrava škodlivé a jedovaté látky, ktoré preniknú do tela, a filtruje škodlivé látky, vznikajúce ako produkty metabolizmu. Pečeň k životu potrebujeme, bez dobre fungujúcej pečene sa nedá žiť. Najzávažnejšou zdravotnou komplikáciou je jej zlyhanie.
Získať pečeň znamená žiť
Pečeň je orgán s obrovskou regeneračnou schopnosťou. Dokonca i po poškodení, odobratí či odumretí veľkej časti jej tkaniva má šancu dorásť, uzdraviť sa a byť plne funkčná. Napriek tomu tento orgán niekedy zlyhá či už z dôvodu chronického ochorenia, či napríklad akútnej otravy. Pokiaľ žiadna z dostupných liečebných možností neprinesie očakávaný efekt a ochorenie ďalej postupuje, prichádza na rad transplantácia. Po obličkách je pečeň najčastejšie transplantovaným orgánom.
„Transplantácia pečene sa týka dospelých i detských pacientov a pri oboch skupinách sa stretávame s trvalým nedostatkom darcov a tým i s narastajúcim počtom čakateľov na transplantačnej listine,“ opisuje prednosta Transplantcentra Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe MUDr. Pavel Trunečka, CSc.
Podelia sa dvaja pacienti
Lekári preto hľadali možnosti, ako vyriešiť nedostatok darcov. Ako najlogickejšie sa ponúkalo vyskúšať jeden orgán rozdeliť medzi dvoch príjemcov, čím vznikla metóda tzv. splitu, transplantácie rozdelenej pečene. „Pri pôvodnej metóde transplantácie redukovaného štepu sa využívala iba (väčšinou) ľavá časť pečene, zvyšok tkaniva ostával nevyužitý,“ dopĺňa MUDr. Pavel Trunečka, CSc.
Metóda transplantácie splitu je založená na jednoduchej myšlienke: pečeň od jedného neživého darcu sa rozdelí na dve časti a tie sa transplantujú dvom pacientom. „Delí sa na väčší pravý lalok a menší ľavý pečeňový lalok. Menšia časť je vhodná na transplantáciu pre detského príjemcu alebo dospelého pacienta s drobnejšou telesnou konštitúciou, zatiaľ čo väčšia časť je upravená pre potreby dospelého príjemcu. Pre úspech stačí transplantovať tkanivo zodpovedajúce 0,8 – 1 percentu telesnej váhy príjemcu. Len pre predstavu to znamená, že pre človeka vážiaceho 100 kilogramov stačí pečeňový štep s váhou 800 gramov,“ vypočítava Pavel Trunečka. Po transplantácii časti pečene je ďalší liečebný režim rovnaký ako pri všetkých iných typov transplantácií. Pacient užíva do konca života imunosupresíva, teda lieky na potlačenie imunity, aby nedošlo k odhojeniu transplantovaného orgánu, a pravidelne ho pozývajú na lekárske kontroly.
Lekári IKEM metódu transplantácie splitu u dvoch dospelých pacientov po prvý raz použili v septembri roku 2013 a pritom išlo o vôbec prvý pokus transplantácie splitovanej pečene dvom dospelým príjemcom s akútnym zlyhaním pečene vo svete. Typicky sa táto metóda využíva pre jedného dospelého a jedného detského príjemcu. Zákrok sa vykonal u manželov, ktorí si vážne poškodili pečeň potom, čo zjedli jedovatú muchotrávku zelenú.
Orgán od živého darcu
Ďalšou možnosťou, ako riešiť problém s nedostatkom orgánov, je transplantácia pečeňového štepu vytvoreného z časti pečene živého darcu, najčastejšie z ľavého laloka. Transplantácia pečene od žijúceho darcu sa využíva najmä u detí s vrodenou metabolickou poruchou a darcom najčastejšie býva rodič. „Odobrať časť životne dôležitého orgánu zdravému človeku a tú potom transplantovať detskému príjemcovi predstavuje jednu z najnáročnejších transplantácií. K výkonu sa pristupuje najmä vtedy, kedy je stav detského pacienta taký vážny, že mu čas už nedovoľuje čakať na pečeň od zomretého darcu. U malých detí je táto metóda úspešnejšia ako transplantácia časti pečene od zomretého darcu,“ vysvetľuje MUDr. Pavel Trunečka, CSc. okolnosti, ktoré sprevádzajú túto transplantáciu.
Výhodou transplantácie od žijúceho darcu je, že orgán pochádza od priameho príbuzného, čo u chorého znižuje riziko komplikácií s prijatím štepu. „Odobratie časti pečene sa robí s ohľadom na zachovanie zdravia darcu. I tak je však darca vystavený nezanedbateľnému riziku vážnych komplikácií,“ dodáva lekár. I v tomto prípade príjemca celoživotne užíva imunosupresíva a sledujú ho lekári.
Metóda, ktorá využíva transplantáciu časti pečene, je i auxiliárna (prídavná) transplantácia pečene. V tomto prípade sa príjemcovi odoberie časť jeho zlyhávajúcej pečene a transplantuje sa mu časť zdravého pečeňového tkaniva. „Prídavná transplantácia pečene využíva veľkú regeneračnú schopnosť pečene a robí sa u pacientov, kde predpokladáme, že po transplantácii časti zdravého tkaniva od darcu dôjde vlastnými regeneračnými schopnosťami pečeňového tkaniva k plnej obnove funkcie pôvodne chorého orgánu. Pokiaľ sa to podarí a tkanivo sa plne zregeneruje, pacientovi sa vysadia imunosupresíva, už nepotrebné transplantované tkanivo sa postupne zmenší a pacient naďalej žije ako zdravý človek bez nutnosti celoživotnej imunosupresívnej liečby,“ dodáva prednosta Transplantcentra IKEM.
Čo ste možno nevedeli:
- Pečeň tvoria celkovo štyri laloky.
- Najväčší je pravý pečeňový lalok.
- Za minútu pečeňou pretečie asi 1,5 l krvi.
- Pečeň dospelého človeka váži 1200 – 1400 gramov.
- Pri transplantácii stačí preniesť pečeňové tkanivo, ktoré zodpovedá 0,8 –1 % váhy pacienta.
Najčastejšie príčiny zlyhania a transplantácií
„U dospelých pacientov sa príčina zlyhania pečene veľmi často regrutuje z okruhu chronických chorôb, ako sú pečeňová alkoholická cirhóza, hepatitída C a biliárna cirhóza. A asi najčastejšou indikáciou na transplantáciu je teraz karcinóm pečene,“ hovorí MUDr. Pavel Trunečka, CSc. Z ďalších možných príčin, i keď skôr zriedkavých, možno menovať otravu liekmi alebo hubami. Inak je to u detských pacientov. „Asi polovica všetkých transplantácií pečene u detí sa robí kvôli poruchám vývoja žlčovodov, takzvanej biliárnej atrézii, a ďalej kvôli metabolickým chybám pečene. S týmito poruchami sa deti už narodia, prípadne sa porucha rozvinie krátko po narodení,“ dodáva lekár.
Pečeň v núdzi
Akútne zlyhanie pečene je najčastejšie spôsobené:
- hepatitídou (vírusovým ochorením pečene, ľudovo označovaným ako žltačka),
- toxickými látkami (otravou jedovatými hubami, predávkovaním liekmi a podobne),
- nádorovým ochorením,
- stukovatením,
- poruchami krvného obehu.
Chronické zlyhanie pečene je najčastejšie spôsobené:
- tvrdnutím pečene (cirhózou) – chorobou, ktorá je typická pre alkoholikov.
Pečeň podporujú látky z prírody
Hoci sa nám to nemusí páčiť, za veľa chorôb pečene si môžeme sami zlým životným štýlom a chybnými stravovacími návykmi. Pokiaľ máte v tomto smere zlé svedomie a chceli by ste pre svoju pečeň niečo urobiť, jar, kedy sa držia rôzne očistné kúry, je na to tým najlepším obdobím.
Pečeň podporí ostropestrec mariánsky, ktorý sa preventívne užíva proti jej stukovateniu, na podporu pečeňovej funkcie a na celkovú regeneráciu tohto orgánu. Najväčšia koncentrácia aktívnych látok, silymarínu, sa nachádza v plodoch, ďalej v listoch a semenách. Silymarín je zmes flavonolignanov silybínu, isosilybínu, silydianínu a silychristínu. Silymarín prispieva k ochrane pečene pred dopadmi niektorých škodlivín, ako sú alkohol, priemyslové jedy i niektoré lieky. V odbornej štúdii od R. Sallera z roku 2008 bol vypozorovaný priaznivý účinok silymarínu pri dennej dávke 420 – 600 mg. Ostropestrec mariánsky možno kúpiť vo forme doplnku stravy. Priaznivý vplyv na pečeň má napríklad i kustovnica čínska a z bylín by sme nemali zabudnúť ani na púpavu lekársku.
foto: Unsplash.com, Pixabay.com
