Kým v minulom storočí jedna žena so závislosťou od alkoholu pripadla na pätnásť mužov, dnes sa ich počet takmer vyrovnal a štatistiky hovoria, že už ide o pomer len traja k jednej. Čo je podľa klinického psychológa Mgr. Mariána Huštatyho za takým veľkým skokom?
V minulosti boli roly žien a mužov viac diferencované, pričom príčiny možno hľadať aj v emancipácii. V minulom storočí mali ženy dominantné úlohy matiek a partneriek. V súčasnosti je to o umení skĺbiť zamestnanie so starostlivosťou o deti, byť partnerkou a k tomu všetkému sa venovať nejakému koníčku. Žena sa tak však dostáva pod tlak a alkohol sa jej v tej situácii ponúka ako všeliek so svojím klamlivým pocitom uvoľnenia. U žien je totiž pitie najčastejšie motivované pocitmi samoty, frustrácie, zlyhania či potrebou „relaxu“.
Stanú sa od neho nakoniec závislé skôr ako muži?
Existujú výskumy, ktoré tento jav potvrdzujú, iné ho však vyvracajú. Ako dôležité sa v tejto súvislosti ukázali najmä kultúrne premenné. Často totiž záleží hlavne na spoločnosti, čo dokáže ženám tolerovať.
Dobre, kedy o nej teda už hovoria odborníci? Čo je tá hranica?
V diagnostike vychádzame hlavne z medicínskych kritérií závislosti. Patria medzi nenutkavá
túžba po alkohole, takzvané baženie, abstinenčné príznaky po vysadení alkoholu, problémy s kontrolou pitia, zvyšovanie tolerancie alkoholu, časté myšlienky na pitie – zaujatosť pitím – ústup koníčkov, pokračovanie v pití napriek nepriaznivým následkom.
Uvedomuje si človek, že do toho už padá? Čo by ho malo upozorniť, že už je na okraji priepasti?
Medzi varovné signály patrí pravidelnosť v pití či zvyšovanie tolerancie, čo znamená, že ak kedysi stačil jeden pohár za večer, dnes je ich už niekoľko. Rovnako je takýmto signálom pozitívny vzťah k alkoholu, keď vedome vyhľadávame príležitosti a dôvody piť, a presviedčame sami seba aj okolie, že to máme pod kontrolou. Pritom o strate kontroly možno hovoriť už vtedy, keď fľaša víťazí nad človekom. Bežným príkladom je jav, keď sa dotyčná opakovane zaprisahá, že si alkohol nekúpi a končí s pitím, no napriek tomu fľaška opakovane skončí v jej nákupnom košíku.
Už tento príklad, ktorý ste použili, naznačuje, že žena na rozdiel od muža kvôli alkoholu nevyhľadáva spoločnosť a pije skôr sama, často tajne.
Ženský model pitia má naozaj svoje špecifiká. Preferujú pitie v domácom prostredí. A mnohé to pred svojím okolím skrývajú.
Nemajú potom ešte väčší problém pripustiť, že sú závislé?
Pre väčšinu je naozaj veľmi náročné vyhľadať odbornú pomoc. Majú totiž pocit zlyhania a hanby. A keď už sa na to aj odhodlajú, na začiatku odmietajú účasť na skupinovej terapii a žiadajú skôr individuálne stretnutia.
Tie podľa skúseností terapeutov často odhalia, že problém s alkoholom len prekrýva ďalšie.
To je pravda. U mnohých žien je pitie reakciou na nejakú negatívnu emóciu. Najčastejšie samotu, pocity opustenosti, frustrácie, traumy, sebaľútosti, ktorá sa však pitím ešte viac prehlbuje a následne vytvára priestor na ďalšie pitie. Mnohé ženy to samy prirovnávajú k psovi, ktorý naháňa vlastný chvost. Týmto sa totiž dostávajú doslova do začarovaného kruhu. A našou najdôležitejšou úlohou v rámci psychoterapie je preťať ho.
Ak aj aktuálne problémy spolu vyriešite, nie je riziko, že len čo sa objaví nový, ocitnú sa tam, kde boli?
Preto na všetkých pacientov apelujeme, aby ostali v terapeutickom kontakte. Závislosť totiž nie je chrípka, nedá sa vyležať. Takže po absolvovaní protialkoholickej liečby by mal každý pacient pokračovať v doliečovaní, čo v praxi znamená mať poruke zdravotnícke zariadenie, kde sa liečia závislosti, chodiť na psychoterapiu, prípadne navštevovať kluby abstinentov. S liečbou alkoholizmu je to totiž ako s plávaním: keď sa človek učí plávať, používa plávaciu vestu, časom ju síce odhodí, no v prípade, že sa unaví, mal by mať nablízku záchranné koleso, ktorého sa môže chytiť.
Opäť je ale základ priznať si, že sa znovu dostávame na šikmú plochu. Nezažívajú však ženy kvôli tomu väčšie odsúdenie?
Áno, problém s pitím býva pre ženy bolestivejší. Muži spravidla ľahšie ako ženy prijímajú nálepku alkoholika a ľahšie sa vyrovnávajú so svojím zlyhaním. Súčasná spoločnosť má totiž skôr tendenciu odsúdiť pijúcu matku a naopak, pijúceho otca tolerovať.
