Vyhľadať
Close this search box.

MENU

S.T.R.E .S. Pod čím všetkým je podpísaný?

Hovorí sa o ňom stále. Aký je nebezpečný a ako škodí. Viac ako cigarety, alkohol a cukry dokopy. Akurát sa z neho na prvý pohľad nedusíme, nemotá sa nám hlava a nečernejú zuby. To však neznamená, že sa stres na našom tele nepodpisuje rovnako tvrdo. Lenmenej viditeľne. No ako tvrdil Napoleon Bonaparte „Najnebezpečnejší nepriateľ nie je taký, o ktorom vieme, ale ten, o ktorom nevieme…“ Čo teda stres pácha tam, kam nedovidíme?

Srdce

Naháňa ho, až kým ho neroztrhne. Náhly príval stresu môže podľa odborníkov spôsobiť, že sa zrazu cítime, akoby sme vybehli niekoľko poschodí. Ak totiž mozog vyhodnotí, že sme v nebezpečenstve, vyšle signál nadobličkám, ktoré vyplavia do krvi stresové hormóny: kortizol, adrenalín a katecholamíny. Tie v tele spustia sériu reakcií, pričom jednou z nich je zrýchlenie pulzu, a preto aj rýchlejší tlkot srdca a vyšší krvný tlak. Vysoká hladina kortizolu však môže prispieť aj k vyšším hladinám cholesterolu, triglyceridov, cukru v krvi a krvného tlaku. To všetko predstavuje pre naše srdce rizikové faktory nielen tým, že srdce pracuje oveľa viac, ale aj tým, že sa v cievach ukladá povlak, ktorý časom sťažuje prietok krvi, dokonca ho môže úplne zastaviť. K srdcu sa tak nedostáva dostatok krvi – teda živín a kyslíka. Z dlhodobého hľadiska to môže ovplyvniť zrážanie krvi, teda jej zahustenie a vznik zrazenín, ktoré vedú až k infarktu myokardu. Nie náhodou z výsledkov nedávnej štúdie vyplýva, že dlhodobý stres je podpísaný pod 40 – 50-percentným nárastom výskytu koronárnych srdcových chorôb.

Pľúca

Stres im nedá dýchať. Povzdych, že ,,stres nám nedá dýchať“ nevznikol len tak. Akokoľvek metaforicky to znie, je preukázané, že stres nám skutočne môže spôsobiť problém nadýchnuť sa. Automatickou stresovou reakciou tak býva dýchavičnosť, ktorá je spôsobená nedostatočným okysličením mozgu v dôsledku koncentrácie veľkého množstva okysličenej krvi v svaloch, ktoré pripravujú telo na útok či útek. Problém je, že telo má svoje limity a je

stavané na to, že jedno či druhé bude krátkodobé. Dlhodobý tlak a napätie nás preto vyčerpávajú a dochádza k viacerým paradoxom. V dňoch plných stresu napríklad síce padáme od únavy, ale pritom nemôžeme spať, v hrudi nám totiž ďalej zvoní poplašný budíček a srdce len-len že nám nevyskočí z tela. To môže viesť k pálčivej bolesti hrudnej steny, keď máme pocit, akoby naše rebrá ťažili a drvili pľúca.

Tráviaca sústava

Vykoľají ju ako prvú. Problémy s tráviacim traktom sú v podstate veľmi spoľahlivým a rýchlym indikátorom toho, čo sa deje v našom tele. Zápcha, hnačky, vracanie, syndróm dráždivého čreva – toto všetko môže znamenať, že telo sa nachádza dlhodobo v stresovom stave. Bolo dokonca preukázané, že najčastejšou príčinou problémov s tráviacim traktom je práve dlhodo­bo prežívaný chronický stres. Ten je, mimochodom, veľmi často podpísaný aj pod nárastom váhy. Stresové reak­cie totiž potreby tráviaceho systému odkladajú „na potom“. Preto aj keď jeme, dostatočne nevstrebávame z potravy živiny a ešte nestrávené ich vylučujeme. Stresový hormón kortizol si to uvedomuje a tak rýchlo zaťahuje ručnú brzdu a vyzýva na čo najrých­lejšie doplňovanie zásob. To je tá neo­vládateľná chuť na jednoduché cukry, čiže nezdravú stravu. A tak dochádza k paradoxu – hoci v strese jeme málo a nedostatočne, priberáme.

Imunitný systém

Odsúva ho na vedľajšiu koľaj. Zvýšená srdcová frekvencia spôsobuje stúpanie krvného tlaku, aby sa energia čo najskôr dostala do svalov rúk a boli sme schopní sa brániť, respektíve do nôh, ak nám obrana nevychádza, aby sme mohli utiecť. Ostatné systémy v tele sú vtedy na vedľajšej koľaji, pričom imunitný je na poslednom mieste. Tak totiž velí logika prežitia: keď nás naháňa medveď, a ide nám o holý život, je potom úplne jedno, či chytíme chrípku. Pri chronickom strese však dochádza v tele k zvýšeniu hladiny katecholamínu a potlačeniu superstresových T buniek, čo má za následok dlhodobé oslabenie imunit­ného systému. V praxi to znamená, že stres obmedzí funkciu nadobličiek, ktoré produkujú protizápalové látky, čím sa zvýši riziko infekcií, stúpa zá­palovosť v organizme a telo je náchyl­nejšie na rôzne vírusové ochorenia. Človek častejšie trpí nádchami, chríp­kou, herpesmi a zároveň v organizme môžu vznikať rôzne intolerancie.

Pohybové ústrojenstvo

Stres doslova bolí. Životný štýl a stres sú dnes naj­viac skloňovanými príčinami aj pri reumatických ochoreniach. Výskumy ukazujú, že stres sa podpisuje už na samotnom rozvoji zápalu. A práve zápal je to, čo pôsobí ľuďom s reuma­toidnou artritídou bolesť. Zjednodu­šene povedané, pri strese sa uvoľňuje viac zápalových molekúl, takzvaných cytokínov, čoho dôsledkom je väčšia bolestivosť.

 

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.