Už na základnej škole počúvala poznámky na svoj hrudník. Kým spolužiačkam začali rásť prsia, ona bola ako lata. „Bola som veľmi štíhla, skôr športový typ. Postavou som sa skrátka podobala viac na otca ako na mamu,“ spomína Nikola Knodl. Nešťastná z toho však podľa vlastných slov nebola. „Brala som to s nadhľadom a už vtedy som si hovorila, že raz si dám väčšie prsia urobiť…
Keď mala dvadsať, prišiel ten čas. Sama obdivovala ženy s väčším poprsím. „Dokonca sa mi viac páčili tie umelé než prirodzené,“ priznáva Nikola úprimne s tým, že také chcela tiež. „Nebolo to však nič hlboko dramatické ani psychologická potreba riešiť nejakú traumu,“ dodáva. Skrátka sa chcela páčiť. Aj sama sebe. Využila teda stavebné sporenie, ktoré jej založili rodičia, a podstúpila plastickú operáciu, ktorá podľa nej dopadla viac ako úspešne. „Výsledok bol presne podľa mojich predstáv. Mala som krásne prsia, s ktorými som bol skutočne spokojná,“ usmeje sa. Nakoniec to tak zobrali aj mama s otcom – s úsmevom, že dcére namiesto strechy nad hlavou zabezpečili prsníky. A spokojnosť. Tú predovšetkým. Vyzeralo to totiž tak, že to má vybavené do konca života. „Bolo mi povedané, že implantáty majú doživotnú záruku a že sa väčšinou vôbec nemusia meniť. Dnes však už viem, že to nebola tak úplne pravda…“
Po druhom tehotenstve bol prsník pootočený a zvlnený
Nikola bola z tých šťastných, ktorých telo prsné implantáty prijalo bez väčších problémov a nereagovalo na ne žiadnym chronickým či autoimunitným ochorením, aké po zväčšení prsníkov zažívajú viaceré ženy. „Nikdy som to teda neľutovala. Ako dvadsiatka som si skrátka priala mať väčšie prsia, tak som si ich dala urobiť a naplno si to užila,“ hovorí mladá žena s tým, že s nimi dokonca bez problémov zvládla aj prvé tehotenstvo. „Prsia sa počas neho, samozrejme, zmenili – zväčšili sa, boli ťažšie, neskôr poklesli. Po prvom dojčení však vyzerali dokonca krajšie a prirodzenejšie,“ prekvapuje. Po druhom tehotenstve však podľa jej slov už nastali problémy. Obe deti totiž plne dojčila, na čom jej veľmi záležalo už vtedy, keď sa pre implantáty rozhodovala. „Po šiestich mesiacoch dojčenia syna som prekonala zápal prsníka. Keď som šla po preliečení na kontrolný ultrazvuk, zistili mi v prsníku voľnú tekutinu s tým, že implantát bol pootočený a zvlnený. Prsník ma navyše občas pobolieval. Bolo teda jasné, že to bude treba riešiť novou operáciou.“
Zase „plochá“?
Vedela, že má dve možnosti – buď sa rozhodne pre nové implantáty, s ktorými si dá prsníky nanovo vymodelovať, alebo si ich dá úplne odstrániť. „Pomerne dlho som uvažovala nad oboma variantmi. Na začiatku som si totiž nedokázala predstaviť, že budem zase ‚plochá‘. Mala som strach, že nebudem dostatočne ženská, že nebudem môcť chodiť bez podprsenky,“ prezrádza s tým, že nakoniec vyhralo zdravie. „Posledné roky sa snažím žiť zdravo a silikónové vrecká v tele mi jednoducho prestali dávať zmysel. Hovorila som si s určitou pokorou, že mi telo dovolilo desať rokov si užívať veľké prsia – a teraz už mu chcem dať pokoj.“ Ako Nikola dodala, najväčšou motiváciou na explantáciu boli jej dve deti, v hlave mala totiž príbehy mnohých žien, u ktorých mali implantáty na svedomí vážne zdravotné problémy. Modelka Barbora Kropáčová napríklad otvorene hovorí, ako po roku od zväčšenia poprsia začala trpieť alopéciou a v priebehu dvoch týždňov prišla nielen o vlasy, ale o všetko ochlpenie na tele vrátane mihalníc. „Tieto skúsenosti ma v rozhodnutí výrazne ovplyvnili,“ priznáva Nikola, ktorá explantáciu podstúpila na klinike v Prahe, kde si nevie vynachváliť prístup lekárky Lucie Zárubovej. „Vypočula ma, všetko mi vysvetlila a nakoniec mi vymodelovala tie najkrajšie ‚jednotky‘ pod slnkom,“ usmeje sa s tým, že sú síce malé, ale jej. „Zdravé, prirodzené a krásne…“
„Ako dvadsiatka som si priala mať väčšie prsia, tak som si ich dala urobiť a naplno si to užila.“
Jazvy ako súčasť cesty
Vybratie implantátov v porovnaní s ich vkladaním bolelo podľa Nikoly minimálne. „Po prvej operácii, pri ktorej mi prsníky zväčšovali, ma musel manžel tri dni zdvíhať z postele. Po explantácii implantátov som sa akurát prvé tri dni viac šetrila, na noc si vzala niečo proti bolesti, ale veľmi skoro som fungovala normálne,“ opisuje svoju skúsenosť dvojnásobná mama s tým, že fyzicky sa cíti skvelo. „Jazvy síce mám, pretože sa mi koža horšie hojí, ale nevadí mi to – beriem ich ako súčasť svojej cesty,“ dodáva vyrovnane s tým, že za svoju psychickú pohodu vďačí najmä manželovi. „Vždy ma podporoval a nikdy mi nedal najavo, že by som bez pŕs bola menej ženou,“ úprimne hovorí mladá žena, ktorá cíti, že ju jej muž miluje skrátka takú, aká je. „Som mu za to nesmierne vďačná,“ netají sa. Aj vďaka tomu sa cíti absolútne vyrovnaná. „Mám malé, ale pevné prsia, ktoré sú naozaj moje – a pripadá
