Baktériu pneumokoka môže mať niekedy v tele takmer každé dieťa. Nemusí mu vôbec škodiť. Za určitých podmienok ho však môže pripraviť o to najcennejšie.
Pri ľahšom priebehu ochorenia spôsobeného pneumokokom dieťa ochorie na nádchu, zápal dutín, hnisavý zápal stredného ucha či menej závažnú formu zápalu pľúc. To vtedy, keď sa pneumokok drží len na sliznici. Len čo však jeho baktérie preniknú do krvi či mozgovo-miechového moku, ide naozaj do tuhého. „Tieto ochorenia majú podobu závažného zápalu pľúc alebo dokonca tú najťažšiu formu pneumokokového ochorenia, ktorým je zápal mozgových blán (meningitída),“ hovorí praktická lekárka pre deti a dorast MUDr. Veronika Jilichová Nová.
Súrodenci v ohrození
K prenosu pneumokoka môže dôjsť z rodiča na dieťa, ale oveľa častejšie je prenos opačný: deti sú oveľa častejšími prenášačmi ako dospelí. Existujú prípady, kedy škôlkarské dieťa ochorelo na pneumokokový zápal stredného ucha alebo malo „len“ hnisavú nádchu a prenieslo nákazu na svojho malého neočkovaného súrodenca. Rovnaký pneumokok u neho spôsobil meningitídu. O niekoľko hodín toto dojča bojovalo o život na JIS.
Bolí uško, bolí
Najohrozenejšou skupinou, ktorej môže pneumokok spôsobiť veľmi závažné komplikácie, sú dojčatá, deti predčasne narodené či deti s poruchou imunity. Tým môže pneumokoková meningitída závažne poškodiť ešte len sa vyvíjajúci mozog. Pre dieťa to potom znamená celoživotné postihnutie. „Častou komplikáciou pneumokokových meningitíd býva aj následná hluchota,“ doplňuje detská lekárka. Najčastejším pneumokokovým ochorením je zápal stredného ucha (otitída). Postihuje najviac deti do piatich rokov, detské pohotovosti by však mohli rozprávať aj o tých školských. „Čím je dieťa mladšie, tým viac je ohrozené komplikáciami. Preto je hlavne u dojčiat celkom na mieste včasná liečba antibiotikami,“ upozorňuje detská lekárka. Otitída je pre dieťa veľmi stresujúca, pretože je veľmi bolestivá. Niekedy sa zápal nemusí zastaviť a spôsobí zápal okolitej kosti alebo poruchy sluchu. „Často sa stretávame s deťmi, u ktorých sa toto ochorenie vyskytuje opakovane. Najčastejšími príznakmi otitídy býva nádcha, horúčka a prudká bolesť ucha. U dojčiat to môže byť len netypický plač, strata ochoty prijímať stravu alebo nadmerná apatia. Až ušné vyšetrenie potvrdí prítomnosť hnisu v stredoušnej dutine. Prepichnutie bubienka a uvoľnenie hnisu väčšinou poskytne okamžitú úľavu, potom nasleduje liečba antibiotikami,“ opisuje MUDr. Jilichová Nová.
Pri ochorení na chrípku je veľmi častou komplikáciou následný zápal pľúc spôsobený práve pneumokokom – dochádza k tzv. superinfekcii.
Rýchle zhoršenie pri pneumónii
Častým ochorením detí od dojčenského do školského veku býva zápal pľúc (pneumónia). I tu je pneumokok veľmi častým pôvodcom. „Pri zápale pľúc býva prítomný nielen silný kašeľ a horúčka, ale dieťa je väčšinou zúbožené, unavené, môže mať nízke okysličenie krvi, v mnohých prípadoch vracia. V ťažšom prípade môže dôjsť i k „otrave krvi“ – to znamená, že sa pneumokok dostal i do krvného obehu. Najčastejší priebeh ochorenia je nasledujúci: dieťa má miernu nádchu, pokašliava, po niekoľkých dňoch sa kašeľ zhoršuje a pridá sa horúčka. Dieťa prestane byť aktívne, kašeľ sa stupňuje, môže sa objavovať v záchvatoch, dieťa zrýchlene dýcha, občas vracia. „Takéto príznaky sú dôvodom vyhľadania okamžitého lekárskeho ošetrenia,“ varuje lekárka. Pozvoľný rozvoj dýchavičnosti však rodičia nemusia včas rozoznať, potom môže nastať situácia, že náhle celkové zhoršenie stavu bude vyžadovať privolanie rýchlej lekárskej pomoci (RLP) či minimálne ošetrenie na „pohotovosti“. Čím je dieťa mladšie, tým viac môže závažný stav uniknúť pozornosti; rodičia by nemali váhať, ak majú pocit, že sa stav dieťaťa akokoľvek zhoršuje. Pokiaľ dieťa začne prejavovať i najmenšie náznaky zmeny vedomia, je apatické, spavé či, naopak, predráždené alebo sa objavia kŕče, potom je jediným správnym riešením volať rýchlu lekársku pomoc.
Ako poznať meningitídu
Pri zápale mozgových blán býva prítomná horúčka, zmena stavu vedomia, vracanie, prípadne kŕče. Stav dieťaťa sa rapídne mení k horšiemu, dieťa nechce jesť ani piť, reaguje bolestivo na manipuláciu a zmenu polohy.
Cielená liečba
Nákaza pneumokokom sa u dieťaťa najčastejšie potvrdí kultivačným vyšetrením. „Nie je to nič iné, ako výter z krku, prípadne stredoušnej dutiny pri tzv. pichnutí uška pri zápale stredoušia,“ hovorí infektológ MUDr. David Jilich. „Samotná dokázaná prítomnosť pneumokoka v krku či nose nie je dôvodom na liečbu antibiotikami. Lieči sa len vtedy, keď spôsobuje ťažkosti, napríklad pri spomínanom zápale stredného ucha. V závažných prípadoch, keď je podozrenie z invazívneho ochorenia, sa zisťuje prítomnosť pneumokoka v krvi alebo v mozgovo-miechovom moku. To sa robí už počas hospitalizácie a výsledok je známy behom niekoľkých hodín,“ dodáva lekár.
Bezpríznakové nosičstvo pneumokoka je bežné, pneumokok je súčasťou našej bakteriálnej flóry, môžeme s ním normálne žiť a nie je účelné sa ho snažiť za všetkých okolností zbaviť. Po prvé by sme to nikdy nedokázali a po druhé by ho na slizniciach nahradili iné, možno nepríjemnejšie baktérie.
Prevencia môže byť zadarmo
Jedinou naozaj účinnou prevenciou pneumokokových nákaz je očkovanie. „Novo dostupné vakcíny dokážu vyvolať účinnú protilátkovú ochranu aj u najmenších detí, čo donedávna nebolo možné. Vzhľadom na to, že pneumokoky sú súčasťou nášho prostredia, nedá sa očakávať, že sa vďaka očkovaniu celkom vyhubia. Existuje ich niekoľko desiatok typov. Očkovanie má za cieľ ochrániť pred najzávažnejšími formami ochorenia najohrozenejšie skupiny detí,“ hovorí MUDr. Jilichová Nová. Pri neinvazívnych ochoreniach, akým je napríklad zápal stredného ucha, je ochrana len čiastočná. Vzhľadom k počtu prípadov týchto ochorení je však i čiastočný pokles veľkým prínosom. Očkovaním sa obmedzí i výskyt komplikovaných a opakujúcich sa prípadov ochorení. Okrem očkovania je prevencia pomerne komplikovaná. Nemožno, bohužiaľ, dať zoznam odporúčaní, pri ktorých dodržaní by rodičia mali istotu, že ich dieťa neochorie. Pri menej závažných ochoreniach platia jednoduché všeobecné odporúčania – dostatok vitamínov, obmedziť pobyt medzi nachladnutými a chorými deťmi, doliečovanie bežných infekcií. „Keď už dieťa ochorie napríklad na nádchu, potom je dôležité dopriať oddychový režim a dobrú hygienu nosa, čo môže znížiť trebárs riziko rozvoja stredoušného zápalu. Prevenciou je i časté odstraňovanie hlienu z nosa a dostatočná rekonvalescencia po chorobe…“ uzatvára detská lekárka.
Otázka pre infektológa MUDr. Davida Jilicha
Ako sa lieči invazívne pneumokokové ochorenie v nemocnici?
Pokiaľ sa u dieťaťa vysloví podozrenie na meningitídu, je prijaté na jednotku intenzívnej starostlivosti. Urobia sa všetky potrebné odbery krvi, pri podozrení na meningitídu i odber mozgovo-miechového moku. Pacient je po celú dobu pobytu na JIS monitorovaný (sleduje sa jeho aktuálny tlak krvi, okysličenie tkanív, činnosť srdca). Cielená liečba invazívnych pneumokokových ochorení prebieha pomocou vhodne volených antibiotík podávaných vo forme infúzií do žily. Ďalej sa liečia jednotlivé príznaky ochorení, ako je horúčka, odvodnenie, porucha minerálnej rovnováhy, nízky krvný tlak. Pokiaľ malo dieťa kŕče, dostáva lieky na ich tlmenie. Pri meningitídach býva pacient uvedený do umelého spánku a dýcha za neho ventilátor. Ak sa liečba začne včas, je určitá šanca, že dieťa sa celkom vylieči. Bohužiaľ, pneumokokové ochorenie je zradné a rýchle a dokáže predovšetkým u dojčiat spôsobiť trvalé následky, ktorým nemožno predísť ani dobre zvolenou liečbou. Pri ťažších formách zápalu pľúc prebieha liečba aj infúznym podaním antibiotík. Dieťa je zároveň umiestnené na niekoľko dní na jednotku intenzívnej starostlivosti, aby mohli byť monitorované jeho životné funkcie. Na rozdiel od meningitídy tu dochádza v absolútnej väčšine prípadov ku kompletnému vyliečeniu.
foto: Unsplash
