Veľa žien sa typ svojej krvnej skupiny po prvý raz dozvie až v tehotenstve. Práve v tomto čase má jej špecifi kácia veľmi dôležitý význam a vďaka tomu i možnosť predchádzať vážnym komplikáciám.
Objav krvných skupín patrí medzi významné objavy lekárstva začiatku 20. storočia. Ako prvý ich identifikoval – vtedy len tri skupiny – viedenský lekár Karl Landsteiner už v roku 1900. Spolu s Alexandrom Wienerom sa podieľal i na objave Rh systému v roku 1937. Špecifikácia krvných skupín je však pevne spätá i s menom českého lekára Jana Janského, ktorý na základe pokusov s krvnými sérami ako prvý popísal všetky štyri skupiny. Tento poznatok mal obrovský význam najmä v prípade transfúzií, ktoré postupom času prestali byť smrteľným rizikom pre pacienta, ale aj v ďalších situáciách, napríklad v tehotenstve.
VÝZNAM KRVNÝCH SKUPÍN
Existuje tridsať známych krvno-skupinových systémov a desiatky ďalších krvných znakov, vyjadrených na povrchu červených krviniek. Ďalšie krvné skupiny potom nesú i biele krvinky a krvné doštičky. Najznámejšie a najdôležitejšie sú systémy AB0 so znakmi A a B a Rh so znakmi D, C, c, E, e. Krvné skupiny majú najväčší význam pre krvné transfúzie, pretože príjemca môže proti nim vytvárať protilátky, ktoré môžu spôsobiť rôzne ťažké, výnimočne i smrteľné reakcie. Ich nezhoda medzi plodom a matkou môže viesť ku komplikáciám v tehotenstve a po pôrode. Významné sú pre transplantácie orgánov a krvotvorných buniek. Znalosť krvných skupín sa uplatňuje v súdnom lekárstve (identifikácia neznámych osôb, preukaz krvnej skupiny z krvných škvŕn a sekrétov), na preukázanie otcovstva a pod., kde ich však prakticky vytlačili nové metódy na princípe DNA diagnostiky.
Podľa čoho sa vlastne určujú krvné skupiny? Na membránach erytrocytov sa vyskytujú rôzne antigény bielkovinovej podstaty zvané aglutinogény, z ktorých najvýznamnejšie sú aglutinogén A a aglutinogén B. Podľa toho, ktoré z týchto aglutinogénov sú prítomné, sa určuje krvná skupina: (skupina A – tvorí sa len aglutinogén A, skupina B – tvorí sa len aglutinogén B, skupina AB – tvoria sa oba aglutinogény, skupina 0 – netvorí sa žiadny aglutinogén)
Prečo treba v tehotenstve poznať krvnú skupinu? V tehotenských poradniach sa mnohé ženy zaujímajú o to, prečo je odrazu také dôležité poznať svoju krvnú skupinu. V prípade nezhody krvných skupín u matky a plodu (dedia sa i znaky otca) môže v priebehu tehotenstva alebo po pôrode dôjsť k rozpadu červených krviniek alebo k potlačeniu krvotvorby plodu či novorodenca, čo môže viesť k ťažkej málokrvnosti či až k úmrtiu plodu, prípadne k poškodeniu novorodenca vysokou koncentráciou bilirubínu. Najzávažnejšie prejavy môžu nastať vtedy, keď tehotná nie je nositeľkou znaku D (D negatívne, neodborne označované ako „Rh negatívny“), plod nesie znak D (D pozitívny, „Rh pozitívny“) a v krvi tehotnej sú prítomné protilátky proti znaku D. Našťastie, tvorbe týchto protilátok sa možno účinne brániť podávaním špecifi ckého imunoglobulínu počas tehotenstva a po pôrode…
Pri inkompatibilnom tehotenstve, keď je matka je Rh- a dieťa zdedilo po otcovi Rh+, dochádza k stavu, keď matkin imunitný systém bojuje proti plodu (plod je Rh+, matkin imunitný systém tento antigén nepozná a považuje ho za cudzorodý). Prvé tehotenstvo väčšinou nebýva rizikové (vďaka placentárnej bariére nedochádza k miešaniu krvi matky s krvou plodu), krv novorodenca sa do matkinho obehu dostane až pri samotnom pôrode. Pravdaže, toto množstvo stačí na imunizáciu matky, preto každé ďalšie nekompatibilné tehotenstvo by bolo oveľa rizikovejšie. V súčasnosti sa tomu zabraňuje podávaním anti-D protilátok do 72 hodín po pôrode.
AKO ICH DEDÍME?
Krvné skupiny dedíme po rodičoch. Od každého z rodičov prijímame polovicu genetickej výbavy, čo znamená, že krvná skupina vzniká z dvoch rodičovských génov. Pri krvnej skupine konkrétne záleží na tom, ktorý z rodičovských génov je silnejší. Na vytvorenie skupiny A a B stačí zdediť gén od jedného z rodičov – gény A a B sú pre tvorbu krvnej skupiny A a krvnej skupiny B dominantné. V prípade, že zdedíme obidva dominantné gény A i B, oba sa potom, samozrejme, prejavia tým, že vznikne krvná skupina AB. Gén pre krvnú skupinu 0 je slabší a býva zatienený dominantnými génmi A alebo B. V niektorých prípadoch teda možno vylúčiť otcovstvo napríklad len na základe znalosti krvných skupín. Zaujímavé je aj to, že jednovaječné dvojčatá majú vždy úplne zhodnú krvnú skupinu, pretože pochádzajú z jedného oplodneného vajíčka, ale na druhej strane dvojvaječné dvojčatá môžu mať rôzne krvné skupiny, tak ako bežní súrodenci.
Ako sa dedia krvné skupiny?
Rodičia A x A – Dieťa – A alebo 0
Rodičia A x B – Dieťa – A, B, AB alebo 0
Rodičia B x B – Dieťa – B alebo 0
Rodičia A x 0 – Dieťa – A alebo 0
Rodičia B x 0 – Dieťa – B alebo 0
Rodičia AB x AB – Dieťa – A, B alebo AB
Rodičia AB x A – Dieťa – A, B alebo AB
Rodičia AB x B – Dieťa – A, B alebo AB
Rodičia AB x 0 – Dieťa – A alebo B
Rodičia 0 x 0 – Dieťa – len 0
ČO PREZRADÍ KRVNÁ SKUPINA?
Krvné skupiny sa stali predmetom množstva špekulácií. Existujú diéty podľa krvných skupín, hovorí sa, že konkrétne krvné skupiny môžu za vznik konkrétnych chorôb atď. Takou zásadnou „vešteckou“ mocou síce nedisponujú, napriek tomu však možno – i podľa odbornej literatúry – poukázať na všeličo podobné. Predpokladá sa, že každý krvný znak plní nejakú funkciu v membráne červených krviniek, nie všetky sú ale preskúmané. Mnohé krvné skupiny sú umiestnené na bielkovinách, zodpovedných za transport napr. cukrov a vody cez bunkovú membránu. Iné krvné skupiny plnia funkciu receptorov pre mikroorganizmy. Napríklad je známe, že krvné znaky systému Duffy sú receptormi pre Plasmodium vivax, parazita, ktorý spôsobuje maláriu. Znamená to, že ľudia, ktorí nemajú antigén Fya ani antigén Fyb, sú chránení proti malárii, ako je to u afrických černochov… Tak isto je čiastočne pravdivé tvrdenie, že krvné skupiny mávajú vzťah k niektorým chorobám. „Existujú štúdie, ktoré poukazujú na to, že u jedincov s krvnou skupinou B je vyšší výskyt srdcových infarktov. V literatúre sa spomína zvýšený sklon osôb s krvnou skupinou 0 k vredovej chorobe dvanástnika, k autoimunitným chorobám, krvácaniu či vírusovým infekciám, jedincov s krvnou skupinou A k rakovine či bakteriálnym infekciám. Rozhodne to však neznamená, že všetci ľudia s krvnou skupinou A budú mať rakovinu, a naopak! Prítomnosť či absencia určitých znakov v ďalších krvno-skupinových systémoch môže mať vzťah k zvýšenému výskytu spontánnych potratov, niektorých infekcií, nádorov a podobne,“ tvrdí MUDr. Masopust. Na druhej strane, krvné skupiny priamo nesúvisia s poruchami krvotvorby a napríklad s obávanou leukémiou. Hoci, ako tvrdí odborník, súčasný stav poznania leukémií poukazuje na ich génovú podstatu a určité prestavané gény sú zásadné pre ich diagnostiku či prognózu.
Zaujímavosti o krvných skupinách
•
Pri niektorých chorobných stavoch môže nastať i prechodná zmena krvnej skupiny v systéme AB0, napr. pri niektorých leukémiách sa krvná skupina A či B mení na krvnú skupinu 0, pri črevných bakteriálnych infekciách sa u niektorých chorých objavila tzv. získaná krvná skupina B.
•
V strednej Európe je najpočetnejšou krvnou skupinou A – vyskytuje sa až u 43 % ľudí, ďalej sa vyskytuje najmä v oblastiach Atlantického oceánu, najviac u severských národov, Eskimákov a Laponcov (50 – 60 %).
•
B je najčastejšia vo východnej a predovšetkým v juhovýchodnej Ázii, u Kórejcov, Indov a Indonézanov (30 – 40 %).
•
Skupina 0 je veľmi častá v Španielsku a v Amerike u Indiánov.
