Pred sto rokmi sa prehnala svetom a zanechala za sebou desiatky miliónov mŕtvych. Ako španielska chrípka ovplyvnila životy ľudí a prečo odišla tak rýchlo, ako prišla? Španielska chrípka alebo „španielka“ si podľa niektorých odhadov vyžiadala až sto miliónov obetí. Zomierali deti aj starí, ale aj zdraví a silní.
ŠTEFÁNIK AJ WALT DISNEY
Na jar roku 1918, keď sa už štvrtý rok bojovalo v zákopoch 1. svetovej vojny, sa objavila a veľmi rýchlo rozšírila nová zákerná choroba. Sprvu príznaky pripomínali silnú bežnú chrípku. K vírusu sa vo väčšine prípadov pridali aj bakteriálne infekcie, ktoré sú zodpovedné za väčšinu obetí. Zabíjal však aj samotný vírus. Pacienti často zažívali krvácanie z nosa, očí, úst, smrteľné bolo najmä vnútorné krvácanie do pľúc.
Pri epidémiách býva zvykom, že viac postihujú slabších – teda deti a seniorov. Úmrtnosť na španielsku chrípku však mala jednu novú znepokojivú črtu. Okrem detí a starých ľudí na chorobu zomierali najmä ľudia okolo tridsiatky, teda vo veku, keď bývame najodolnejší a najsilnejší. Odborníci preto hovoria o úmrtnosti v tvare písmena W. Dôvody, prečo bola nákaza taká tragická práve pre najzdravších a najsilnejších jedincov, sú stále predmetom skúmania. Vedci však predpokladajú, že išlo o prehnanú imunitnú reakciu, ktorá bola, paradoxne, osudná práve pre ľudí s odolnejším organizmom a lepšou imunitou.
Pandémia významne úradovala v zákopoch, historici sa dodnes sporia o následok vírusu na konečný výsledok vojny. Choroba si nevyberala, kosila rad-radom. Umierali mladí aj starí, chudobní aj bohatí. Podľa odhadov sa na celom svete nakazilo vírusom 500 miliónov ľudí, teda asi tretina vtedajšej svetovej populácie. Podľahol jej napríklad boľševický revolucionár Jakov Sverdlov, prvá dáma USA Rose Clevelandová, francúzsky básnik Guillaume Apollinaire, ta liansky princ Umberto či švédsky princ Erik, ale aj devätnásťročný následník saudského trónu Turki I. bin Abdulaziz. Zomrel brazílsky prezident Rodriguez Alves aj juhoafrický premiér Louis Botha, ale napríklad i starý otec Donalda Trumpa, newyorský obchodník Frederick Trump.
Nemenej zaujímavý je aj zoznam ľudí, ktorí chorobe o vlások unikli. Z ochorenia sa vyliečil napríklad budúci etiópsky cisár Haile Selassie, dnes modla všetkých rastafariánov. Vírus prekonal vtedajší americký prezident Woodrow Wilson a jeho neskorší nástupca Franklin Delano Roosevelt. Svet takmer prišiel o myšiaka Mickeyho a káčera Donalda – šestnásťročný Walt Disney totiž len zázrakom unikol smrti. Úspešný boj s chorobou zviedol pražský spisovateľ Franz Kafka. Aj keď o 
šesť rokov umrel na tuberkulózu, stihol ľudstvu zanechať niekoľko špičkových diel. Veľa šancí na prežitie nedávali priatelia ani chorľavému Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Aj ten sa však z choroby nakoniec vystrábil, aby zahynul o pol roka neskôr pri leteckej nehode nad Bratislavou.
NEAPOLSKÁ CHOROBA
Nevie sa, odkiaľ sa zjavil syfilis. Isté je, že epidémia prvých popísaných prípadov sa objavila v Taliansku počas invázie francúzskej armády v roku 1494, dva roky po objavení Ameriky. Bojujúcim stranám bol však pôvodca zákerného ochorenia „zhýralcov“ jasný – kým nakazení francúzski vojaci nazvali ochorenie talianskou chorobou, medzi miestnym obyvateľstvom na Apeninskom polostrove sa prirodzene presadil názov francúzska choroba.
Podobne je to aj s pomenovaním španielskej chrípky. Jej pôvod nie je jasný, hovorí sa o francúzskych kolóniách, Číne či USA. Prvýkrát sa pandémia naplno prejavila v marci 1918 vo vojenskom tréningovom zariadení v americkom Kansase, a onedlho už zúrila na európskych bojiskách. Kvôli udržaniu už aj tak ťažko skúšanej morálky obyvateľstva v bojujúcich krajinách však cenzori prísne obmedzovali prvé zmienky o smrtiacej epidémii. Chorobu prvýkrát popísali médiá až v neutrálnom Španielsku, kde nebola taká silná cenzúra tlače ako v bojujúcich krajinách. Kým sa celosvetovo udomácnil názov španielska chrípka, ľudia si ju pomenovali po svojom. V západnej Afrike ju volali brazílska chrípka, v Brazílii nemecká chrípka. Poliaci, vtedy v krvavej vojne s Rusmi, ju nazvali boľševická choroba. Samotní Španieli vtedy chorobu volali neapolský vojak, nie však kvôli predsudkom voči Talianom. Tak sa volala vtedy populárna operetná pieseň, ktorá vraj bola rovnako chytľavá. Zaujímavé je, že aj v Španielsku už dnes používajú pomenovanie španielska chrípka.
ŠTYRI VLNY
Porovnávať pandémiu, ktorá ničí svet v súčasnosti, s tou spred sto rokov, je z úcty voči obetiam nezdvorilé. Španielska chrípka sa šírila neporovnateľne rýchlejšie a agresívnejšie. Kým nový koronavírus si za takmer rok vyžiadal „len“ niečo vyše milióna obetí, pri španielke to bolo minimálne 50-násobne viac. Aj priebeh bol oveľa rýchlejší. Nebolo neobvyklé, že chorí zomierali do 24 hodín po výskyte prvých príznakov, kým pri súčasnom koronavíruse sú to dlhé týždne. Isté paralely však pri oboch pandémiách môžeme nájsť.
Španielska chrípka začala vystrájať na jar 1918. V lete sa mnohým zdalo, že choroba ustúpila. Vrátila sa však na jeseň, s oveľa smrteľnejšími následkami. Aj vtedy platilo, že najťažšie boli v druhej vlne zasiahnuté regióny, ktoré prvú vlnu zvládli o čosi lepšie. Mnohými krajinami sveta sa potom prehnali ešte tretia a štvrtá vlna, posledné lokálne epidémie zaznamenali v európskych krajinách v prvej polovici roka 1920. Potom sa smrteľný vírus zo života ľudstva vytratil – pravdepodobne pre kolektívnu imunitu, ktorú si ľudstvo stihlo vybudovať.
Keďže nový koronavírus sa v porovnaní so španielkou šíri oveľa pomalšie, určite sa nemôžeme spoľahnúť na to, že sa stratí rovnako rýchlo ako vírus spred sto rokov. Vyzerá to tak, že bez výrazného prispenia vedcov z celého sveta tu s nami Covid-19 zostane ešte dlhý čas.
To však neznamená, že španielska chrípka nám nevie dať pár veľmi užitočných lekcií – a dokonca aj zachraňovať naše životy. Ľudstvo sa totiž v boji s vtedajšou pandémiou nesprávalo veľmi odlišne od tej súčasnej. A dnes už vieme posúdiť, čo prinieslo výsledky. Pomerne exaktné dáta pochádzajú od amerických epidemiológov. Kým predstavitelia mesta New York konali veľmi rýchlo, prísne opatrenia v susednej Filadelfii zaviedli až ôsmy deň po vypuknutí epidémie v meste. To spôsobilo, že Filadelfia mala takmer dvojnásobok úmrtí na tisíc obyvateľov ako Veľké jablko. V St. Louis na stredozápade zas uvoľnili prísne opatrenia už po dvoch mesiacoch – druhá vlna bola v meste vražednejšia ako prvá.
POUČENIE Z KRÍZOVÉHO VÝVOJA
V Európe aj v Amerike sa rozšírili javy ako v súčasnosti. Na oboch stranách dohárajúceho svetového konfliktu sa začali šíriť konšpiračné teórie, že choroba je silná biologická zbraň protistrany. Ľudia utekali z miest do samoizolácie na vidiek. Vyskytli sa protesty proti zatvoreným prevádzkam aj proti noseniu rúšok, na čo miestne autority zareagovali zavádzaním vysokých pokút za ich nenosenie.
Španielska chrípka bola naozaj celosvetovou pandémiou, ktorá sa dostala aj do najodľahlejšieho kúta zeme. Devastačné škody narobila najmä v malých domorodých komunitách, ako sú Inuiti na Aljaške alebo obyvatelia Tichomoria. Na ostrove Samoa umrela na chorobu v priebehu šiestich týždňov štvrtina populácie. Naopak, na vedľajšom ostrove Americká Samoa, miestny guvernér zaviedol prísnu námornú blokádu, tak- že nezaznamenali ani jediné úmrtie.
Americká Samoa však bola v celom polynézskom priestore skôr výnimkou. Miestne kmene boli výrazne postihnuté. Tradičným zvykom tu totiž bývalo, že okolo smrteľnej postele náčelníka sa zišla celá miestna „smotánka“ a načúvala jeho posledným radám – spolu s jeho vírusmi. Španielska chrípka si vyžiadala desiatky miliónov životov. Väčšina ľudstva však prežila. Ako ukazujú tvrdé dáta, najväčšiu šancu vyhnúť sa smrti mali obyvatelia tých častí sveta, kde boli opatrenia proti šíreniu najdrastickejšie.
Foto: shutterstock
