Žiadne lieky ani injekcie, ale tanec, hudba a rytmický pohyb sú to, čo pomáha v boji s Parkinsonovou chorobou. Neuveriteľné, ale funguje to. Ochorenie síce neporazí, ale tanečná terapia dokáže zmierniť prejavy tejto nevyliečiteľnej choroby. Lekári dokonca zistili, že rok pravidelného tanca má lepšie výsledky než cvičenie. Potvrdzuje to aj Dagmar Pupalová z o. z. PUPALKY, s ktorou sa na pravidelných hodinách tanca stretávajú pacienti s Parkinsonom. Cvičia, tancujú, hrajú a rehabilitujú.
Dagmar Pupalová sa k pacientom s nevyliečiteľným ochorením doslova pretancovala. A nie je v tom sama. Sú dve, dve sestry s dvojnásobnou snahou pomôcť pacientom, ktorých obe nazývajú svojimi priateľmi. Spojenie tanca, sestier a občianskeho združenia Pupalky, ktoré spoločne založili, vzniklo z lásky na prvý pohľad. O tej s nadšením hovoria obe. Mladšia, Miriam Pupalová (mimochodom bývalá hádzanárka, trénerka s najvyššou licenciou EHF – Master Coach, ktorá tiež prispela k tomu, aby sa anglické hádzanárske družstvo dostalo pod olympijské kruhy), sa v súčasnom povolaní ako fyzioterapeutka stretla s parkinsonikmi v nemocnici, kde praxovala počas štúdia. „Doslova medzi nimi preskočila iskra. Prišla domov rozhodnutá, že im musí pomôcť, a začala s nimi cvičiť. Keďže je športovkyňa, trénerka a rozhodkyňa, mám niekedy pocit, že našich parkinsonikov pripravuje na zápas proti najlepšiemu družstvu,“ hovorí s úsmevom Miriamina staršia sestra Dagmar. Miriam sa ako fyzioterapeutka zameriava na tréning balancie, udržania rovnováhy, strečingu, posilňovania dôležitých partií tela, ako sú členky, kolená, zápästia, učí ich, ako padať a neublížiť si a ako potom vstať. Jej nadšenie pre pomoc parkinsonikom preskočilo aj na sestru, vyštudovanú právničku a interiérovú dizajnérku, ktorá po rodičoch zo SĽUK-u zdedila nadšenie pre tanec. „Ja som začala s nimi zase tancovať. Vedeli sme totiž, že tanečné terapie sú v zahraničí už pri tejto diagnóze známe.“ Hoci obe sestry predtým nikoho z pacientov s Parkinsonovou chorobou nepoznali, dnes spo ločne tvrdia, že parkinsonici, ktorí k nim prichádzajú na fyzioterapeutické cvičenia a terapie tancom, sa stávajú ich priateľmi.
Pacienti chcú tanec
„Tanec je spoločenská záležitosť, ktorá môže mať pozitívny vplyv na motorické poruchy Parkinsonovej choroby. Môže zvýšiť motiváciu a zlepšiť kvalitu ich života. Tanečná terapia pomáha znovu získať kontrolu nad vlastným telom. Podľa odborných štúdií je dokázané, že tanečné hodiny sú optimálnou nemedikamentóznou terapiou. Dnes sa už používa aj pri psychosomatických ochoreniach, stavoch vyčerpania, pri depresívnych náladách, obavách a vnútornom nepokoji,“ rozpráva o tanečnej terapii Dagmar. Jej hodiny sú zamerané na improvizáciu, voľný štýl, rôzny výber hudby. „Budeme pracovať aj s choreografickými prvkami spoločenského tanca tanga. Tango totiž možno považovať za balančné cvičenie, pretože sú pri ňom potrebné rýchle zmeny smeru, tandemový stoj, chôdza od prstov na nohách, koncentrácia.“ Dagmar vysvetľuje, že niekedy sú nohy tanečníkov parkinsonikov prilepené k podlahe a neposlúchajú ich, inokedy tancujú ako profesionáli, bez známky nejakej choroby. Keď sa robili výskumy, ako na pacientov s Parkinsonom vplývalo plávanie, bežecký pás, posilňovanie a tanec, zistili, že až pri tanečnej terapii boli pacienti ochotní pokračovať na pravidelnej báze. Súvisí to aj s tým, že vonkajšie podnety, ako je hudba, obchádzajú oblasti mozgu postihnuté chorobou a aktivujú časti súvisiace s pohybom. To sa niekoľkokrát potvrdilo aj sestrám. „S Jurajom, naším pacientom, sme intenzívne trénovali sólo tanec na Parkinsoniádu, čo je stretnutie aj športové zápolenie medzi ľuďmi trpiacimi na Parkinsonovu chorobu. Nenechal sa zastaviť ani horúcimi teplotami v letných mesiacoch a výsledok snahy bol ocenený veľkým aplauzom pred divákmi a komplimentmi z jeho okolia. Zlepšila sa jeho motorika, zvýšila sebaistota, zhodil nadbytočné kilá a vyšportoval si telo.“
Zázračné Smovey kruhy
Dagmar cvičí s parkinsonikmi aj pomocou jednej unikátnej rehabilitačnej pomôcky, ktorú vymyslel človek trpiaci Parkinsonovou chorobou, rakúsky lyžiar a tenisový tréner Johan Salzwimmer. Nielen že sa s ním osobne stretla, ale absolvovala aj odborné školenie a stala sa certifikovanou lektorkou jeho rehabilitačnej terapie so Smovey kruhmi. „Parkinsonova choroba ho postupne zrazila na invalidný vozík, ale na naše stretnutie už prišiel na bicykli. Bol neuveriteľne nabitý energiou. Keď bol pripútaný ešte na invalidný vozík, čas trávil polievaním záhradky a spozoroval na sebe, že vibrácia vody pôsobila na zlepšenie jeho motoriky. Jeho prvým prototypom bola tenisová raketa s obmotanou hadicou naplnenou guľôčkami. Výsledný dokonalý športový produkt sú kruhy, rehabilitačná cvičebná pomôcka, ktorá má mnoho vedecky podložených pozitívnych vplyvov na náš organizmus.“ V čom spočíva cvičenie? „V kruhoch sú guľôčky, ktoré pri cvičení vytvárajú vibrácie. Vibrácie pôsobia mimoriadne upokojujúco na nervový systém. Cvičenie zlepšuje imunitný systém, aktivuje sa až 97 percent svalov tela, posilňuje srdce a kardiovaskulárny systém, vitalizuje viac ako sto miliónov buniek v tele. Môžu sa použiť ako masážna pomôcka na regeneráciu svalstva a sú určené aj pre zdravých, nielen pre parkinsonikov.“
Bežíte a nedokážete sa zastaviť
Dagmar má na svedomí ešte jednu terapiu pre parkinsonikov, a to divadelnú. Spoločne s pacientmi naskúšali predstavenie Nosnikrap, ktoré odhaľuje život ľudí s Parkin sonom, ich otázky, strach, obavy, boj, prekážky. „Všetko, čo blahodarne pôsobí na náš organizmus, je ako dobrá terapia. Účinkovanie v divadelnej hre je pre človeka veľkou výzvou, sebazaprením, sebaovládaním, koncentráciou. Zahrá si v nej aj známy slovenský herec Vladimír Obšil, ktorý sám trpí Parkinsonom a hrá v ňom svoj osobný boj s ochorením.“ Mimo javiska bojujú sestry Pupalové za pacientov aj pred verejnosťou, aby títo pacienti neboli v jej očiach terčom posmechov, opovrhovania, nepochopenia. Lebo aj to sa stáva. „Zaregistrovali sme ochrannú známku v tvare osemuholníka, ktorá upozorní na parkinsonika. Umožní účastníkom cestnej premávky ho zaregistrovať a prejaviť ohľad. Nemusia vodičovi autobusu vysvetľovať, prečo na konečnej zastávke nevystupujú, alebo ich taxikár neodmietne odviezť, lebo bude mať dojem, že sú opití. Často sú osočovaní, hovoria im na ulici či v obchodoch: Pohnite si, nezavadzajte tu, to ste toho dnes vypili. Poznámky tohto typu sú totiž prejavom neinformovanosti, nevedomosti, že pred vami stojí človek, ktorého trápi jeho diagnóza.“
Najväčším problémom pacientov s Parkinsonom je ale náhla bezmocnosť. „Pri plnom vedomí si uvedomujú, v akom stave sú, čo sa s nimi deje, a nevedia to ovládať. Predstavte si, že sa jednoducho vaše telo rozbehne a vy sa nedokážete zastaviť. Jednoducho bežíte. Kto alebo čo vám pomôže zastaviť vás? Vašou záchranou bude zachytenie sa o pevný predmet, strom, stĺp, lavičku. Bežíte a počas toho sa modlíte, aby ste sa zastavili a nezabili sa. V niektorých prípadoch sa k tomu pridruží spomalené vyjadrovanie, strata balancie a pády, neprirodzená mimika tváre alebo strnulosť. Keď ich takýto stav zasiahne niekde na verejnosti, reakcie sú nelichotivé,“ opisuje Dagmar. Aj preto sa snaží prostredníctvom ich občianskeho združenia o sociálnu rehabilitáciu prostredníctvom kampaní, ktoré sa snažia neustále robiť.
Bude premiéra?
Pre pandémiu koronavírusu museli svoju činnosť obmedziť, ale Dagmar s Miriam veria, že po uvoľnení opatrení sa im podarí nájsť nové priestory pre svoje informačné, športové, rehabilitačné a tanečné centrum Pupalky. Veria tiež, že sa im podarí postaviť sa pred divákov a premiéra divadelného predstavenia, ktoré je finančne podporené Ministerstvom kultúry SR a je pod jeho záštitou, v Slovenskom národnom divadle predsa len bude.
Foto: shutterstock, archív
