Hoci zdravá výživa akoby v poslednom čase podliehala móde rýchlejšie ako náš šatník, ona tvrdí, že je naopak neuveriteľne jednoduchá. „Kvôli zdravej strave netreba počítať živiny ani študovať encyklopédie. Na uvarenie šošovice či prípravu šalátu totiž nikto vedu ani zázraky nepotrebuje,” presviedča špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu Margita Slimáková.
Keby u vás platilo známe slovenské – šuster, drž sa kopyta – s doktorátom z farmácie by ste dnes buď vyvíjali alebo predávali lieky. Vy však nielenže nerobíte ani jedno, ani druhé, ale dokonca ich viac-menej ani nepoužívate. Zmenil sa váš pohľad na ne?
Vždy som bola nadšená z dokonalosti prírody a ľudského tela, chcela som mu teda lepšie rozumieť a naučiť sa, ako sa oň starať. V priebehu piatich rokov som sa síce stále viac učila o tom, čo všetko lieky dokážu a ako pomáhajú udržiavať človeka zdravého. No hoci som si uvedomovala ich účinnosť a schopnosť zachraňovať životy, čím ďalej, tým viac som videla a chápala aj ich riziká. Keď som nastúpila na farmáciu, jedna z prvých informácií, s ktorými som sa stretla, bola tá, že až dvadsať percent ľudí umierajúcich v nemocniciach, zomiera na nežiaduce účinky liekov. To ma šokovalo. Preto som sa rozhodla pre propagáciu prevencie pred terapiou, respektíve uprednostnenie prirodzenejších foriem liečby pred farmakoterapiou. Samozrejme, vždy v závislosti od závažnosti stavu. Nebolo to však zo dňa na deň, smerovala som k tomu postupne s tým, že v diplomovke som sa už venovala klinickému sledovaniu výživy a končila som s jasným rozhodnutím pre farmaceutický priemysel nepracovať.
To znamená, že podľa vás to, čo lieky, dokáže aj zdravá strava, respektíve zdravý životný štýl? Do akej miery?
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zdravotná starostlivosť rozhoduje o našom zdraví len približne z dvadsiatich percent. Ostatné je na nás. Základnou príčinou chronických ochorení, ktoré majú vo vyspelých krajinách najväčší podiel na úmrtnosti, je totiž to, že nejeme zdravo, holdujeme fajčeniu a málo sa hýbeme. Čiže sa naozaj dá povedať, že zdravá výživa je, naopak, základom prevencie a dokonca aj liečby mnohých bežných chorôb.
Teraz majú asi mnohí na jazyku otázku, čo je teda tou naozaj zdravou stravou?
Všetko kvalitné, čo nám chutí a prospieva. Zásadné je totiž to, aby sa človek cítil dobre, mal dostatok síl a chuti do práce i do života a nemal pri jedení výčitky svedomia. Pre mňa je taký napríklad raz listový šalát s kozím syrom, vlašskými orechmi a medovou zálievkou, inokedy horká čokoláda alebo špagety s vlastnou omáčkou. A samozrejme, zelenina vo všetkých farbách a podobách, teda okrem hranolčekov s kečupom. Tie síce patria k najčastejšie konzumovaným druhom zeleniny už asi nielen v USA, no vďaka svojmu spracovaniu už zdraviu nijako prospešné nie sú.
Ešte nedávno odborníci medzi zdravú výživu pretláčali aj margaríny. Vy však upozorňujete, že tie tam nepatria…
Pri vzniku margarínov predovšetkým nestáli lekári, ale výrobcovia potravín, a to je problém. Ľuďom by nemali dávať výživové odporúčania tí, ktorí na priemyselne upravených potravinách zarábajú. V súvislosti s margarínmi je vlastne už dlhšie dokázané, že svojím vysokým obsahom transmastných kyselín poškodzujú zdravie. Transmastné kyseliny sú totiž spájané s chorobami srdca a ciev, teda presne s tým, proti čomu bola ich konzumácia odporúčaná. Dokonca sa v súvislosti s nimi hovorí aj o nádorových ochoreniach. Problém však je, že po chlebe s margarínom nikto na mieste neumrie, ale poškodenie sa kumuluje a môže sa prejaviť až po desiatkach rokov, a preto je ho s nimi veľmi ťažké exaktne spájať.
Druhá vec je, že práve pre takéto časté zmeny odporúčaní sa mnohým zdá zdravá strava zložitejšia ako jadrová fyzika…
Pritom je veľmi jednoduchá a dá sa zhrnúť do jednej vety: jedzte základné zdravé potraviny a to, čo si z nich pripravíte. To znamená, že čím menej budú dochucované a čo najmenej budú trvanlivé, tým lepšie. Ideálne, ak budú v bio kvalite a z miestnych zdrojov. Fazule, jabĺk, pohánky, vlašských orechov či hrušiek sa nikto nikdy nepreje, pretože naše telo im rozumie. Môj obľúbený autor, americký novinár Michael Pollan, to podobne ako ja zhrnul do krátkych pravidiel: Jedzte jedlo! Teda nejedzte nič, čo by za jedlo nepovažovala vaša prababička. Jedzte menej, a najmä rastliny. Z tohto je celkom jasné, že výživové trendy sledovať netreba, viac stresujú a zneisťujú ako prospievajú.
Máte tri deti, takže asi viete, že sa na nás hrnú doslova od prvého dňa života. Koľkými výživovými trendmi zahrnú mamičku napríklad pediatri, len čo porodí. Bielym plášťom sa mnohým z nás pritom ťažko odporuje, najmä keď spomenú choroby, ktoré našim ratolestiam z tých a tých potravín či naopak, bez nich, hrozia…
Ja som mala obrovské šťastie, že keď sme mali malé deti, viac rokov sme žili v Nemecku a Číne. Nemecké zdravotníctvo je podľa mojich skúsenosti omnoho priateľskejšie, pacient je tam partnerom, viac sa s ním komunikuje a ako rodič ste tam oveľa viac rešpektovaný. My sme mali napríklad úžasného pediatra, ktorý sa o deti staral, no stravovanie nechal plne na nás, rovnako aj riešenie bežných ťažkostí. Jeho úloha spočívala skôr v tom, aby zasiahol v prípade vážnejších problémov, ktoré by si už žiadali lieky, našťastie k tomu nedošlo. V Číne sme mali možnosť navštevovať americké kliniky, ale keďže sme sa naučili väčšinu bežných detských chorôb zvládnuť aj sami, zistili sme, že ich vôbec nepotrebujeme, teda okrem kontrol u zubára.
Zrejme aj vďaka tomu vaše dnes už dospievajúce deti ani jediný raz v živote neužívali žiadne lieky. Nie je to však len taká móda spochybňovať všetko, čo pochádza z farmaceutického priemyslu?
To si nemyslím. Nikdy som sa ešte nestretla so spochybňovaním farmakologickej liečby pri infarkte alebo po zranení pri autonehode. Čo sa spochybňuje, to je nadbytočná farmakoterapia pri chorobách, ktoré sú dané najmä nezdravým životným štýlom. Ale aj predpisovanie liekov ako prvej voľby v prípadoch, keď stačí bylinkový čaj a nejaký deň v posteli. A veľmi závažným problémom je skresľovanie výsledkov klinických štúdií farmaceutickými firmami. Ukazuje sa totiž, že v porovnaní s tými nezávislými poskytujú pre to-ktoré liečivo priaznivejšie výsledky. Tak to bolo napríklad aj v prípade štúdií o účinnosti statínov, teda liekov predpisovaných denne miliónom ľudí na zníženie krvného cholesterolu. Štúdie farma firiem vykazovali až dvadsaťkrát väčšiu účinnosť ako tie nezávislé.
Cez spomínaný cholesterol sa v podstate znova dostávame k zdravej výžive. Väčšinu z nás na to, že tá naša asi nie je taká zdravá, aká by mala byť, ako prvá upozorní ručička na váhe. Stúpa však vždy len kvôli tomu, že veľa jeme?
Nadváha je väčšinou komplexný problém. Môže byť daná prejedaním sa, ale aj dlhodobým stresom, hormonálnou nerovnováhou z nadbytku sacharidov, ale aj nedostatkom spánku.
Zrejme však nie je náhoda, že sa jej snažíme zbaviť najmä zmenou stravy. To je totiž to, čo môžeme – na rozdiel od stresu a niekedy aj množstva spánku –ovplyvniť. A tak siahame po diétach či diétnych potravinách. Má to význam?
Absolútna väčšina diét je stresujúcich a jediné, čo po nich s istotou schudne, je naša peňaženka. O to viac, keď sa necháme zlákať špeciálnymi diétnymi potravinami, ktoré sú absolútne zbytočné, dokonca až škodlivé. Napríklad po kolových nápojoch bez kalórií sa priberá viac ako po tých obyčajných. Aby totiž výrobcovia znížili množstvo kalórií, používajú umelé sladidlá. Lenže tie podľa mnohých štúdií naopak narúšajú kontrolu chuti do jedla, a tak tá, čo ich pije, nakoniec zje omnoho viac ako kolegyňa, ktorá si dopriala pohár klasickej. Nehovoriac o takých reklamách, ktoré ponúkajú napríklad minerálku bez tukov. Taká je totiž každá, čiže ide o úplný nezmysel.
Takže čo jesť, keď chceme naozaj žiť zdravšie?
Kvalitné základné potraviny. Tie sa naše telo naučilo za tisíce rokov vývoja bez problémov spracovať aj regulovať, koľko ich potrebuje. Kým s tými, rôznymi spôsobmi priemyselne upravovanými, musí doslova zápasiť. Ešte som však nikdy nemala klienta, ktorý by ochorel alebo pribral z prejedania sa hruškami, šošovicou alebo normálne tučným bielym jogurtom.
Lenže pre množstvo dám sú šošovica či normálny biely jogurt príliš obyčajné a oveľa viac ich láka vyskúšať niečo nové, takže dnes letia skôr detoxy a očistné kúry. Gastroenterológovia však hovoria, že aj ony vyčistia len peňaženku. Súhlasíte?
Úplne. Pôsty sú tu síce už tisícročia, no dlhú tradíciu majú najmä v kláštoroch. Mníchov však z postele nevyháňa treskot budíka, nečaká ich riešenie „ranného rébusu“, ako dopraviť najedené a oblečené deti napriek ranným dopravným zápcham a obchádzkam načas do školy a seba do práce. Či ako v pokluse nahádzať do seba aspoň nejaké palivo, aby sme tento kolotoč povinností zvládali až do neskorého večera. Nechcem sa vysmievať zdravo sa stravujúcim, medzi ktorých počítam aj seba, chcem však upozorniť na dramaticky odlišné podmienky, ktoré máme na pôsty my. Pôst totiž vnímam ako niečo podstatne hlbšie, než je obmedzenie počtu knedlí či čohokoľvek iného na tanieri. A vo chvíli, keď nemáme možnosť postihnúť ho v celej komplexnosti, prichádza riziko, že bude pre nás skôr stresujúci ako zdraviu prospešný. To je omnoho lepšia čo najčerstvejšia úroda od najbližšieho farmára, ktorý nepoužíva žiadnu chémiu.
Ak nás pôst stresuje, znamená to, že odriekanie si niečoho v strave nám nie je veľmi prirodzené…
Ale ono vôbec nie je ani potrebné. Zdravá strava nám totiž prospieva. Treba si len nájsť svojho farmára a pekára a naučiť sa aspoň trochu variť. Po pár týždňoch takejto starostlivosti o seba sa budeme nielen lepšie cítiť, ale aj vyzerať a zvládať viac, takže v zdravom stravovaní budeme radi pokračovať.
Keďže odporúčate učiť sa variť, momentálne populárnu „raw“(surovú) stravu asi tiež nepovažujete za to pravé orechové?
Ale áno, ako odľahčovaciu kúru pre veľkú časť dnes typicky uponáhľanej a pravidelne sa prejedajúcej populácie. Napríklad v lete a na
pár týždňov. Z pohľadu čínskej filozofie je to však ochladzujúca strava, ktorá nemusí byť vhodná pre každého. Najväčšie riziko vidím pri takomto stravovaní v zime a celkovo u zimomravých ľudí, pri oslabenom trávení, nehovoriac o mladých dospievajúcich dievčatách, ktoré sú v rámci až neprirodzenej snahy schudnúť ochotné skúsiť čokoľvek, a môžu sa tak veľmi ľahko dopracovať až k poruchám príjmu potravy. A neodporúča sa ani, aby na takejto strave fungovali rodiny s deťmi.
Dotkli sme sa anorexie, no nielen dievčatá s touto poruchou nedokážu spoznať, kedy je ich postava už taká, aká má byť. V podstate každá z nás, čo sa týka váhy, túži stále po nejakom ideáli. Existuje šak vôbec niečo také?
Každý z nás prichádza na svet s určitou konštitúciou. Nikto nie je geneticky predurčený k obezite, ale ani naopak, k vyziabnutosti. Akurát sme niektorí prirodzene štíhlejší a iní plnší s pevnejšou stavbou tela. Naše telo totiž vie, a to lepšie ako my, čo potrebujeme. Namiesto posadnutosti kontrolou hmotnosti či percent tuku v tele, ho preto radšej vnímajme ako celok a tešme sa z jeho funkčnosti a dokonalosti. A namiesto diétovania jedzme kvalitne a jednoducho sa majme radi. Zdravo živené telo si samo nájde tú správnu hmotnosť.
