Každá žena chce byť krásna a udržiavať svoju pleť mladistvú. Lenže v snahe za dokonalosťou si vôbec neuvedomujeme, koľko chemikálií, ktoré nášmu telu vôbec neprospievajú, na seba denne nanesieme. V telovej, pleťovej, vlasovej kozmetike i v zubných pastách sa nachádza nielen množstvo konzervačných látok, ale v niektorých prípadoch i telu nebezpečné látky, ktoré dokonca môžu viesť k závažným zdravotným problémom či dokonca k rakovine. Ako sa to celé začalo a na čo si dať pozor pri výbere zubnej pasty či vysnívaného rúžu?
Používanie kozmetiky siaha až do praveku. Ľudia sa natierali rôznymi šťavami, rastlinnými výťažkami či tukom, aby sa chránili pred chladom alebo hmyzom. Časom sa stala umením krásy a v Egypte, kde malo veľkú obľubu líčenie, bola každodennou súčasťou života. Často však boli prímesami kozmetických výrobkov aj nebezpečné látky ako ortuť či olovo. Asi nikoho neprekvapí, že odborníčkou na chemikálie (vrátane jedov) bola aj sama kráľovná Kleopatra. Dokonca sa jej pripisuje autorstvo knihy o kozmetike Kosmetikon. Pojem kozmetika je odvodený, ako inak, z gréčtiny. Kosmeo znamená pripraviť, zdobiť, ale aj zbožňovať.
Momentálne je kozmetika prirodzenou súčasťou našich životov. Syntetické farbivá sa do nej začali pridávať od roku 1856. Vplyvom veľkých kozmetických firiem sa využívanie prírodných zložiek postupne dostávalo do ústrania. Pomocou konzervačných látok sa totiž stávala výroba lacnejšou a výrobky sa mohli produkovať v oveľa väčších množstvách. Odhaduje sa, že priemerná žena dnes používa tucet kozmetických produktov, kým u mužov je to o niečo menej. Ráno pred odchodom z domu na seba rozličnými spôsobmi nanesie v priemere 126 rôznych chemikálií, z ktorých mnohé sú podľa Kanadskej environmentálnej obrany (EDC) toxické. Väčšina spotrebiteľov kupuje a používa kozmetické produkty bez toho, aby vedela, čo obsahujú a ako môžu ovplyvniť ich zdravie. Účinkom chemických látok sa nevystavujeme iba my. Každý penový kúpeľ pre malé dieťa môže poškodiť zdravie. Možno nie okamžite, ale až časom.
Ako uvádza Gilliana Deaconová vo svojej knihe V tvojom rúži je olovo, podľa výskumov sa dnes v predávaných produktoch po celom svete nachádza približne 85 až 100 tisíc chemikálií. O väčšine z nich sa nevie, aký dopad môžu mať na telo. Je to najmä preto, že neboli z kapacitných a finančných dôvodov testované z dlhodobého hľadiska. V skutočnosti ani nie je možné také obrovské množstvo preskúmať, a už vôbec sa nedá určiť kombinovaný účinok všetkých chemikálií, ktoré na pokožku počas dňa nanesieme prostredníctvom mydla, krému, mejkapu, sprchového gélu či antiperspirantu. Ide o chemickú záťaž, ktorá rozhodne musí zanechať stopu na našom organizme.
Napríklad oxybenzón, ktorý je súčasťou bežných opaľovacích krémov, podľa odborníkov vyvoláva alergie, narúša hladinu hormónov a poškodzuje bunky. V roku 2008 sa vyskytoval u 97 percent Američanov. Samostatnou kapitolou sú antibakteriálne mydlá. Okrem toho, že sú plné chemikálií, vo všeobecnosti ich považujeme za bojovníkov proti mikroorganizmom. Lenže v skutočnosti sa pri častom používaní baktérie stávajú na tieto prostriedky rezistentné.
Hromadenie chemikálií
V modernej medicíne predstavuje hromadenie chemických látok v tele neznámu. Po druhej svetovej vojne sa rozmáhal ropný priemysel a s ním petrochemikálie a plasty. Treba však podotknúť, že väčšina chemikálii vznikla s cieľom zvýšiť účinok produktov alebo znížiť výrobné náklady a nie poškodiť zdravie užívateľa. Lenže ak sa pozrieme na výskyt alergií či rakoviny od konca vojny, postrehneme desivú paralelu. Americká vláda v roku 1976 prijala zákon o regulácii toxických látok, no bezpečnosť preverovania chemikálií bola viacerými publikáciami spochybňovaná. Zákon sa navyše nezaoberá látkami, ktoré boli používané pred rokom jeho zavedenia.
Ak Kanada každoročne schváli dovoz približne tisícky chemikálií do krajiny, do USA sa ich privezie asi 2,5 tisíca, môžeme predpokladať, že import chemikálií do Európy sa pohybuje v podobných číslach.
Zdravý životný štýl
Zdravím sa momentálne zaoberá obrovské množstvo populácie. Lenže problémom je, že sa zameriava najmä na pohyb, stravu, oddych a recykláciu materiálov, ale spravidla nie na kozmetiku ako takú. Ľuďom stačí, že na obale vidia nápis prírodný či vegánsky, ale zloženie samotného produktu už neriešia, respektíve možno jednotlivým zložkám ani nerozumejú. Prírodný však zaručene neznamená aj organický. Slovo organický označuje, že rastlina nebola geneticky modifikovaná a pri pestovaní neboli použité umelé hojivá či pesticídy. Kozmetický výrobok sám o sebe, samozrejme, nemôže byť organický, ale označenie závisí od množstva zložiek, ktoré kritériá spĺňajú. Kozmetické produkty v USA dostanú nálepku organické iba v prípade, ak je organických 95 percent ich zložiek. Informácie o kozmetických výrobkoch a ich bezpečnosti možno nájsť napríklad na americkej stránke Cosmetic Safety Database.
Najnebezpečnejšie toxíny
Pri kúpe kozmetiky na vás striehne množstvo nebezpečných látok. Patrí k nim formaldehyd, ktorý dráždi pokožku, je toxický pre imunitný systém a pravdepodobne je jedným zo spúšťačov rakoviny. Karcinogénom je aj kamennouhoľný decht, ktorý je v Európskej únii síce zakázaný, no treba si dávať pozor pri kúpe výrobkov na dovolenke mimo únie. K ďalším látkam, ktoré môžu byť karcinogénne, patrí DEA/TEA/MEA, emulgátory a penivé látky, etoxylované surfaktanty ako polyoxyetylén či laurylsulfát sodný, octan olovnatý, ktorý sa často neuvádza na obale, no kontaminuje najmä rúže, ďalej parabény, silikónové emolienciá, triklosan. Toluén zasa narúša hladinu hormónov. V niektorých prípadoch sa neuvádza na obale, pretože je súčasťou arómy. V Európe je jeho používanie, našťastie, tiež zakázané. V arómach sa často skrývajú aj ftaláty, ktoré poškodzujú pečeň, pľúca a obličky. Arómy vo všeobecnosti môžu spôsobovať alergie, bolesť hlavy či závraty. Pozor si treba dávať i na mastenec. Nachádza sa najmä v dezodorantoch, mejkapoch či červeni na líca a súvisí s výskytom rakoviny vaječníkov. Tak isto existuje podozrenie, že pôsobí toxicky na dýchaciu sústavu.
Prírodnejšia voľba
Ak sa chcete chemikáliám v kozmetických produktoch vyhnúť, jediným riešením je zmeniť spôsob nakupovania. Lenže zdravšie produkty budete v klasickom obchode hľadať len ťažko. Jednou z možností je obchod so zdravou výživou. Alternatívne produkty si dnes už bez väčších problémov dokážete nájsť i na internete. Aj tu však platí, že zloženie si treba pozorne prečítať. Organickú kozmetiku je možné nájsť napríklad na stránke saffronrouge.com. Ďalšou alternatívou je výroba kozmetiky vo vlastnej kuchyni. Je to síce prácnejšie, ale aspoň viete, čo si nanášate na pokožku a veľkou výhodou je aj fakt, že ušetríte. Na prípravu väčšiny domácich kozmetických produktov stačia bežne dostupné zložky, ako sú mandľový olej, jedlá sóda, morská soľ, med, hnedý cukor, epsomská soľ, bambucké maslo, glycerín, silice (éterické oleje), včelí vosk a kokosový olej. Skrášľovacie produkty bez toxínov navyše pomôžu nielen vám, ale aj planéte.
foto: unsplash.com
