Umelá inteligencia namiesto lekárov ?

Zvykli sme si pýtať zdravotné rady od „doktora Googla“. Dnes ho nahradil sofistikovanejší „doktor AI“. Nástroje ako ChatGPT, Gemini či Copilot sa stávajú novým zdrojom informácií, s ktorými prichádzajú pacienti priamo do ambulancií aj lekární. Ale pozor – nie všetko, čo napíše umelá inteligencia, je vhodné nasledovať. Aj keď AI vie veľa, stále jej chýba to najcennejšie – ľudský kontakt, empatia a schopnosť vnímať kontext. Preto aj v čase digitálnej revolúcie zostáva stará známa pravda: ak ide o zdravie, najlepšie je obrátiť sa na odborníka – lekára či lekárnika. Ako sa s týmto fenoménom vyrovnávajú slovenskí zdravotníci? Je to hrozba, príležitosť alebo nová výzva pre celý systém zdravotnej starostlivosti?

Farmaceuti z celého Slovenska si všímajú nový trend – pacienti čoraz častejšie prichádzajú s „odporúčaním“ od umelej inteligencie. „V poslednom čase mám pocit, že nás pacienti testu­jú – či povieme to isté, čo im napísal ChatGPT,“ hovorí farmaceutka Lucia Havlíková z lekárne Dr. Max v Žiline. Niektorí pacienti sa však spolieha­jú na umelú inteligenciu až príliš. Barbora Gašparíková, farmaceutická laborantka z Bratislavy, spomína mladú zákazníčku, ktorá si v lekárni vyžiadala konkrétny prípravok na základe odporúčania od AI (z anglič­tiny artificial intelligence – umelá inteligencia, pozn. red.) a až po zapla­tení sa spýtala, či je vôbec vhodný na jej zdravotný problém. „Ukázalo sa, že nie,“ spomína odborníčka.

VÝHODY VERZUS NEVÝHODY AI?

+ Je dostupná 24/7, nečaká sa na ňu v poradí a dokáže rýchlo poradiť v bežných situáciách.

– Nedostatok empatie, riziko ne­správneho výkladu, neschopnosť pochopiť hlbší význam problému

Výzva, nie konkurencia

Napriek občasným komplikáciám vnímajú farmaceuti umelú inteligen­ciu skôr ako výzvu a príležitosť. „Pri správnom používaní môže pomôcť eliminovať chyby, ktoré pacienti robia, keď sa spoliehajú na neove­rené internetové stránky,“ hovorí regionálny farmaceut Erik Novanský. Zároveň však upozorňuje, že AI má svoje limity – nesprávne zadaný dopyt („prompt“) môže spôsobiť zmätok a nepresnú odpoveď. „Veľkou výzvou pre nás bude preto komunikovať s pacientom, ktorý si na základe AI diagnostikoval nádor mozgu,“ upozorňuje Gašparíková, podľa ktorej má umelá inteligencia jednu zásadnú nevýhodu – nedokáže cítiť. Nepozná obavy pacienta, nevidí jeho reakciu, nerozumie medziľudskému kontextu. „Môže tak podceniť varovné signá­ly, ale aj vyvolať zbytočnú paniku,“ upozorňuje aj farmaceutka Lívia Jendrálová zo Spišskej Novej Vsi. Ako príklad uvádza situácie, keď pacient na základe odporúčania AI samovoľne vysadí dôležité lieky, napríklad pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení pre údajnú kontraindikáciu, ktorú pritom lekár zohľadnil. Farmaceut z Rimavskej Soboty Lukáš Petrok zase dodáva, že AI nepozná individuálne preferencie pacientov. „Často vieme, kto napríklad preferuje liečbu skôr na báze bylín ako účinných látok, alebo poznáme, kto je koľko ochotný zapla­tiť za lieky, a hľadáme kompromis,“ vysvetľuje.

S umelou inteligenciou treba počítať

Medicínsky riaditeľ spoločnosti Agel MUDr. Vladimír Dvorový vysvetľu­je, že všetci lekári musia chápať, že pacient v prirodzenej obave o svoje zdravie zháňa informácie o svo­jich ťažkostiach na internete alebo u známych a priateľov. „Komunikácia s pacientom je často náročnejšia, ak prichádza pacient s očakávaním alebo názorom, ktorý nie je z hľadiska súčasnej medicíny správny. Úlohou lekára a zdravotníckeho pracovníka je však aj v tejto situácii nájsť vhodné zdôvodnenie svojho postupu a návrhu pre pacienta a primerane vysvetliť problematiku tak, aby si získal jeho dôveru a zabezpečil jeho spoluprácu,“ vysvetľuje. Právo pacienta na infor­mácie je však podľa doktora Dvo­rového zásadné a legitímne. „Vzťah pacienta voči lekárovi alebo zdravot­níckemu pracovníkovi je výrazne in­formačne asymetrický: lekár má vždy viac a komplexnejšie informácie ako pacient. Túto asymetriu si musíme ako zdravotníci uvedomovať a pri­spôsobiť komunikáciu voči pacientovi tak, aby bol poučený a zároveň nám dal svoju dôveru,“ dodáva.

Psychická pohoda a digitálna terapia

Nástup umelej inteligencie je bada­teľný nielen v odboroch týkajúcich sa telesného zdravia, ale aj v oblasti toho duševného. Prieskum terapeutickej platformy Hedepy v tejto súvislosti ukázal, že až 76 percent mladých ľudí do 24 rokov už AI terapiu využilo, ďalších 37 percent ju vyskúšalo a 15 percent o nej aspoň uvažuje. Často si takto pomáhajú v krízových chvíľach alebo medzi sedeniami s ľudským te­rapeutom. Zároveň však viac ako po­lovica z nich neverí, že AI ho dokáže nahradiť. Medzi hlavné výhrady voči umelej inteligencii pritom patrí nedo­statok empatie, neschopnosť pochopiť hlbšie problémy a riziko nesprávnej interpretácie. „Umelá inteligencia predstavuje zásadný technologický pokrok a nachádza si svoje miesto aj v oblasti duševného zdravia. O to dôležitejšie je však pristupovať k jej používaniu s rozvahou a rešpektom,“ hovorí CEO a spoluzakladateľ online terapeutickej platformy Hedepy Lukáš Krčil. Je podľa neho nevyhnutné pre­mýšľať o tom, kde môže byť skutočne prospešná a kde by mohla naopak uškodiť. „Terapia je totiž citlivá disciplína, ktorá neznesie bezhlavé experimentovanie, čo dokazujú aj tragické prípady spojené s využíva­ním umelej inteligencie v zahraničí,“ dodáva.

KEĎ AI RADÍ PO SVOJOM…

Samodiagnostika

Pacienti si cez AI diagnostikovali vážne choroby ako vredy alebo problémy so srdcom a následne požadovali konkrétne lieky na predpis bez návštevy lekára.

Dávkovanie a názvy liekov

Nie je nezvyčajné, že AI odporučí nesprávne dávkovanie liekov a poradí pacientom aj také druhy liekov, ktoré na Slovensku nemá­me.

Nerealistické odporúčania

Na základe odporúčania od AI prišla zákazníčka do lekárne s požiadavkou na „zubný cement na výrobu zuba“ alebo „lepidlo na diamanty na zuby“.

Neaktuálne alebo nesprávne informácie

Jednej pacientke AI poradila kúpanie sa pri probléme s močo­vými cestami. Pravdepodobne tým myslela dôkladné dodržiavanie intímnej hygieny, ale takto to neu­viedla a mohla pacientku zaviesť.

Mladí skúšajú, starší váhajú

Zatiaľ čo mladšia generácia sa nebojí noviniek, starší ľudia sú opatrnejší. U ľudí nad 55 rokov dominuje konzer­vatívny prístup a nedostatok informá­cií. Mnohí ani netušia, ako AI funguje, a preto sa jej automaticky vyhýbajú. Zaujímavé však je, že nevidia riziko v ochrane súkromia či chybnej inter­pretácii, čo skôr naznačuje informač­nú bariéru než odmietnutie.

Budúcnosť: Spolupráca, nie súťaž

Výskum potvrdil, že len 3 percentá ľudí dôverujú umelej inteligencii bez výhrad. Viac ako 60 percent všetkých respondentov je voči umelej inteli­gencii neutrálnych alebo nedôverči­vých. Aj tu však existuje generačný rozdiel. Mladší ľudia sú otvorenejší, hoci stále zdržanliví.

„Záujem (nielen) mladej generácie o AI terapiu poukazuje na potrebu dostupnejšej starostlivosti o duševné zdravie. V Hedepy dlhodobo veríme, že technológie môžu pomôcť riešiť tento problém, a to vrátane AI,“ po­znamenáva Krčil s tým, že práve ume­lá inteligencia má obrovský potenciál sprístupniť starostlivosť všetkým bez rozdielu, čo je aj ich dlhodobá vízia. „Na druhej strane však pevne stojíme za tým, že žiadna technológia by nemala nahradiť ľudských odborníkov tam, kde je potrebné riešiť zdravotné problémy. Budúcnosť vidíme v inteli­gentnom prepájaní, teda vo chvíľach, keď AI pomôže rýchlejšie nájsť vhod­ného terapeuta, alebo pri úvodných konzultáciách,“ dodáva. Celkovo prieskum Hedepy potvrdzuje, že umelá inteligencia je v oblasti dušev­ného zdravia stále vnímaná skôr ako zaujímavý nástroj než ako samostatné riešenie. Jej dôveryhodnosť je výrazne nižšia ako dôveryhodnosť tradičnej terapie vedenej odborníkom. Budúc­nosť preto pravdepodobne nespočíva v nahradení terapeuta algoritmom, ale v inteligentnom doplnení starost­livosti tam, kde človek momentálne nie je poruke.

Viac ako polovica chce radšej lekára, pri duševnom zdraví dupľom

Aj nový prieskum STADA Health Report 2025 zameraný na zdravie, zdravotnú starostlivosť, preven­ciu a duševné zdravie ukázal, že 52 percent ľudí nechce nahradiť lekára konzultáciou s umelou inteligenciou. Tohto reprezentatívneho prieskumu sa pritom zúčastnili ľudia z 22 európ­skych krajín vrátane Slovákov, ktorí však duševné problémy neriešia ani s odborníkom. „Slováci podľa priesku­mu veľmi nevyhľadávajú lekársku pomoc pri mentálnom zdraví, pretože si myslia, že si to nemôžu dovoliť. V tejto kategórii sme skončili na 20. mieste,“ hovorí v tejto súvislosti generálna manažérka STADA Pharma Slovakia Viera Parkaniová.

Odborník vie, čo robí

Keď vás bolí hlava alebo kašlete, je lákavé napísať pár viet do AI chatu a počkať, čo vám poradí. Ale aj keď technológia napreduje míľovými krokmi, stále platí – umelá inteli­gencia vás nevyšetrí, nezmeria tlak, neskontroluje jazyk a neprečíta nič medzi riadkami. Farmaceut, lekár, te­rapeut – každý z nich človeka vníma ako celok. Nie je pre neho len súbor symptómov alebo výstup z algoritmu. A práve v tom je sila odborníkov. Väčšina z nich sa preto zhoduje, že AI môže byť užitočným doplnkom pri edukácii, no nikdy by nemala nahra­diť odbornú konzultáciu. „Pre mňa ako odborníka je to nástroj a pomôc­ka, pre laickú verejnosť to vnímam skôr ako možnosť zorientovať sa, no určite nie ako nástroj, ktorý by mal rozhodovať o ich zdraví, nato sme tu stále my odborníci,“ zdôrazňuje Erik Novanský.

ČO ODPORÚČAJÚ FARMACEUTI ZÁ­KAZNÍKOM, KTORÍ SA RIADIA AI?

Overujte zdroje: Vždy žiadajte od AI, aby uviedla zdroje, z ktorých čerpá. Preferujte overené medicín­ske databázy a publikácie.

Kritické myslenie: Najdôležitejšie je nepovažovať AI za definitívny zdroj pravdy.

Konzultácia s odborníkom: Pri akútnych stavoch, bolestiach, zhoršení zdravotného stavu či v prípade, že babské rady a infor­mácie AI nepomáhajú, vždy sa ob­ráťte na lekára alebo farmaceuta.

Otvorená komunikácia

O informáciách získaných z in­ternetu alebo od AI by sa mali pacienti otvorene rozprávať s odborníkmi. Cieľom je vytvoriť priestor na diskusiu, vysvetlenie a prípadné korigovanie nespráv­nych záverov.

foto: Unsplash