O cukrovke sa hovorí, že je epidémiou 21. storočia. A platí to nielen u ľudí, ale aj u domácich maznáčikov. „Počet psov, no najmä mačiek trpiacich na diabetes, sa za posledné roky zdvojnásobil,“ upozorňuje prof. MVDr. Miroslav Svoboda, CSc. Táto choroba však postihuje aj fretky, kone alebo prasce. A aj u zvieracích pacientov do značnej miery súvisí nielen s genetikou, ale aj s nesprávnym životným štýlom a civilizačnými faktormi.
Obezita i hormóny
Podobne ako u ľudí aj u zvierat existujú rôzne formy cukrovky. U mačiek, ktoré bývajú maškrtnejšie ako psy, prevláda diabetes súvisiaci s obezitou. U psov, presnejšie u sučiek, majú túto chorobu „na svedomí“ skôr hormóny. Ku koncu honcovania sa totiž naruší krehká hormonálna rovnováha a na odbúranie glukózy je potrebné väčšie množstvo inzulínu. Pri opakovaných cykloch tak dochádza k preťažovaniu organizmu. Cukrovka preto postihuje najmä sučky v strednom a pokročilejšom veku. „Ak sa podarí chorobu včas zachytiť, najlepšou metódou liečby je kastrácia,“ hovorí profesor Svoboda. „Treba ju však uskutočniť najneskôr do troch týždňov od výskytu prvých príznakov diabetu.“
Nečakaná mláčka
Choré zvieratá mávajú v prvom štádiu choroby väčšiu chuť do jedla a viditeľne tučnejú. Viac pijú a viac aj častejšie močia, dokonca sa niekedy dopúšťajú nečakaných „prehreškov“. Chovatelia sa potom nestačia čudovať, prečo napríklad ich dospelý pes začal naraz po byte robiť mláčky. Na začiatku sa dá diabetes pomerne dobre liečiť. Problém je však v tom, že cukrovka nebolí, a tak majitelia domáceho maznáčika hocikedy prvé varovné signály prehliadnu. „Do ordinácie veľa ráz prídu až vtedy, keď zviera síce stále prijíma nadmerné množstvo tekutín, ale odmieta krmivo a začína rýchlo chudnúť,“ uvádza profesor Svoboda. „Mačky v pokročilom štádiu diabetu nemôžu vyskočiť na vyvýšené plochy a začínajú prešľapovať na panvové končatiny.“ Liečba však býva už v takom okamihu oveľa ťažšia a nezaobíde sa bez pravidelného podávania inzulínu.
Menšie plemená v ohrození
Cukrovka častejšie postihuje menšie psie plemená – napríklad jazvečíky či malé a stredné pudlíky. V mačacej populácii hrozí najväčšie riziko barmským mačkám. „Podľa údajov z Austrálie a Nového Zélandu sa u nich diabetes vyskytuje až päťkrát častejšie ako u iných plemien,“ upozorňuje profesor Svoboda. Ak chovateľ chorobu podcení, hrozia domácemu maznáčikovi početné komplikácie. Najmä opakované infekcie močových ciest, ktoré poškodzujú obličky, ale aj zákal očnej šošovky, ktorý sa niekedy môže skončiť až slepotou. Zvieratám sa tiež horšie hoja bežné poranenia, bývajú nespokojné a podráždené. Ak sa však podarí zachytiť chorobu včas, tak má chovateľ veľkú šancu žiť veľmi dlho so svojím zvieracím diabetikom. Rekordmanom v ambulancii profesora Svobodu bol pudlík, ktorý ochorel na cukrovku ako dvojročný a dožil sa úctyhodných pätnásť rokov.
Ako sa lieči diabetes u zvierat?
*Liečba diabetu je veľmi podobná ako u ľudí.
*Pri cukrovke 2. typu veľakrát stačí „iba“ upraviť životosprávu – dostať aj špeciálne konzervy obsahujúce vyváženú stravu pre zvieracích diabetikov. Veľmi však záleží na disciplinovanosti chovateľov.
*Prípravky podporujúce tvorbu inzulínu, ktoré sa v začiatočnom štádiu osvedčujú u ľudí, u zvierat prakticky nezaberajú.
*Najčastejšou metódou liečby cukrovky 1. typu a pokročilejšieho štádia 2. typu je podávanie inzulínu, ktorý sa aplikuje jeden až dvakrát denne. U sučiek niekedy stačí kastrácia.
*Nevyhnutné sú pravidelné kontroly vo veterinárnej ordinácii.
foto: Unsplash
