Ak ráno vstávame s kýchaním, upchatým nosom, kašľom, svrbením očí a kože, či dokonca dýchavičnosťou, nie je to alergia na partnera, s ktorým máme spoločné lôžko. On totiž nie je ani zďaleka jediný, kto sa s nami v posteli nachádza. Podľa odborníkov s nami trávia noci aj státisíce nepozvaných nocľažníkov. Priemerný človek totiž stratí za jeden deň asi gram šupiniek kože, z čoho sa uživí zhruba milión roztočov – drobných živočíchov z rodu pavúkovcov, ktoré sú s veľkosťou 0,1 až 0,5 milimetra voľným okom neviditeľné a nepozorovane sa plazia po našich matracoch. Samotné, aj keď rozhodne nepatria k najsympatickejším tvorom na zemi, sú pre človeka neškodné. Hlavným alergénom sú totiž tráviace enzýmy obsiahnuté v ich výlučkoch, pričom gram domáceho prachu obsahuje plus-mínus 250-tisíc takýchto fekálnych častíc, a to už je nálož, ktorá u alergikov nezostane bez reakcie. Komu podľa MUDr. Veroniky Pružincovej z Ambulancie klinickej imunológie a alergológie pre dospelých hrozí?
Od čoho závisí, či sa u človeka prejaví alergia na roztoče? Stretávame sa s nimi totiž asi všetci, nie všetci však kvôli nim vstávame, akoby sme nocovali ako sršne v úli…
Vznik alergie všeobecne je u človeka ovplyvnený viacerými faktormi. Jedným z nich sú genetické predpoklady, čo znamená, že je vyššia pravdepodobnosť výskytu alergie u človeka, ak je alergikom jeden z jeho rodičov. To však neurčuje, na čo bude človek alergický. Niektoré štúdie ukazujú, že rozhoduje práve vplyv množstva roztočového alergénu v prostredí, pričom precitlivenosť na roztoče sa predpokladá u 65 až 130 miliónov ľudí na svete. Samotné príznaky alergie však nemusí mať každý z nich.
Ak sa u človeka predsa len objavia, pri ktorých je hneď jasné, že v tom majú prsty roztoče?
Alergické príznaky, ako je nádcha, svrbenie či začervenanie kože, slzenie očí, žihľavka, ekzémy, ale aj astmatické príznaky sa nelíšia na základe druhu alergénu. Líšiť sa však môžu tým, za akých podmienok vznikajú, to znamená napríklad sezónou či prostredím, v ako sa pohybujeme. To nám vie napovedať, aký alergén by sme mohli upodozrievať.
ČO SVEDČÍ O ROZTOČOVEJ ALERGII?
- nádcha – pocit upchatého nosa, kýchanie a zatekanie hlienov,
- konjunktivitída – zápal spojiviek sprevádzaný pálením a slzením očí,
- atopická dermatitída (ekzém) – začervenané svrbiace miesta na koži v oblasti líc, hlavy, podkolenných a lakťových jamiek,
- poruchy spánku a pozornosti, únava.
Vieme vôbec potvrdiť, že sme prstom ukázali naozaj správne na roztoče?
Áno. Je na to však potrebná návšteva alergológa, ktorý vinníka odhalí na základe testu kože alebo krvných testov na zistenie alergie.
Ak sú testy napriek všetkému negatívne, znamená to, že sme voči roztočom imúnni, alebo že doma žiadne nemáme?
Povedala by som, že platí to prvé. Roztoče sú totiž viac-menej všade. A nielen v domácnostiach, ale aj na verejných miestach a vo verejnej doprave. Ich najvyššiu koncentráciu však nachádzame v spálňach, kde je pre ne ideálne prostredie – teplo, tma a vlhkosť. Toto všetko im poskytujú najmä matrace, vankúše a posteľná bielizeň, ktoré sú zároveň zdrojom ich potravy, keďže obsahujú odumreté ľudské kožné bunky, ktoré sa v nich hromadia. Samotné roztoče pritom nie sú alergénmi. Alergénne sú ich exoskelety, teda vonkajšia kostra, ktorú zvliekajú, a ich trus. Jedno aj druhé totiž obsahuje bielkoviny, ktoré u citlivých ľudí vyvolávajú alergickú reakciu.
To neznie dvakrát ako pozvánka do postele, hoci práve toto jesenné obdobie máme väčšiu chuť sa do nej schúliť a chrániť sa pred nízkymi teplotami. Môžu nás teda v tomto období alergie na roztoče ohrozovať viac? Existuje niečo ako ich sezóna?
Keďže majú rady určitú teplotu a vlhkosť, vyhovuje im obdobie, keď sa prestane intenzívne vetrať, čo je práve obdobie jesene a zimy. Na začiatku a na konci vykurovacej sezóny navyše dochádza k väčšiemu víreniu prachu, ktorého súčasťou sú rozpadnuté telá roztočov. To má za následok zosilnenie alergických prejavov. Vo všeobecnosti je však ich intenzita rovnaká počas celého roka a berieme ich ako celoročný alergén.
Dá sa proti nim nejako brániť, keďže z domu ich asi úplne nikdy nedostaneme?
Po stanovení alergie na roztoče odporúčame snažiť sa aspoň znížiť ich množstvo v prostredí, pričom príznaky liečime antihistaminikami alebo lokálnymi liekmi do nosa či očí, v prípade astmy aj inhalátormi. Najbližšie vyliečeniu je použitie špecifickej alergénovej imunoterapie, kde sa snažíme telo naučiť tolerancii na daný alergén. Máme na to dostupné injekcie, ale aj tabletky či kvapôčky, ktoré sa dávajú pod jazyk. Tým znižujeme príznaky roztočovej alergie, ideálne až na nulu.
NEZASPITE NA VAVRÍNOCH, RESPEKTÍVE NA ROZTOČOCH…
- Máte hypoalergénne matrace a máte pocit, že sa vás už problém s roztočmi netýka? Nenechajte sa uchlácholiť. Slovo hypoalergénny označuje produkt, ktorý je vhodný pre citlivú pokožku, teda obsahuje taký materiál, ktorý nevyvoláva alergie, avšak nie je to 100-percentná ochrana proti alergénom, ktoré vylučujú roztoče.
- Hovoríte si, že ak pravidelne meníte obliečky a periete ich na 60 °C, všetko je vybavené? Ani v tomto prípade nie je. Roztoče síce praním na vyššiu teplotu krátkodobo zahubíme, ale ich telá sa stanú potravou pre ďalšiu kolóniu, ktorá si už brúsi zuby vo vašich vankúšoch a matracoch.
- Myslíte si, že roztoče možno predsa ničiť pôsobením slnečných lúčov v lete alebo mrazom v zime? Aj v tomto prípade ide o krátkodobé riešenie, pretože sa zase vrátia, rovnako ako je to pri praní obliečok.
Viem si však predstaviť, že mnohí pri spomínaných prejavoch len mávnu rukou alebo návštevu odborníka donekonečna odkladajú. Môže to mať nejaké následky?
Okrem toho, že tieto príznaky samy osebe môžu byť veľmi nepríjemné a značne znižovať kvalitu života, je vhodné ich začať čo najskôr liečiť aj preto, aby sa nezhoršovali a nedochádzalo pri dlhodobom alergickom zápale k chronickým zmenám na slizniciach. Neliečená alergická nádcha totiž napríklad zvyšuje riziko prechodu do astmy či vzniku polypov v nose.
Kedy je najväčšie riziko, že takáto alergia u človeka vznikne, respektíve môžeme si vydýchnuť, ak ju nemáme, že to tak bude už navždy?
Bohužiaľ, nie. Podľa štúdií sú pre vznik precitlivenosti síce podstatné prvé tri roky života, ale na nové alergény sa môžeme senzitivizovať aj neskôr počas života.
Čiže na pozore by mal byť každý bez ohľadu na to, či doteraz problémy mal alebo nemal. Už sme však naznačili, že roztoč je protivník, pri ktorom na definitívne víťazstvo nemáme šancu.
Je pravda, že roztoče z domácnosti asi úplne neodstránime, ale ich množstvo sa dá znížiť. Na to je dobré vedieť, že sa živia keratínom z organického odpadu z nášho tela, čo sú spomínané šupinky kože, celulózou z textilných vlákien a chitínom, čiže hýfmi húb a kutikulami roztočov. Vodu nepijú, ale prijímajú z prostredia kožou a nemajú rady svetlo. Preto im je dobre najmä v matracoch či textilných gaučoch. Faktormi znižujúcimi ich počet je tak napríklad zníženie vlhkosti v domácnosti, chlad, menej kobercov alebo kúpa nových, dôkladné upratovanie vrátane vysávania. Pomôcť môže aj výber matraca vhodného pre alergikov. Zároveň existujú rôzne protiroztočové obliečky a pomáha aj častejšie pranie nielen posteľnej bielizne, ale aj perín či vankúšov s použitím takzvaných akaricídnych prostriedkov. Netreba zároveň zabúdať, že živnou pôdou roztočov sú miesta, na ktorých sa ľudia často pohybujú a ktorých sa dotýkajú, pričom jednoznačne vedie čalúnený nábytok, spomínané matrace a detské plyšové hračky.
VEDELI STE, ŽE…?
Alergické prejavy môže zhoršiť konzumovanie kreviet, krabov, ustríc, langúst a rakov. Dochádza k tomu z dôvodu skríženej reakcie medzi alergénmi roztočov a alergénmi týchto živočíchov. Preto by sa ich konzumácii mali ľudia alergickí na roztoče vyhnúť.
foto: Shutterstock, Unsplash
