Každé ráno, keď sa jej mama prihovorila, bolo to ako kopanec do brucha. „Si nula! Stratená existencia, z ktorej nikdy nič nebude. Nenávidím ťa…“ Mala štyri roky, keď sa jej mamine kruté slová začali zapisovať hlboko do pamäti. Je možné, že sa k nej takto správala od narodenia, to si však, našťastie, nepamätá. Svoju krutú daň si to vybralo aj tak. Mladá Američanka Brittni De La Mora vyrastala ako odmietaná a stratená. „Každú noc som si líhala do postele so slzami a plakala som, až kým som nezaspala. Strašne som chcela nebyť,“ hovorí exkluzívne pre MOJU PSYCHOLÓGIU.
Asi jediná otázka, ktorá človeku napadne po tom, čo toto počuje, je – prečo? Ako sa mohla jedna matka takto správať k svojej dcére?
Sama bola hlboko zlomená. Ako dieťa som to však nevedela a nerozumela som tomu. Bola som presvedčená, že chyba je na mojej strane a má na to dôvod. Určite so mnou niečo nie je v poriadku. Až ako dospelá som sa dozvedela, že na mňa prenášala svoju vlastnú bolesť, neistotu a traumy. A až keď som ju pochopila, pomohlo mi to odpustiť jej. Vtedy sa mohlo začať uzdravovať aj to malé dievčatko vo mne, ktoré si myslelo, že na tomto svete nemá miesto a nič iné si ani nezaslúži.
Neviem si predstaviť, čo ste museli prežívať a vlastne ako ste to vôbec mohli prežiť. Keď sa vám dnes vrátia spomienky na detstvo, čo cítite?
Chaos, strach a množstvo odmietnutí. Verila som, že si svoju rodinu a lásku jednoducho nezaslúžim. Neskôr ako mladé dievča som sa naučila spájať lásku s výkonom. Myslela som si, že ak dokážem niečo, čo by ich urobilo šťastnými, prestanú ma odmietať a neopustia ma. Strašne som túžila, aby som pre nich bola dosť, aby ma prijali takú, aká som, ale nikdy sa to nestalo. Cítila som sa doslova neviditeľná, navyše som mala pocit, že je to moja vina, že som jednoducho nemilovateľná.
Nikto nevidel, čo zažívate? Nemali ste nikoho, na koho by ste sa mohli obrátiť?
Jediné miesto, kde som sa cítila ako-tak bezpečne, bolo u mojej starej mamy. Vyžaroval z nej pokoj a istá neha, takže som si pri nej mohla aspoň na chvíľu vydýchnuť a necítiť sa odsudzovaná a odmietaná. Ani ona mi síce nedokázala vyjadriť lásku tými správnymi slovami, ale určite bola útočiskom pred tým, čo sa dialo u nás doma.
Čiže čo sa týka lásky, v podstate vám stále chýbala? Zakúsili ste ju aspoň neskôr?
Na strednej škole som sa prvýkrát zamilovala a strašne som o toho chlapca stála. Zúfalo som totiž túžila po láske, po tom, aby ma niekto chcel. Keď sme však spolu začali chodiť a stratila som s ním panenstvo, do týždňa ma podviedol s tromi ďalšími. Bola som zničená. Mala som pocit, že sa mi rúca svet. Nechala som sa kamarátkami presvedčiť, aby sme sa išli zabaviť do striptízového baru za mexickými hranicami. A nakoniec som spravila najhoršie rozhodnutie svojho života.
Čo sa stalo?
Opitú a so zlomeným srdcom ma vytiahli na pódium, aby som sa ukázala, a zrazu sa na mňa zo všetkých strán začali sypať dolárové bankovky. Bola som nervózna, ale zároveň som sa cítila zvláštne sebavedomo. Na chvíľu som si pomyslela: „Takto ma konečne všetci uvidia.“ Bolo to veľmi opojné – prvýkrát počúvať chválu a uznanie a cítiť, že ma niekto považuje za krásnu a žiadanú. Chcela som to zažívať znova a znova… Keď máte šestnásť a zarobíte 65 dolárov za jediný tanec, zdá sa vám to ako dobré riešenie svojich finančných problémov. Stále som mala navyše pocit, že to mám pod kontrolou.
Pri striptíze sa to však neskončilo…
Už som bola na vysokej, keď som v bare spoznala dvoch producentov filmov pre dospelých, ktorí za mnou prišli s tým, že zo mňa urobia hviezdu. Keď som počula slovo slávna, mala som pocit, že sa mi konečne splní sen, presne to som chcela odmalička – aby si ma niekto všimol. Snažila som sa skrátka zaplniť emocionálnu prázdnotu pozornosťou a neskoro som zistila, že to, na čo som prikývla, ju len o to viac prehlbovalo. Bola som však naivná osemnástka a zdalo sa mi, že keďže sa už za peniaze vyzliekam, urobiť ďalší krok nemôže byť až také hrozné.
V prvej chvíli ste teda mali pocit, že robíte správne? Že vám pornopriemysel naozaj môže niečo dať?
Sľuboval mi moc, slávu a finančnú nezávislosť. Zdalo sa mi, že je to presným opakom odmietania, ktoré som zažívala doma. Ponúkal potlesk. Až časom som si uvedomila, že to všetko bola iba ilúzia. Hneď moja prvá scéna zahŕňala ponižujúce úlohy a nepríjemné situácie, ktoré ostro kontrastovali s mediálnym zobrazením tohto odvetvia. Pochopila som, že priemysel filmov pre dospelých nič nedáva, len všetko berie, vrátane toho, kým ste. Ak chcete svoju identitu získať späť, musíte za to tvrdo platiť. Väčšina ľudí v tom biznise hlboko trpí.
Navonok to však vyzeralo úplne inak. V roku 2011 vás časopis Complex zaradil medzi 100 najsexi pornohviezd a o rok neskôr ste boli podľa časopisu Maxim jednou z 12 najlepších. Za akú cenu?
Po mesiaci som dostala prvýkrát pohlavne prenosnú chorobu. Podľa producenta to však bolo úplne normálne. Mala som si dať injekciu antibiotík ako všetci ostatní a pokračovať ďalej v práci. Pamätám si, že v istej chvíli som nakrúcala sedemdesiat dní v kuse.
„Drogy utlmili bolesť a hanbu, ktorú som po každom nakrúcaní cítila.“
Ako sa to dalo psychicky vydržať?
Tak, že svoje emócie otupujete. Rovnako ako u ostatných, aj mojím spôsobom úniku sa stali drogy. Utlmili bolesť a hanbu, ktorú som po každom nakrúcaní cítila. Začala som s kokaínom a postupne som ho miešala s liekmi na predpis a nakoniec s heroínom. Celé sa mi to potom vymklo spod kontroly a jediné, čo som na konci chcela, bolo umrieť.
Nemali ste snahu sa zachrániť?
Hoci som nebola veriaca, boli noci, keď som cítila takú hlbokú prázdnotu, že som volala: „Bože, ak si skutočný, prosím, pomôž mi.“ Aj keď som mala pocit, že nič neurobil, teraz viem, že počul každý jeden z týchto mojich výkrikov.
Ako ste nakoniec v neho uverili?
Zlomovým bodom bolo, keď som sa rozhodla nasťahovať k babičke. Priviedla ma do kostola a prvýkrát som pocítila hmatateľnú Božiu prítomnosť. Počas bohoslužieb som vnímala, ako ma zaplavuje láska spôsobom, aký som nikdy predtým nezažila. Necítila som, že by ma súdil, naopak, napĺňal ma absolútny pokoj. V tej chvíli som vedela, že môžem svoj život zmeniť, pretože som si uvedomila, že Ježiš ma nemiluje len teoreticky. Miloval ma osobne.
Napriek tomu ste ešte raz skĺzli do pornopriemyslu…
Stále som mala pocit, že potvrdením mojej hodnoty je to, koľko ľudí ma uznáva, koľko ľudí si ma všíma, koľkí sa so mnou vyspia… Čím ich bolo viac, tým som si pripadala cennejšia. A vtedy som sa zoznámila s mužom, ktorý ma presvedčil, aby som v natáčaní pokračovala. Už sa tam však nevrátila tá istá žena. Semienko Božej lásky bolo zasiate. Počula som v sebe hlas, ktorý mi hovoril: „Brittni, toto nie je život, ktorý pre teba mám. Ak odídeš, požehnám tvoj život tak, ako by to žiadny muž nikdy nedokázal.“ Vtedy som prišla na natáčanie a povedala štábu, že toto bude moja posledná scéna. A nikdy viac som sa neobzrela späť.
„Pamätám si, že v istej chvíli som nakrúcala sedemdesiat dní v kuse.“
Nikdy vás minulosť ani nedobehla? Mnohí totiž bojujú s tým, že neveria, že by im bolo naozaj odpustené. Boja sa to prijať…
Presne to som cítila aj ja. Nepochybovala som, že Boh odpúšťa, ale neverila som, že aj mne. Prelom nastal, keď som si uvedomila, že to, čo Ježiš urobil na kríži, je také obrovské, že vystačí aj na mňa. Dnes, keď mi ľudia pripomínajú moju minulosť, vnímam to ako príležitosť osláviť Boha. Môj príbeh už nie je mojou hanbou, je to moje svedectvo.
Museli ste však uveriť nielen v Boha, ale konečne aj v samu seba, pripustiť, že ste dosť. S tým ste pritom bojovali odmalička… Ako ste to nakoniec dokázali?
Musela som zabudnúť na všetky tie lži, ktorým som celý život verila, zbaviť sa nálepiek, že som „nehodná“ a „špinavá“, a nahradiť ich pravdou, že som milovaná, vyvolená a vykúpená. Vždy keď som o sebe pochybovala, vracala som sa k Písmu, až kým sa moja myseľ a srdce nezladili s jeho pravdou.
V kostole ste nakoniec spoznali aj svojho dnešného manžela, pastora a evanjelistu Richarda De La Moru. Nikdy ste sa nebáli, že vaša minulosť môže váš vzťah zničiť?
Predtým ako sme sa s Richardom spoznali, dala som si pár rokov pauzu od randenia, aby som sa uzdravila. A Boh mi dal silu odpustiť každému, kto mi kedy ublížil, a obnovil moje srdce, akoby som znova bola dievčatkom, ktoré nepoznalo odmietanie a bolesť. Takže keď som začala vzťah so svojím súčasným manželom, mala som čistý štít. Dôvera prišla prirodzene, pretože som už bola uzdravená v Kristovi. Vtedy môžete milovať slobodne, bez strachu a vybudovať niečo, čo skutočne pretrvá.
Čo pre vás znamená materstvo, ktoré je práve jednou z takýchto vecí? Je na celý život…
Narodenie mojich dcér bolo jedným z okamihov, keď som najintenzívnejšie cítila, že som vykúpená. Vždy keď sa na ne pozriem, pripomínam si, že Boh dokáže vziať všetko zlé a premeniť to na niečo krásne.
V šestnástich sa váš život zvrtol smerom, keď ste asi neverili, že ešte môžete mať to, čo máte dnes. Rozmýšľate niekedy, čo z toho, čo viete dnes, malo vtedy vaše šestnásťročné ja počuť?
Keby som sa s ním mohla rozprávať, určite by som mu povedala: „Nie si to, čo o tebe ľudia hovoria. Nie si definovaná odmietnutím ani chybami. Jedného dňa sa obzrieš späť a uvidíš, že bolesť mala zmysel. Len vydrž! Tvoj príbeh sa neskončil.“
FOTO: LOVEALWAYSMINISTRIES.COM A SHUTTERSTOCK
