Jednotky triedy Dreadnought sa vďaka dĺžke 153,6 m a výtlaku pod hladinovou 17 200 t stanú držiteľom primátu vôbec najväčších britských ponoriek. Po svojich predchodcoch zdedia hlavnú výzbroj v podobe medzikontinentálnych balistických rakiet Trident II (alebo tiež D-5) americkej proveniencie s bojovými hlavicami domácej produkcie. Ponesú však len tucet raketových síl miesto šestnástich, pričom konštrukcia raketových sekcií zvaných CMC (Common Missile Compartment) bude unifikovaná so súbežne stavanými americkými ponorkami triedy Columbia. Pre perspektívnu triedu je vyvíjaný tlakovodný reaktor najnovšej generácie PWR3 a jej hydrolokočný komplex bude odvodený od komplexu Type 2076 útočných jednotiek triedy Astute.
Samotná akvizícia ponoriek triedy Dreadnought má stáť daňových poplatníkov 10 – 11 miliárd libier. Celkové náklady na program vrátane prevádzkových počas 35-ročnej plánovanej životnosti plavidiel sa však majú vyšplhať minimálne na 31 miliárd libier. Stojí za zmienku, že balistické rakety Trident II sú od roku 1998 jediným prostriedkom strategického zastrašovacieho arzenálu Spojeného kráľovstva.
Text: Ivan Zajac
Foto: BAE Systems