Aj keď nám to niektoré reklamy sľubujú, nepotiť sa nedá. Neznamená to však, že sa máme zmieriť s tým, že nasledujúce letné mesiace prežijeme doslova „naložení vo vlastnej šťave.“ Ako však podľa lekárky MUDr. Janky Holešovskej, MBA dosiahnuť, aby potenie zostalo len dobrým sluhom nášho organizmu, a nie naším zlým pánom?
Nie je dvakrát príjemné, navyše všade čítame a počúvame, ako proti nemu bojovať, takže logicky potenie vnímame ako nepriateľa. Asi sme voči nemu trochu nespravodliví, však?
Určite to nie je nepriateľ. Naopak. Potenie je pre organizmus prirodzený a zároveň veľmi dôležitý jav zodpovedný za termoreguláciu, pričom v procese potenia dochádza aj k vylučovaniu odpadových produktov látkovej premeny.
Potné žľazy sú rozložené v našom tele rovnomerne, prečo sa teda nepotíme všade rovnako a dokonca ani zápach z rôznych častí tela nevnímame ako rovnaký? Kým spotené dlane nám prakticky nezapáchajú, o takom podpazuší sa to povedať nedá…
Celý povrch nášho telo pokrývajú ekrinné, čiže malé potné žľazy, ktoré produkujú priehľadný pot bez zápachu. Pachové, teda apokrinné potné žľazy sa, naopak, nachádzajú len v niektorých lokalitách – v podpazuší, v oblasti konečníka a genitálií, dvorcov prsníka a v miešku. Ich sekrét je už mliečne skalený a jeho zápach vzniká tým, ako ho rozkladá mikrobiálna flóra na povrchu pokožky.
Aj keď je potenie normálne, u niektorých osôb môže mať nenormálny priebeh. Produkujú totiž až extrémne veľa potu. Prečo?
Takéto nadmerné potenie, čiže hyperhidróza, vzniká v dôsledku poruchy funkcie autonómneho nervového systému a prejavuje sa zvýšenou koncentráciou potných žliaz na dlaniach, chodidlách a v podpazuší. Môže sa začať už v detstve, v tom prípade ide väčšinou o genetickú príčinu, hlavne ak sa ukáže, že sa v rodine vyskytuje častejšie. Môže sa však objaviť aj kedykoľvek počas života, keď už je ale často prejavom nejakého závažnejšieho ochorenia, či už endokrinného systému, onkologického ochorenia, cukrovky, tuberkulózy, ochorenia srdcovo-cievnej sústavy, náhlej cievnej mozgovej príhody, rôznych infekčných ochorení, obezity, ale aj psychických chorôb.
Vie sám človek odhadnúť, kedy sa ešte potí normálne a kedy už ide o hyperhidrózu? Dá sa to odmerať – napríklad množstvom potu?
Z hľadiska množstva potu nie. Môžeme o ňom hovoriť, keď sa začne prejavovať objavovaním sa veľkých vlhkých škvŕn na oblečení, vlhkými a zapáchajúcimi chodidlami a vlhkými dlaňami. Ak takéto potenie narúša bežný život, vtedy už môžeme hovoriť o nadmernom potení.
Máme nejakú šancu si pomôcť?
Samozrejme. V terapii zvýšeného potenia sa využíva jednak lokálna a jednak celková liečba. Každému liečebnému kroku by však malo predchádzať dôkladné celkové vyšetrenie pacienta, aby sme vylúčili závažnejšiu príčinu zvýšeného potenia. Až potom možno riešiť jeho prejavy. Najrýchlejšou a najdostupnejšou pomocou je používanie antiperspirantov, ktoré znižujú množstvo vyprodukovaného potu. Dlhodobejšou pomocou je ionoforéza, pri ktorej sa zavedie pôsobením jednosmerného prúdu na neporušenú pokožku do tela ionizovaná látka. A veľmi populárne a úspešné v lokálnej liečbe je aj použitie botulotoxínu, ktorý lekár aplikuje do oblasti podpazušia, dlaní, ako aj plosiek nôh. Radikálnym riešení je chirurgická liečba, ktorá zahŕňa tzv. endoskopickú transtorakálnu sympatektómiu, čiže prerušenie nervu v blízkosti chrbtice, prípadne môže lekár pristúpiť k chirurgickému odstráneniu potných žliaz v podpazuší, pričom dnes sa vykonáva už aj ich laserová deštrukcia.
V prípade mnohých zákrokov ste spomínali potné žľazy v podpazuší. Nepresunie sa ich odstránením problém s nadmernou produkciou potu len na iné miesto na tele?
Nie. Blokovanie potných žliaz na jednom mieste neznamená, že sa budeme potiť vo zvýšenej miere inde. A neškodí nášmu organizmu ani nijako inak.
Väčšina z nás, najmä ak naše potenie nijako nevyčnieva z normálu, siaha po riešení z drogérie. Stačí to?
V tom prípade je potrebné poznať rozdiel medzi deodorantom a antiperspirantom. Kým deodorant len prekrýva zápach, antiperspiranty
s prítomnosťou chloridov hliníka vytvoria spolu s keratínom v koži na potných žľazách zátku a zabránia tak uvoľňovaniu potu. Len pripomínam, že najlepšie je aplikovať ich večer, po umytí.
Dovolím si ešte pristaviť sa pri tom hliníku. Práve kvôli nemu niektorí ľudia pozerajú na antiperspiranty cez prsty. Podozrievajú ich totiž, že sú rakovinotvorné.
Registrujem tieto informácie, ale treba povedať, že doteraz nie je vedecky potvrdený ich možný kancerogénny účinok.
Čo ste o pote nevedeli?
• V pokožke po celom tele je rovnomerne rozložených až štyri až päť miliónov potných žliaz, pričom najviac sa ich nachádza v podpazuší a na dlaniach a chodidlách.
• Ženy za hodinu vyprodukujú v priemere 180 mililitrov potu, zatiaľ čo muži až 250 mililitrov.
• Bežne vylúčime približne pol až jeden a pol litra potu denne, ale pri veľkej námahe či vyťažení to môže byť až desať litrov. V extrémnych podmienkach, napríklad na púšti, sa uvádzajú dokonca tri až štyri litre za hodinu.
• Proti poteniu sa bránili už naši prapredkovia, ktorí sa ho snažili zmierniť bylinkami, hlavne rozmarínom, šalviou a lipovým kvetom.
