Zmysel života každý z nás nájde v inom veku. Kým niektorí sa tým vôbec nezaoberajú, iní majú potrebu hľadať odpovede a skúmať, prečo sa narodili a aký zmysel má ich život. Žijeme v dobe neobmedzených možností. V dobe, keď naše šťastie a zmysel života napĺňajú vonkajšie vplyvy a faktory. Veď čím viac cestovateľských splnených snov ukážeme verejnosti, či zaujmeme netradičnou pracovnou funkciou, tým naša hodnota stúpa a život dáva väčší zmysel. Možno navonok áno, ale v skutočnosti vaše ja vie, že to nie je to pravé. Kedy je teda ten správny čas hľadať zmysluplnosť svojho života?
Áno, neobmedzené možnosti máme v každej oblasti života. Môžeme nielen cestovať, pracovať v rôznych povolaniach, zakladať úspešné start-upy. Máme odvážne vízie, ďalekosiahle sny, ekonomicky sa nám darí, a tak si život užívame, ako sa len dá. Slušné auto na úrovni, milenecké vzťahy a deti bez záväzkov. Nič z toho nie je výnimočným javom v našej spoločnosti. Liberálna doba je totiž otvorená a ľudia súdia menej, ako to bolo v minulosti.
Západný svet nás inšpiroval. Priniesol dobu, v ktorej nie sú striktné pravidlá na život a sociálne očakávania sú čím ďalej, tým menšie. Freelanceri, nomádi, partnerstvá bez zmlúv vernosti „v dobrom i v zlom“, „v zdraví i v chorobe“, „v bohatstve i v chudobe“. Pre mnohých je to prežitok. Žiť slobodne, bez záväzkov, byť sám sebe pánom. Veľká časť spoločnosti má asi takýto pohľad na svet. Ak k tomu všetkému vyzeráme mlado a energicky, človek by mal byť naplnený šťastím a spokojnosťou. Lenže skutočne má zmysel odďaľovať dospelosť a zodpovednosť? Kedy je čas sa zamyslieť, uchopiť život do vlastných rúk a mladícku zmätenosť vymeniť za zdravý úsudok?
Dnes ešte nie? Veď nemám ani tridsať? Alebo do štyridsiatky sa rozhodnem, ktorou cestou sa uberiem? Usadím sa? Rozbehnem svoj vysnívaný biznis? Väčšina psychológov, vedcov vo vzťahu so zmysluplnosťou života upriamuje svoju pozornosť na adolescentov, vysokoškolákov bez pracovných a životných skúseností či na seniorov. Na sklonku svojho života človek môže už iba zhodnotiť ako žil, môže dať rady svojim potomkom, ale svoje chyby nenapraví. A tak zamýšľať sa nad tým, aký zmysel mal môj život, na jeho konci veľa nezmení.
Presne tak, minulosť nezmeníme, ale budúcnosť mladí dospelí ovplyvniť dokážu, veď je pred nimi takmer celý život. Nie je lepšie rozmýšľať a hľadať zmysel života už na štarte dospelosti? V období, keď je mladý človek otvorený možnostiam a veľkým výzvam dospeláckeho sveta? Práve obdobie okolo dvadsiatky je najvhodnejším časom na to, aby sa človek zastavil, pouvažoval, ktorým smerom chce svoj život viesť.
Raná dospelosť nie je pre vedcov atraktívna. Na druhej strane je to práve to najkritickejšie a najdôležitejšie obdobie dospelosti. Je to životná etapa, ktorá ovplyvňuje zvyšok života človeka. Veď práve v tomto období robíme mnohokrát malé – v danej chvíli zanedbateľné – rozhodnutia, ktoré sa časom ukážu ako kľúčové. Tieto málo pociťované rozhodnutia zrazu menia vo veľkom smerovanie nášho života. Výber partnera, narodenie prvého dieťaťa či voľba pracovného miesta. Toto všetko sa vo výsledku odrazí v našom živote. Postoje ku konkrétnym situáciám nám udávajú cestu a rovnako tak nás formuje aj to, ako dokážeme zvládnuť prvé ťažké a kritické životné situácie.
Ako by však mal mladý človek hľadať odpoveď, ktorým smerom sa v živote uberať? Ako povedal rakúsky neurológ a psychiater Viktor Frankl, každá doba má svoju neurózu a každá doba potrebuje svoju psychoterapiu. „Skutočne, dnes už nie sme ako v časoch Freuda konfrontovaní so sexuálnou, ale s existenciálnou frustráciou. A typický pacient dneška už netrpí komplexom menejcennosti ako v časoch Adlera, ale hlbokým pocitom straty zmyslu, ktorý je úzko spojený s pocitom prázdna.“ Je to kritický výrok, s ktorým súhlasím. Vzťah zmysluplnosti života a mladých dospelých je dôležitý, dokonca Frankl v knihe Utrpenie z nezmyselného života tvrdí, že mladí dospelí sa skutočne stávajú dospelými v momente, keď prvýkrát začnú hľadať odpoveď na otázku o zmysle života.
Vo svojej praxi koučky či pri školeniach v nadnárodných korporáciách sa čoraz častejšie stretávam s prosbou manažérov či vedenia firiem o radu, ako pracovať s dnešnou generáciou dvadsiatnikov. Ako a čo dnes motivuje mladých nespútaných ľudí ku kvalitným pracovným výkonom? Ako udržať túto skupinu spoločnosti v jednej firme bez toho, aby v krátkej dobe menili zamestnanie? Aj toto sú otázky, na ktoré sa dnešná spoločnosť pýta v súvislosti s mladou generáciou. Podobné otázky kladú aj samotní mladí dospelí. Čoraz viac z nich si uvedomuje, že na svete si treba nájsť svoje miesto. Veď mať istý pocit stability či istoty pot
rebuje každý z nás. Vo svojej praxi počas workshopov či na sedeniach s klientmi sa často stretávam s výrokom „viem, čo nechcem, ale neviem, čo chcem“. Pýtajú sa ma, čo majú vo svojom živote robiť, ako sa majú stať uznávaným a rešpektovaným dospelým človekom. Súčasná generácia dvadsiatnikov nevie, čo od života môže očakávať. Nevedia, či už prekročili tú pomyselnú hranicu skutočnej dospelosti. Či môžu robiť to, čo ich baví a najmä, ako to môžu robiť.
Som presvedčená, že nájsť zmysluplnosť u mladých dospelých môže dopomôcť k celkovému naplneniu životnej zmysluplnosti. Obdobie ranej dospelosti, teda životná dekáda medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života človeka, prináša so sebou prvé skúsenosti v dospelosti, preberanie zodpovednosti a je kľúčom životného smerovania človeka. Získať obraz o svojom živote v tomto mladom veku môže človeku otvoriť obzory, ktoré by inak objavil omnoho neskôr. Preto aj napriek uponáhľanej dobe, keď mladá generácia žije prevažne zo dňa na deň s ľahkosťou svojho bytia, je namieste, aby sa mladí dospelí na chvíľu zastavili a zamysleli nad zmysluplnosťou svojich skutkov a rozhodnutí.
