Laici si často pletú dva rôzne termíny: alergia na potravinu a neznášanlivosť potraviny. Tieto dve pomenovania sa často zamieňajú – prejavy oboch porúch si môžu byť podobné.
„Potravinová alergia je vždy podmienená imunologickou reakciou. Neznášanlivosť, v užšom slova zmysle označovaná ako intolerancia, vzniká v tele inými mechanizmami,“ hovorí doc. MUDr. Pavel Kohout, PhD., gastroenterológ, nutričný špecialista a vedúci lekár jednotky intenzívnej metabolickej starostlivosti 2. internej kliniky a Centra výživy Thomayerovej nemocnice v Prahe. Aby to však nebolo také jednoduché, niekedy navyše dochádza k zámene významu neznášanlivosti potraviny a potravinovej averzie, ktorá má v pozadí psychosomatickú reakciu. Tou sa však dnes nebudeme zaoberať.
Na jahôdky ani v januári
„Nejedz stále tie jahody,“ počúvala som často v detstve. Babička, u ktorej som bola cez prázdniny, vedela, prečo to hovorí: trpela som alergiou na prach, perie a pele. Potravinová alergia bola to posledné, čo by som si ešte mohla priať. Jahôd som sa cez prázdniny prejedla len raz – a výsledok sa čoskoro dostavil. Len čo zjete alergizujúcu potravu, do ktorej jahody jednoznačne patria, začne sa proti nej váš imunitný systém brániť a vytvárať protilátky (histamín a ďalšie chemické látky). Pomyselný boj vo vnútri tela prepuká a prejaví sa už o niekoľko minút. Najčastejšia reakcia sa prejaví na koži vo forme žihľavky alebo pupienkov. Ďalším stupňom býva zväčšenie jazyka, ktoré je často spojené so zdurením sliznice pažeráka. V tejto fáze sa už objavujú problémy s dýchaním, ktoré začína byť sťažené. Postihnutý má pocit, ako keby dýchal cez slamku. K ďalším reakciám možno zaradiť hnačku, bolesti brucha a vracanie. Búrlivým prejavom alergie môže byť pokles krvného tlaku a bezvedomie.
Medzi najviac alergizujúce potraviny patrí kravské mlieko, vajíčka, orechy (zvlášť lieskové a vlašské), mandle, mak, ryby, jablká, citrusové plody, jahody, kivi, paradajky, surový zeler, mrkva a petržlen.
Pomaly a postupne
„Ľudí, ktorí trpia potravinovou alergiou alebo intoleranciou, stále pribúda. Príčinou je nedostatok podnetov, s ktorými sa stretáva imunitný systém dieťaťa vo veku, kedy sa učí rozoznávať telu vlastné a telu cudzie látky a následne na ne reagovať. Deje sa to v prvom roku života. Prílišná hygiena znižuje množstvo podnetov, s ktorými sa dieťa stretne, a tak narastá možnosť vzniku takej reakcie,“ hovorí gastroenterológ. Práve preto je potrebné deti v priebehu prvého roku života postupne zvykať na rôzne zložky potravy. „Je to nesmierne dôležité pre vyzretie črevnej bariéry a navodenie tolerancie voči antigénom,“ vysvetľuje docent Kohout. Antigénom je každá molekula, ktorú imunitný systém organizmu rozoznáva ako telu cudziu a reaguje na ňu ako na cudziu.
Črevná sliznica dieťaťa si postupne zvyká rozoznávať neškodné látky od nebezpečných. Prítomnosť cudzorodých bielkovín a ďalších látok potom prispieva k naštartovaniu produkcie enzýmov, ktoré sú potrebné na správne trávenie a vstrebávanie živín. „Navodenie imunotolerancie črevnej bariéry je významnou prevenciou potravinových alergií i niektorých ďalších ochorení,“ dodáva gastroenterológ. Porucha sa nemusí prejaviť v prvom období života, v dospelom veku k nej môžu „napomôcť“ rôzne ochorenia tenkého čreva (napríklad celiakia, Crohnova choroba). Kritické býva obdobie po liečbe, ktorá môže poškodiť sliznicu tenkého čreva (napríklad chemoterapia).
Tolerancia znamená znášanlivosť.
Imunotolerancia je neodpovedanie imunitného systému na určitý antigén.
Neznášanlivosť nie je alergia!
Ako už bolo vyššie uvedené, neznášanlivosť (intolerancia) nie je to isté, čo alergia. Intolerancia totiž nezahŕňa reakciu imunitného systému organizmu. Je spôsobená nedostatkom, alebo dokonca úplnou absenciou látok, ktoré sa v organizme podieľajú na spracovaní potravy. Inými slovami: telo jednoducho nie je schopné danú zložku „jedla“ stráviť. Látky, ktorých úlohou je štiepiť a spracovávať konkrétne zložky potravy, sa nazývajú enzýmy. Len čo je enzýmov málo alebo úplne chýbajú, organizmus nereaguje neprimerane ako pri alergii, ale skôr netypicky.
K najčastejším prejavom neznášanlivosti patrí plynatosť, bolesti brucha, hnačka, vzácna nie je nevoľnosť či vracanie. Najčastejšia je intolerancia mliečneho cukru – laktózy. Laktóza je zložená z glukózy a galaktózy.
V rôzne vysokých koncentráciách je prirodzene obsiahnutá vo všetkých druhoch mlieka, najviac jej nájdeme v kravskom mlieku. Za normálnych okolností sa vďaka pôsobeniu enzýmu beta-galaktosidázy (inak povedané laktázy), ktorý produkuje tenké črevo, rozštiepi na glukózu a galaktózu. V „rozloženom“ stave sa potom laktóza môže vstrebať do čreva. Len čo sa príslušný enzým laktázy tvorí v nedostatočnom množstve či dokonca vôbec, laktóza sa nemôže rozštiepiť a stráviť a putuje do hrubého čreva. Tam sa na ňu naviažu črevné baktérie a ťažkosti potom na seba nenechajú dlho čakať.
Intoleranciou laktózy trpia i slávni – napríklad herečka Halle Berryová, Victoria Beckhamová i nezabudnuteľný filmový Legolas, herec Orlando Bloom.
Enzýmy laktázy vznikajú v črevnej stene už v druhom týždni tehotenstva. Až do 28. týždňa tehotenstva takmer nie sú aktívne. Až po narodení dosiahne ich aktivita vrchol, ale len u donosených detí – tie nedonosené prechodne trpia nedostatkom enzýmov. U donosených detí ostáva aktivita enzýmov laktázy po dobu dojčenia vysoká. Laktáza je veľmi dôležitá pre správnu funkciu mozgu, ktorý sa v prvých mesiacoch po narodení veľmi rýchlo vyvíja. Jej hladina potom stále klesá až do doby okolo druhých narodenín. To je najneskorší vek, kedy by sa do detskej stravy mali začať pridávať ďalšie potraviny. Produkcia laktázy sa ďalej znižuje s pribúdajúcim vekom; dospelý človek má iba jednu desatinu aktivity laktázy dojčaťa. Asi 70 % Európanov vo veku 60 rokov už vôbec nie sú schopní laktózu stráviť.
Výskyt laktózovej intolerancie sa v posledných rokoch zvyšuje, príčiny tejto skutočnosti dosiaľ nie sú uspokojivo vysvetlené. Jednou z nich by mohla byť skutočnosť, že ľudia dnes spotrebúvajú oveľa viac mliečnych produktov než kedykoľvek predtým. Dnešní spotrebitelia oveľa viac konzumujú hotové potraviny alebo polotovary, ktoré okrem rôznych chemikálií obsahujú množstvo mliečneho cukru.
Laktóza tak isto ako vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika v čreve a pomáha tak v miestach, kde je málo slnečného svetla a nedostatok vitamínu D, chrániť pred krivicou. Podľa genetikov sa teda ľudia s toleranciou laktózy evolučne presadili v oblastiach s nižším slnečným žiarením, lebo mali väčšiu šancu na prežitie.
Diagnostika trvá pár týždňov
Určiť, o aký problém ide v prípade vašich ťažkostí, vám pomôže lekár špecialista. Najprv s vami obšírne prejde anamnézu, nasleduje test. Ten väčšinou trvá okolo troch týždňov, počas ktorých budete najprv konzumovať potraviny, ktoré neobsahujú laktózu. Ak zmiznú príznaky, test pokračuje – tentoraz dostanete za úlohu opäť konzumovať potraviny s obsahom laktózy. Ak sa objavia príznaky, nasledujú ďalšie testy (test laktózovej tolerancie, špeciálny dychový test) a iné laboratórne skúšky. Liečba sa odvíja od závažnosti problémov: takmer vždy je nutné vylúčiť zo stravy potraviny s obsahom laktózy.
Kozie mlieko a kyslé výrobky
Liečba laktózovej intolerancie spočíva predovšetkým v úprave jedálneho lístka. Čo sa týka kravského mlieka, lekári nezakazujú malé množstvo. Rovnaké je to s maslom a syrmi z kravského mlieka. Výhodnejšie a lepšie stráviteľné sú však kyslé výrobky, predovšetkým jogurt.
Výrobky z kyslého mlieka obsahujú menej laktózy, pretože je čiastočne odbúraná baktériami.
Veľmi dobré v dojčenskom veku je kozie mlieko – v porovnaní s kravským je materskému mlieku oveľa bližšie. Je bohatým zdrojom mastných kyselín, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Tuky v kozom mlieku sa viac podobajú tukom materského mlieka. Okrem toho sú kozie mlieko a výrobky z neho bohaté na vápnik, draslík, zinok a selén, pritom má nízky obsah sodíka. Preto je vhodné i pre väčšie deti a dospelých. Nemali by ho však konzumovať ľudia s preukázanou alergiou na mliečne bielkoviny.
Zaujímavé je, že ako prvý opísal intoleranciu laktózy po požití kravského mlieka v roku 400 pred n. l. otec medicíny – grécky lekár Hippokrates.
Rady pre intolerantných voči laktóze:
* Veďte si laktózový denník a zapisujte si všetky reakcie. Svoje pozorovania nechajte posúdiť svojím lekárom.
* Postupne zavádzajte zmeny v stravovaní. Výsledky si zaznamenávajte.
* Malé porcie nasledujúcich potravín by vám nemali ublížiť:
– zmrzlina
– sorbet
– sladká smotana
– maslo
– tvrdý vyzretý syr
– jogurt
Na čo si dávať pozor pri intolerancii laktózy
Pri nákupe si pozorne prečítajte zloženie nasledujúcich potravín, pretože môžu obsahovať laktózu:
– priemyselne vyrábaný chlieb
– sladké pečivo
– priemyselne vyrábané cereálie
– instantné polievky
– niektoré margaríny
– hotové dresingy na šalát
– cmúľacie cukríky
– hotové zmesi na palacinky
– mrazené hotové pokrmy
Kde môže byť obsiahnutá laktóza:
– srvátka
– tvaroh
– mliečna sušina
– netučné sušené mlieko
– mliečne produkty
Pozor: laktóza môže byť súčasťou niektorých liekov!
Čím dodáte do tela vápnik:
– losos
– sardinky
– ustrice
– hlávkový a ružičkový kel
– brokolica
– sezamové semienka
– ovsené vločky
foto: Unsplash.com, Pixabay.com