Žiarlivosť sprevádza mužov aj ženy od nepamäti. Niekedy je taká silná, že doženie osobu, ktorá ju zažíva, až na hranicu zákona alebo k vražde. V Texase donedávna dokonca zákon umožňoval manželovi zabiť svoju manželku aj s milencom, ak ich pristihol pri súloži. Mužská sexuálna žiarlivosť je aj najčastejšou príčinou všetkých druhov násilia. Akú funkciu má mechanizmus žiarlivosti?
Dlhodobý partnerský vzťah nesie so sebou množstvo výhod. Napríklad schopnosti, ktoré sa navzájom doplňujú, deľba práce, spoločné zdroje, jednotný postoj voči nepriateľom, stabilné domáce prostredie na výchovu detí a širšia spolupráca príbuzenstva. Aby mohli ľudia využívať všetky tieto možnosti, musia byť schopní udržať si partnera, ktorého si vybojovali. Ľudia, ktorí spolu nedokážu ostať, spôsobujú ťažké straty nielen sebe, ale aj svojim deťom. Práve z tohto dôvodu vznikli evolučné stratégie na udržanie partnerov. Jednou z najdôležitejších je naďalej plniť želania nášho partnera, ktoré viedli k tomu, že si nás vybral. Ale len bezmyšlienkovité plnenie želaní nestačí, ak sa o rovnakú vec budú pokúšať aj iní – naši súperi. Keď zvonka prichádza potenciálna hrozba narušenia zväzku, aktivuje sa v nás psychologický mechanizmus, ktorý sa spustí v prípade nutnosti naštartovať stratégiu stráženia partnera. Týmto mechanizmom je žiarlivosť.
Do ordinácie nedávno prišiel muž v strednom veku a sťažoval sa, že ho manželka určite podvádza a on už nevie ako ďalej. Dôvodom jeho podozrenia bola esemeska, kde iný muž vyjadril túžbu po stretnutí s jeho partnerkou. To ho vyprovokovalo k ďalším akciám ako sledovanie, natáčanie manželky, kontrola jej vecí a podobne. Manželka nič nepriznávala a muž, ktorý nemal istotu, obchádzal spoločných priateľov, ktorým ukazoval fotky a e-mailovú korešpondenciu so žiadosťou o uistenie, že bola prichytená pri čine. Dokonca poznám aj prípad, keď muž tajne ovoniaval manželke nohavičky po návrate z práce v snahe zaznamenať eventuálny pach údajného soka. Keď pristihneme nášho partnera v posteli s niekým iným, zaplaví nás v prvej fáze vlna emócií od ľútosti a pocitu opustenia až po následnú zlosť a silný pocit poníženia. Sexuálna žiarlivosť sa teda skladá z emócií vyvolaných pozorovaným ohrozením sexuálneho vzťahu. Zlosť, smútok a poníženie sú tiež častou motiváciou akcií namierených na odstavenie rivala alebo na zabránenie odchodu partnera. V ordinácii som sa stretla napríklad so ženou, manžel ktorej zmlátil šéfa, ktorý ju priviezol domov po pracovnom večierku. Z hľadiska evolúcie je nevera pre muža ohrozením číslo jeden, pretože hrozí reálne nebezpečenstvo, že by mohol investovať svoje zdroje a starostlivosť do cudzích potomkov. Tento problém sa vyskytuje všade tam, kde oplodnenie prebieha v samičkinom tele, a muž teda nemá stopercentnú istotu, že bude investovať do vlastných génov. Nevera ženy a neschopnosť udržať si partnerku je pre mužov spojená aj s posmechom a s dočasnou stratou spoločenského statusu. Určite poznáme poznámky typu: „Jeho parohy sú také veľké, že ani neprejde dverami.“ Výskumy ukazujú, že muži identifikujú sexuálne pletky svojich partneriek ako primárny dôvod žiarlivosti. Na druhé miesto potom radia porovnávanie seba s rivalom. Ženy, naopak, označujú ako primárny dôvod žiarlivosti to, keď ich muži trávia čas s inými ženami, rozprávanie sa so súperkami a bozkávanie.
Ženská žiarlivosť sa teda spúšťa hrozbou investovania partnerových zdrojov do inej ženy a jej potomkov. Mužským spúšťačom je potom možný odklon sexuálnych služieb partnerky. Žiarlivosť spôsobuje stav pohotovosti organizmu, ktorý môže aktivovať taktiky namierené proti partnerovi, proti súperovi alebo proti sebe samému. Vždy je však nutné rozlišovať zdravú žiarlivosť, ktorá vzťah neohrozuje, ale, naopak, vedie k posilňovaniu sebavedomia, vylepšovaniu vzhľadu partnerky, k prejavom láskavosti, starostlivosti a lásky, od žiarlivosti, ktorá ničí vzťah a vedie až k psychickému či fyzickému násiliu alebo dokonca k psychickej sebadeštrukcii žiarlivca. Škála prejavov žiarlivosti siaha od normy až po patologickú žiarlivosť, ktorá sa stáva vážnym problémom vyžadujúcim zásah špecialistu – skúseného psychológa a v krajných prípadoch aj psychiatra.
foto: unsplash.com, pixabay.com
