Pretože sa dostanete ďalej ako ostatní a budete tam skôr. Pretože tak trénujete vlastný úsudok. Že je to porušenie pravidiel, teda nečestné? A to viete, že najčastejšie podvádzajú kreatívni ľudia? Prečo je medzi chodcami, ktorí chodia cez prechod na červenú, viac ľudí z reklamných agentúr ako účtovníkov? Autorov štúdie Temná stránka kreativity Francescu Ginoovú a Dana Arielyho z americkej psychologickej asociácie zaujímalo, aký je vzťah medzi troma veličinami: inteligenciou, kreativitou a poctivosťou.
Výskumu sa zúčastnilo 461 ľudí. Psychológovia u nich najskôr testovali výšku IQ a mieru kreativity, až potom sa začali samotné experimenty. V jednom mali účastníci vyplniť test všeobecných znalostí. Keď boli hotoví, skúšajúci im testy vzali. Po niekoľkých hodinách ich ale požiadali znovu o rovnaký test s tým, že pôvodné papiere sa niekam stratili (pritom nevylúčili, že sa možno nájdu neskôr). Zároveň sa skúšaným ospravedlnili za to, že na nových hárkoch sú omylom zaškrtnuté správne odpovede. Apelovali na nich, aby si ich nevšímali a zaškrtali odpovede, ktoré označili pri prvom pokuse. Zdôraznili, že je to dôležité. Respondenti tak isto vedeli, že za vysoký počet správnych odpovedí dostanú finančnú odmenu. Autori štúdie prvé testy pochopiteľne nestratili a obe varianty nakoniec porovnali. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí vysoko skórovali v testoch tvorivosti, pri tejto úlohe podvádzali najviac. Zato medzi inteligenciou a nepoctivosťou sa žiadna korelácia neprejavila.
100 + 1 argument
Jeden z dôvodov, prečo napríklad copywriteri podvádzajú viac ako úradníci je v tom, že kreatívni ľudia si vedia podvod lepšie ospravedlniť. Mravný zákon v nás totiž funguje, aj keď sa správame nečestne. I vtedy potrebujeme presvedčiť samých seba, že sme v podstate v práve. A keď ste dosť nápadití na to, aby ste si vymysleli 20 spôsobov, ako použiť ponožku, lepšie si vymyslíte aj 20 argumentov, prečo nepáchate zločin, ale dobro. Príklad?
Predstavte si, že prechádzate na červenú a na druhej strane stojí mamička so šesťročným dievčatkom. Keď okolo nich prechádzate, počujete, ako malá slečna protestuje: „…a ona môže?!“ Najskôr sa zahanbíte, že to dieťa kazíte. Po pár krokoch ale urobíte názorový looping. „Aké kazenie mládeže? Len sa dievča uč myslieť samostatne a nebyť ako ovca“, poviete si a pripadáte si pomaly ako Jan Amos Komenský. A ešte vám v hlave beží: „Okrem toho, robím vlastne odbojovú činnosť! Nečakaním na zelenú protestujem proti nadvláde automobilov. Pokým nám chodcom nepredĺžite intervaly zelenej, nebudem vaše pravidlá rešpektovať. Vráťte nám Bratislavu!“ Už viete, ako to funguje?
Žiť na hrane
Niektorí ľudia nie sú schopní žiadneho podvodu a netolerujú ho ani iným. Chápem, ale nepatrím k nim. Je mi bližší pohľad Toma Hodgkinsona (autora bestselleru Lenivý rodič), ktorý v knihe Ako byť voľný, píše: „Pravdupovediac ma priťahujú delikventi práve preto, že svojimi zločinmi demonštrujú svoje odmietnutie podriadiť sa autorite. Kriminalita je prejavom života,“ píše zveličene, ako je u neho zvykom, ale platí to aj bez zveličenia. Psychológovia J. S. Dacey a K. H. Lennon, bádatelia v oblasti kreativity, tvrdia, že „neschopnosť rozumne riskovať môže viesť k pocitu bezpečia, ale nikdy nie k tvorivosti. Tí, ktorí riskujú minimálne alebo nadmerne, majú menšiu nádej na úspech pri svojom konaní, ako tí, ktorí riskujú primerane.“ A čo je primeranejšie, ako ísť, kam potrebujem, keď nejde žiadne auto, však?
Vyhoďte ju z kola von
Ak ste žena, počítajte s tým, že vás spoluchodci zavraždia pohľadom. Páni si môžu viac vydýchnuť. Mužov, ktorí prekračujú pravidlá, totiž ostatní vnímajú ako silnejších, sebavedomejších a originálnejších. Tiež sú viac sexi, aspoň podľa psychológa Gerben van Kleefa. Ženu-rebelku muži síce obdivujú, ale za manželku si ju väčšinou nezoberú. A ostatné ženy? Tie ju budú ohovárať, až sa budú hory zelenať. Spomeňte si na Divú Báru Boženy Němcovej. Nebála sa búrky, dokázala zastaviť splašené kone a vedela plávať. Ak si myslíte, že od nej ostatné dedinčanky chceli, aby ich to naučila, tak sa veľmi mýlite. Okrem panskej Elišky nemala jedinú kamarátku a šírili sa o nej len samé klebety.
Bohém bohom
Ale nech stále nestojíme na tej ceste… Možno nikde inde nenájdete toľko neprajníkov písaných aj nepísaných pravidiel ako medzi umelcami. Huslista Niccolo Paganini (1782 – 1840), známy diabolskou technikou, odohral na koncerte celú skladbu len na strune G, čo pred ním nikomu nenapadlo. Rád veci skúmal a cibril do detailu, bol to burič a dostal sa vďaka tomu veľmi, naozaj veľmi ďaleko.
Spisovateľ James Joyce (1882 – 1941) napísal svojho Odyssea v takom čudnom štýle, že mu nikto nerozumie, a napriek tomu sa táto Joyceova kniha považuje za najväčšie anglicky písané dielo 20. storočia. Že príbeh má mať dej? A kto to vlastne povedal?!
Pablo Picasso (1881 – 1973) zavrhol perspektívu, realizmus aj zlatý rez a maľoval svet po svojom. Nech sa všetci pokojne postavia na šesťuholníkovú hlavu.
Ako je vidieť, v bohémskom svete sa „anarchia“ vypláca. Ale pretože verím na analógiu a že princíp je princíp, myslím, že zdravá drzosť a vlastná hlava sú vždy dobré. Samozrejme, pri dodržiavaní určitých pravidiel: že nikoho nezraníte a nikomu neublížite. Ale že niekoho nahneváte, tak s tým naozaj musíte počítať.
Aspoň som to skúsil…
Nemusíte práve ukradnúť autobus plný bláznov, ako to urobil McMurphy alias Jack Nicholson vo filme Prelet na kukučím hniezdom, stačí len drobnosť. Až pôjdete nabudúce na nejakú akciu, sadnite si na sedadlo v sekcii vyhradenej pre VIP hostí, možno vás nevyvedú. Zapáľte si v nefajčiarskom bare a než vám zahasia cigaretu, tak si ju poriadne užite. Cestujte načierno, zvlášť, keď idete len jednu stanicu a viete, že toľko centov je za taký kúsok cesty skutočne veľa. Myslite samostatne, bez ohľadu na to, že môžete byť vykázaní alebo pokutovaní. Skrátka, „break the rules“! A dobre sa bavte.
Osudová
Dovoľte mi ešte trošku patetickosti na záver: semafor je ako osud, tiež vládne našim krokom. Určuje, kedy sa pohneme dopredu a kedy dostaneme stopku. Je múdre ho počúvať, ale niekedy musíte prejaviť slobodnú vôľu. On sa totiž občas zasekne a to by ste potom mohli trčať na jednom mieste až do súdneho dňa.
foto:unsplash.com
