Odpoveď na to, prečo sa ženy odmietajú vzdať vysokých podpätkov, aj keď im preukázateľne fyzicky ubližujú, sa nachádza na dosť nečakanom mieste. V dávnej minulosti.
Detstvo som strávil obklopený dievčatami. Zatiaľ čo chlapci môjho veku lietali po byte a za rafinovaných zvukových efektov s modelmi džípov zdolávali smrteľné nástrahy ako napríklad skrčená deka v obývačke, mňa by ste našli v izbe, ako pred sebou v tichosti tlačím ružový kabriolet. Neprekážalo mi hrať sa s bábikami, naopak! Teda až na jednu – tú, ktorá mala ploché nohy a ktorú nebolo možné obuť do lodičiek. Ako by mohla jedného dňa mať princa (rozumejte: svoj šťastný koniec), keď nemôže mať ani črievičku, ktorú by stratila na schodisku pri úteku z plesu, uvažoval som.
Mám podozrenie, že niektoré ženy tak uvažujú aj v dospelosti. Netvrdím, že potajme dúfajú, že v lieskovom oriešku nájdu najnovší model značky Prada, ale krásne topánky na vysokých podpätkoch považujú za kľúč k lepším zajtrajškom. Okrem toho si ich zvládnu vyčarovať aj samotné.
Pritom práve tie najkrajšie topánky zvyčajne stoja za najrôznejšími zdravotnými problémami. Od otlakov a zarastajúcich nechtov cez zničené členky a skrátené šľachy až po bolesti chrbtice alebo dokonca artritídu – je to dlhý zoznam a nie práve príjemný. Je teda prirodzene čudné, že sa mučiaceho nástroja vo výške aspoň siedmich centimetrov ženy odmietajú vzdať. Samozrejme, u nás to nie je také aktuálne ako v Paríži, Londýne alebo New Yorku, predsa len naše hlavné mesto nie je módnou metropolou a dovoľujem si tvrdiť, že naše ženy všeobecne sú voči čaru podpätkov celkom imúnne. Výnimky sa však nájdu a nie je ich tak málo, aby potvrdzovali pravidlo, že sa u nás podpätky nenosia.
Moja kamarátka Karolína si zo svojej cesty na Manhattan priviezla lodičky od Manola Blahnika, ktorými vo filme Sex v meste pán Božský požiadal Carrie o ruku, respektíve o nohu. Napriek tomu si ich obúva len vtedy, keď chôdza, ba ani státie nehrozia – napríklad do Opery alebo na večeru – stále sa sťažujúc na ich nepohodlnosť. Nikdy som však nezaregistroval žiadneho tyrana, ktorý by ju do nich násilím obúval. Nosí ich celkom dobrovoľne.
Čo teda ženám podpätky ponúkajú také neodolateľné, že sa ich napriek všetkým tým svojim „au“ a „sss“ naprieč stáročiami aj kultúrami nechcú vzdať?
Stačí otvoriť lifestylový magazín alebo pustiť televíziu a vidíte zástupy žijúcich doslovne na vysokej nohe. Kto videl Čarodejníka z krajiny Oz, stopercentne si spomenie na Dorotkine červené črievičky posiate flitrami, ktoré mali kúzelnú moc. Stačilo, aby nimi o seba trikrát klepla, a preniesli ju späť domov do Kansasu. Domnievam sa, že všetky tie nebotyčné kúsky od Christiana Louboutina a Jimmyho Choo majú podobnú moc. Klep, klep – a prenesú svoju nositeľku do sveta, ktorého súčasťou nie je, ale veľmi rada by bola.
Možno prvá, ktorá si túto zbraň zakliatu do módneho doplnku všimla a urobila z nej trend, bola Katarína Medicejská. Tak ako dnes, aj vtedy v šestnástom storočí boli vďaka nej podpätky kľúčom k tomu, aby sa žena cítila ako z lepšej spoločnosti. Lenže vtedy sa to smotánke príliš nepáčilo, a tak nižšej triede legislatívne zakázala podpätky nosiť. Pochopiteľne. Kto by sa chcel deliť o moc?
Ak sa opýtate dnešných žien, prečo nosia podpätky, dostanete rozmanité odpovede. „Mám v nich dlhšie nohy.“ „Mám v nich krajšie lýtka.“ „Keď v vyjdem z kancelárie, všimnem si, ako sa za mnou muži pozerajú.“ „Mám pocit, že v nich pôsobím oveľa profesionálnejšie.“ Život na podpätkoch, zdá sa, je akýsi krajší, lepší.
Vedcom však tieto odpovede nestačili a išli hlbšie, až ich lopaty narazili na truhličku s pokladom. Dôvod v nej ukrytý by nie každý očakával: Sme stále len zvieratá.
Napríklad Daniel Fessler, antropológ Kalifornskej univerzity, uvažoval o tom, že podpätky sú nástroj, ako opticky zmenšiť ženské chodidlo. Neuspokojil sa však s tým, že menšie chodidlo je u žien atraktívnejšie. Nebolo by, naopak, logickejšie, ak by bola žiadanejšou žena s veľkým chodidlom, ktoré zaručuje stabilitu, a tým zmenšuje riziko poranenia potomka v období tehotenstva? Jeho záver je taký, že menšia noha sa v našich hlavách spája s mladosťou, a dokonca s panenstvom.
Nie je to vysoký podpätok, čo ženy priťahuje, je to pozornosť okolia, ktorú jej prinesie.
Tým však výsledky vedeckých skúmaní nekončia. Chôdza na podpätkoch núti ženy robiť menšie kroky, takmer cupitať, a ešte pritom z boka na bok hojdať bokmi. Rýdzo ženské aspekty chôdze – na rozdiel od chôdze mužskej, ktorá sa vyznačuje väčšími a dlhšími krokmi a uvádza do pohybu skôr hornú časť tela s ramenami – sa tým podčiarkujú.
Mimochodom, vedeli ste, že Marilyn Monroe si nechávala robiť na jednej topánke o pol palca kratší podpätok, aby si žiaduci vratký štýl chôdze poistila?
Nie náhodou sú tak podpätky nadčasovou záležitosťou. Ak sa pozriete na vývoj módy s odstupom, môžete zaznamenať zaujímavé pravidlo. A síce, že najúspešnejšie sú tie trendy, ktoré nahrávajú evolúcii. Vezmite do úvahy napríklad také ramenné vypchávky. V osemdesiatych rokoch zaznamenali boom. Ženy sa aktívne začali venovať tradične mužským povolaniam, dostali sa k moci a bolo potrebné, aby ich okolie bralo vážne. Či už vedome alebo nevedome, rozhodli sa tomu pomôcť módou. Vrátia sa opäť zvýraznené plecia? Pravdepodobne. Dlhodobo však nikdy nezotrvajú, pretože už nie sú potrebné. Ženy mužov dobiehajú, tak prečo by sa stále snažili vyzerať ako oni?
Ale dosť o mužoch. Ako pôsobia podpätky na okolité ženské osadenstvo? Ani tie nereagujú negatívne, i keď ide o efekt iného charakteru. Topánku druhej ženy nevnímajú len z pohľadu toho, čo s jej telom či pohybmi robí, ale tiež ako predmet. Považujú ju za doplnok, ktorý aj zdobí, a ako taký predsa o svojej nositeľke niečo vypovedá. Ide o súčasť nonverbálnej komunikácie. Akoby platilo: aké topánky nosíš, taká si.
Dá sa povedať, že to nie je priamo topánka na podpätku, čo ženy priťahuje, je to pozornosť okolia, ktorú jej prináša. Zrejme v nás predsa len zostalo niečo z dôb, kedy sme boli jednoducho zvieratami s jediným poslaním – rozmnožiť sa. A aj keď napríklad dnes žena po dieťati či partnerovi netúži, neznamená to, že ju podvedomie neženie k tomu, aby bola príťažlivá.
Nosenie podpätkov tak zostáva jedným z najväčších paradoxov, ktoré poznám. Ženy ich nosia, pretože sa v nich cítia dobre aj napriek tomu, že sa v nich cítia nepohodlne. Fyzické nepohodlie na plnej čiare valcuje duševná pohoda, voilà. A nie je to azda tak, že keď si pripadáme atraktívni, stávame sa tak atraktívnymi pre všetkých naokolo? Ak patríte do skupiny žien, ktoré tvrdia, že podpätky nosia pre seba a nie kvôli ostatným, napadá ma len jediná posledná otázka: Ste si tým úplne istá?
foto: unsplash.com
