Už ste sa stretli s niekým, kto mal rameno, koleno alebo napríklad prsty rúk oblepené farebným „leukoplastom“? Správne umiestnená páska pomáha uľaviť od bolesti a zbaviť sa nesprávnych pohybových stereotypov.
Možno, že ste už vo svojom okolí alebo u lekára počuli slovo kinesiotaping alebo jednoducho taping. Slovo, ktoré sa celkom dobre nedá preložiť do slovenčiny, a preto sa často používa i fonetická podoba anglického výrazu – tejp (z anglického tape – páska). Ide o elastickú pásku, ktorá sa môže natiahnuť, ale potom, čo ju uvoľníme, sa zmrští a zvrásni pokožku na našom tele. Aký je princíp toho všetkého? Tejp sa pri väčšine techník lepí pri pretiahnutí pohybového segmentu. Tým dôjde k natiahnutiu kože a ostatných mäkkých tkanív. Po návrate segmentu (kúsku polepenej pokožky) do neutrálnej pozície sa potom tejp vďaka svojej elasticite zmrští späť a tým dôjde k jeho zvrásneniu. A práve toto zvrásnenie tvorí podstatnú časť terapeutického účinku. Vďaka nemu totiž dochádza k elevácii (vytiahnutiu) kože, podkožia a povrchových fascií. Tým sa dosiahne zväčšenie priestoru medzi uvedenými vrstvami a svalom. V tomto medzipriestore sa nachádzajú miazgové a krvné cievy a obrovské množstvo receptorov snímajúcich ťah, tlak, vibrácie… zväčšením priestoru terapeut dosiahne dekompresiu – akési uvoľnenie miazgovej a krvnej cirkulácie, zníženie tlaku na receptory a tiež rad elektrochemických zmien. Cieľom je, aby klient pocítil výrazné zníženie bolesti. Lepená oblasť sa navyše vďaka zlepšenému prekrveniu prehreje. „Podstata tapingu má dve roviny: ovplyvnenie mechanických vlastností a ovplyvnenie metabolizmu poraneného, teda i zápalovo zmeneného tkaniva – svalu, úponu či kĺbového puzdra,“ upresňuje neurológ a rehabilitačný lekár MUDr. Tomáš Nedělka. „Najčastejšie sa taping používa u športovcov vrcholových i rekreačných, ktorí majú sklony k preťažovaniu jednotlivých svalových partií a ktorým je, bohužiaľ, často cudzí dôsledný strečing a uvoľňovanie svalov. Preto je i početnosť športových úrazov u nich výrazne častejšia,“ dodáva lekár.
„Platničkári“ a športovci
Zloženie skupiny pacientov, ktorým taping pomáha, je veľmi pestré. „Najväčšia časť našich pacientov trpí bolesťami chrbtice a vyklenutiami medzistavcových platničiek, na liečbu ktorých sa špecializujeme s použitím najmodernejších metód navigovaných nervových blokád. Ide väčšinou o kancelársky či, naopak, ťažko fyzicky pracujúcich stredného veku, ale bohužiaľ, výnimkou nie sú ani vyklenutia platničiek u 15-ročných mladých pacientov,“ vymenúva lekár. Stále aktuálnejší problém predstavuje chybné držanie tela u detí, ktoré vychádza z nedostatku pohybu a z prílišného sedenia… Práve tu lekári vidia veľký problém do budúcna. Významnú časť spektra pacientov potom tvoria profesionálni športovci. „Tu je charakter ťažkostí značne daný športom, ktorý vykonávajú – u hokejistov typicky dominujú problémy so slabinami, bolesti chrbta, pomliaždeniny hrudníka, ramien. A u futbalistov a bežcov sú to úponové bolesti v oblasti kolena, jabĺčka a achiloviek, plantárna fasciitída (zápal šľachy, ktorá spája pätu a prsty). Najväčšie percento ťažších športových úrazov je asi u hráčov ragby, od zlomenín prstov cez vykĺbené ramená a čeľustné kĺby až po zlomeniny stavcov. S ohľadom na moju primárnu špecializáciu navštevujú naše pracovisko aj neurologickí pacienti, najmä s poruchami periférnych nervov a autonómnej nervovej sústavy,“ upresňuje Tomáš Nedělka.
Pevné kontra pružné
„História kineziologického tejpovania spadá do sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dovtedy používané pevné tejpovanie, ktoré nachádzalo uplatnenie u športovcov, nerešpektovalo anatomické zákonitosti a značne obmedzovalo pohyb kĺbu i lymfatickú drenáž poraneného tkaniva. Často tiež znemožňovalo optimálne zapojenie svalstva,“ hovorí neurológ. Pevné obmedzenie pohybu môže podľa jeho slov byť v niektorých prípadoch žiaduce, tak isto však bolo potrebné vyvinúť alternatívu, ktorá viac zohľadňuje fyziologické pomery ľudského tela. „Nie je nezaujímavé, že prvého nasadenia sa kineziologický taping dočkal už na olympijských hrách v Soule v roku 1988,“ pokračuje lekár. U nás došlo k väčšiemu rozšíreniu tejto metódy až zhruba v posledných desiatich rokoch.
Pásky, ktoré sa používajú na kineziologické tejpovanie, sú pružné preto, aby nejako výrazne neobmedzovali rozsah pohybu v kĺbe. Nemení sa teda pohybový stereotyp pacienta a neznižuje sa efektivita zapojenia svalstva. „Páska zároveň mechanicky odľahčuje postihnutú oblasť svalu tým, že kinetickú energiu pri pohybe prenesie na ostatné svalové vlákna, na kožu i na seba samu. Zároveň sa podieľa na znížení opuchu tým, že pri správnej aplikácii zlepšuje lymfatickú drenáž postihnutej oblasti.“
Pomáha a neobmedzuje
Taping síce nie je všeliek, ale veľmi pomáha a je vhodným doplnkom komplexnej rehabilitačnej starostlivosti, kedy sa ako základ používa manuálna medicína a špecifické cvičebné techniky. S veľkým efektom sa taping môže kombinovať s fyzikálnou terapiou – napríklad s obľúbenou rázovou vlnou, laserovou terapiou alebo liečebným ultrazvukom. „Efekt jednotlivých metód sa tak značne potenciuje,“ dopĺňa neurológ. Napríklad bolestivosť pri pohybe sa môže podľa MUDr. Nedělku výrazne znížiť správnym tejpovaním po dôkladnom manuálnom ošetrení postihnutej oblasti. Pretože pásky človeka vôbec neobmedzujú, je možné s nimi normálne pracovať i venovať sa športu. Jednou z mála kontraindikácií, pre ktoré pacient nemôže podstúpiť kinesiotaping, môže byť azda len alergia na akrylát, ktorý vo väčšine prípadov tvorí priľnavú časť pásky. „Napríklad u kinesiotapov 3NSTex, s ktorými máme najlepšie skúsenosti a ktoré priamo dovážame z Južnej Kórey, je výskyt alergických prejavov ojedinelý, ale je potrebné s ním vždy počítať a pacienta upozorniť,“ uzatvára lekár.
3 otázky pre MUDr. Tomáša Nedělku:
Sú účinky lokálneho tapingu podľa vás zreteľné v rámci celého tela?
I keď tu existuje rad teórií o tom, čo všetko môže kinesiotaping ovplyvniť, celotelové účinky lokálneho tapingu podľa môjho názoru spočívajú hlavne v tom, že môžeme korigovať drobné abnormality a tým prispieť k zlepšeniu globálneho pohybového vzoru. To je veľmi podstatné, máme s tým dobré skúsenosti napríklad pri chybnom držaní tela u detí, pri nevhodných stereotypoch dýchania alebo u športovcov s výrazne asymetrickou záťažou – u hráčov raketových športov, golfu a iných. Na ďalšie globálne účinky príliš neverím.
Aké časti tela sa najčastejšie tejpujú a prečo?
Z kĺbových štruktúr na dolných končatinách ide najmä o kolenný kĺb, členok, na horných končatinách rameno, lakeť a zápästie. Fixujeme aj svalstvo chrbtice, lopatiek, veľmi časté je použitie kinesiotapingu rebier. Väčšinou sa neobmedzujeme na podporu kĺbu samotného, ale podporujeme tiež svalové skupiny, ktoré sú pri poranení preťažované. Pri poranení svalov a ich úponov sa kinesiotaping aplikuje vždy s rešpektovaním anatómie svalu, jeho funkcie a tiež s podporou ostatných svalov, ktoré sa podieľajú na danom pohybe.
Ako dlho má pacient nosiť pásku na tele?
Individuálne, väčšinou niekoľko dní.
foto: shutterstock.com
