Pred štvrťrokom sa medzi britskými ministrami začalo uvažovať o legislatívnom zákaze predaja smartfónov deťom do šestnásť rokov. A žiadne veľké protesty to nevyvolalo. Naopak, viac ako polovica rodičov myšlienku podporuje. Ako by sa to skončilo u nás? Zrejme veľkým plačom školákov a krikom tínedžerov. Dokázali by to rodičia ustáť? Keď už nie natrvalo ako Briti, tak aspoň cez prázdniny…?
V dnešnej dobe sú mobilné telefóny neoddeliteľnou súčasťou života dospelých aj detí. Nájsť rovnováhu medzi zábavou, vzdelávaním a hranicou, keď je už používanie mobilu nezdravé, je náročné. Nedávno sa u nás síce rozprúdila debata okolo zákazu mobilov na školách, ale sú tu letné prázdniny, ktoré v dnešnom digitálnom svete už asi ťažko môžu byť nedigitálne. Máme sa toho báť?
Mobily nemusia byť zlo
Odborníci sa zhodujú na tom, že mobily nemusia byť nevyhnutne zlom. Základom je však nasmerovať pozornosť mladých správnym smerom. Existujú totiž aj vzdelávacie aplikácie, ktoré môžu byť pre nich prínosné. Pomáhajú rozvíjať jazykové schopnosti, matematiku či programovanie. Takéto aplikácie môžu byť výborným spôsobom, ako spojiť zábavu so vzdelávaním nielen počas školského roka, ale aj počas letných prázdnin. „Dnes už 6-ročné dieťa pozná písmená, naučí sa vďaka tabletu či mobilu čítať a písať, počítať. Školy a ich riaditelia majú už dnes väčšinu digitálnych detí, teda detí, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú mobily či tablety, a riaditelia sa nemôžu tváriť, že učiť tieto deti je rovnaké ako v minulosti,“ hovorí prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková. Zákazy mobilov aj preto podľa nej nie sú cestou. Úlohou školy je skôr urobiť z nich dobrého sluhu, nie pána nad životmi žiakov. „Digitálne deti jednoducho nemôžu učiť nedigitálni učitelia. A úlohou riaditeľov je, aby ako manažéri vysvetlili svojim pedagógom význam a možnosti, ako bezpečne a moderne učiť v digitálnom prostredí. Dnes sú už navyše tak pre učiteľov, ako aj riaditeľov online vzdelávacie platformy, ako Mapa školského know-how, ktorá poskytuje pozitívne príklady inovatívneho vzdelávania z praxe učiteľov,“ zdôrazňuje Horníková, podľa ktorej by skrátka tak v škole, ako aj doma mali deti nájsť dospelých, ktorí ich naučia používať mobilné telefóny s mierou a v ich prospech.
Učenie hrou pokojne aj cez prázdniny
Keďže mobil je v podstate akýsi vreckový počítač s prístupom na internet, deti môže veľa naučiť. Väčšina vzdelávacích online projektov sa môže využívať tak na hodinách v škole, ako aj doma počas prázdnin. „Napríklad online vzdelávacie aktivity Kozmix deti učia veľa o prírode, recyklovaní, zvieratách, vesmíre. Projekt Fenomény sveta bol zase vytvorený v spolupráci so svetoznámou BBC a ponúka viac ako 600 videí doplnených o interaktívne cvičenia. Takto sa môžu vzdelávať nielen deti, ale celá rodina kedykoľvek a kdekoľvek, pokojne aj na dovolenke,“ pridáva sa riaditeľ neziskovej organizácie Edulab Ján Machaj.
Dohoda lepšia ako rodičovský zámok
Čo počas školského roka zvládajú školy, ktoré nedovoľujú žiakom v čase vyučenia mobily používať, to je v rámci prázdninového voľna problém. Bez dvadsaťštyrihodinovej rodičovskej kontroly sa deťom totiž otvára doma doslova skrolovacie eldorádo. Mobilné telefóny síce už dnes ponúkajú vstavané funkcie, ako sú rodičovské zámky, obmedzenia aplikácií a časové limity, ktoré umožňujú rodičom sledovať aktivitu svojich detí, nastaviť limity a schvaľovať sťahovanie nových aplikácií, no na rovinu treba povedať, že to nie je prekážka, ktorá by sa nedala obísť. A technicky čoraz zdatnejšia omladina to aj skúša. Preto je podľa psychológov oveľa dôležitejšia dohoda medzi rodičom a dieťaťom. „Mala by byť výsledkom diskusie a reflektovať potreby a záujmy oboch strán. Je dôležité vysvetliť deťom, prečo sú limity dôležité a v ich prospech. Pravidlá by pritom mali byť jasné a dôsledne dodržiavané, ale zároveň flexibilné na prípadné úpravy podľa potrieb a situácií,“ radí psychologička Lenka Jurčová z online platformy ksebe.sk.
Zákaz môže aj škodiť
Keď rodič dieťaťu mobilný telefón úplne zakáže, spustí sa v ňom podľa psychologičky celá kaskáda emócií. „Zákazom môžeme vyvolať hnev, zúrivosť, smútok a ďalšie silné pocity, pričom na úrovni správania sa to môže prejaviť krikom, plačom, hádkami a motorickým nepokojom,“ upozorňuje s tým, že tieto reakcie sú prirodzené a je dôležité, aby ich rodičia pochopili ako súčasť vývoja dieťaťa, ktoré sa učí spracovávať svoje emócie a hľadať spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. Časté a neprimerané zákazy však podľa odborníčky môžu mať na deti negatívny vplyv. „Zákazom či trestom sa totiž skúsenosť nezískava, naopak, znižujeme tým činné ja dieťaťa, jeho schopnosť aktívne sa učiť a rozvíjať,“ tvrdí odborníčka. Zákaz by preto nemal byť prvým a jediným riešením žiadnych problémov vrátane tých s používaním mobilu. Ako zdôrazňuje, dôležité je deti podporovať v aktívnej skúsenosti, venovať pozornosť ich emóciám a pomáhať im nájsť cestu v dnešnom zložitom svete.
Ako nevychovať mobilných závislákov?
- Stanovte jasné pravidlá. Poskytujú deťom pocit stability a bezpečia.
- Venujte pozornosť pocitom a emóciám detí. Pomáhajte im ich pomenovať a spracovať, či už ide o hnev, radosť alebo smútok. Aby sa s nimi neutiekali k sociálnym sieťam či kamarátom na četovacích platformách.
- Buďte príkladom. Ak chcete, aby dieťa netrávilo hodiny s mobilom, nerobte to ani vy. Sami ho využívajte rozumne a vyvážene.
Milan Cák: Pre nás bol mobil doplnok na čas medzi krúžkami
„Keďže som bol v podstate introvert a nemal som až tak veľa kamarátov, aj ja som ako dieťa často hrával hry na mobile. Počas môjho detstva však boli telefóny len tlačidlové, čo bolo na hranie také obmedzujúce, že si to dnešní mladí nevedia ani predstaviť,“ spomína Milan Cák, ktorý ešte pred tridsiatkou úspešne rozbehol vlastnú softvérovú firmu. Pomohlo mu, že s technológiami vyrastal?
Tráviť na mobile hodiny ako dnešná mladá generácia by Milana v ich veku nebavilo. „Dnes je to už niečo ako droga. Kedysi to tak nebolo, lebo mobil bol iba akýsi doplnok k aktivitám, ktoré sme mali, a záľubám, ktorým sme sa venovali. Hraním na mobile som si v podstate len krátil čas, napríklad čakanie na nejaký krúžok. Bol som sám, nudil som sa, tak som si na chvíľu pustil hru,“ spomína. Dnes si, samozrejme, uvedomuje, aký veľký potenciál technológie, majú. Človek ich však musí vedieť využívať tak, aby niečo získaval, nie strácal. „Je to o mentálnom nastavení každého z nás, o našich cieľoch. Či sme zvedaví a technika aj s jej možnosťami je pre nás miestom získavania informácií a skúseností, alebo sme len leniví ‚surfovači‘ po sociálnych sieťach a weboch,“ uvažuje nahlas. Vždy sa snažil byť tým prvým prípadom a dnes pripúšťa, že mu technológie, s ktorými vyrastal a o ktoré sa odmalička zaujímal, veľmi pomohli v kariére. „Takto som sa dostal k programovaniu, ktoré ma dnes živí. Tým, že som zvedavý, som začal ‚gúgliť‘, pozerať tutoriály a už to išlo,“ usmeje sa úspešný majiteľ vlastnej firmy Amcef.
Dať dieťaťu mobil je ľahké, ale nie správne
Ako mladý otec dnes stojí už na opačnej strane a sám sa snaží, aby jeho syn nemal mobil v ruke viac, ako je nevyhnutné. „Uvedomil som si, že najdôležitejšie je mať na deti čas. Mám dvojročného syna, a keď sa ponáhľam, najľahšie je dať mu mobil, ale viem, že to nie je správne,“ priznáva. Takto mu totiž nič nedáva, maximálne mu ukazuje cestu k zlým návykom. Preto je to pre neho aj profesionálna výzva. „Momentálne pracujeme pre jedného z klientov na aplikácii, ktorú keď si rodič stiahne do svojho mobilu aj do mobilu dieťaťa, dokáže ho nastaviť tak, aby sa po určitom čase mobil zamkol a dieťa muselo spraviť napríklad 10 výskokov z rukami nad hlavou, aby sa mobil znovu odblokoval a dovolil mu ďalšiu polhodinu pozerať videá,“ pochváli sa spokojne.
Foto: Shutterstock a archív E. H., J. M. a M. C.
