Slobodná od cukru

„Prečo niekomu malá kocka čokolády stačí a vo mne vyvolá záchvaty prejedania. Prečo nemôžem byť ako oni? Jednoducho normálna…“ spomína Janina D. Černá na svoje doslova zúfalé otázky, ktoré si kládla väčšinu života. „Pečivo, cestoviny, ryžu a sladkosti som mohla totiž buď nejesť vôbec alebo som sa nimi prejedala.“

„Nechápala som, čo je so mnou zle, keď ostatným nerobí problém jesť normálne,“ vracia sa do minulosti žena, ktorú to vrhlo do trinásťroč­ného boja s poruchami príjmu potra­vy. „Podstatou bol môj pocit menej­cennosti, podvedomá snaha na seba upozorniť a mať veci pod kontrolou, čo sa potom prejavilo snahou ex­trémne kontrolovať to, čo jem a ako vyzerám,“ uvažuje dnes, keď už po­chopila, že jej diagnóza bola len symptómom niečoho hlbšieho. Prob­lém bol v hlave, nie v žalúdku. Došlo jej to, keď skončila už druhýkrát v ne­mocnici s váhou tesne nad štyridsať kíl. Vtedy si uvedomila, že lekári jej nepomôžu, lebo toto nie je chrípka, na ktorú si stačí dať tabletku a vyle­žať ju. Musí sa z toho dostať sama. Akurát, že aj vtedy, keď už fakt chce­la, rady, ktoré dostávala od terapeu­tov, nezaberali. Odchod do Austrá­lie uprostred rozštudovaného práva bol teda tak trochu útek od problé­mov, úzkostných stavov a ďalšieho boja s bulímiou. Potrebovala si vy­čistiť hlavu, takže tam obsluhova­la v reštaurácii, upratovala v niekoľ­kých domácnostiach a užívala si, že je konečne niekde, kde ju nikto neposu­dzuje podľa toho, ako vyzerá. A lieč­ba sa nečakane práve tým začala.

Prvýkrát naozaj sýta

Možno zafungovalo, že odvážnemu praje šťastie, možno náhoda. „V nie­koľkých domoch, kde som uprato­vala, som si všimla knihu „I Quit Sugar” od Sarah Wilson (u nás vy­ šla v českom preklade pod názvom Sladký život bez cukru). Kúpila som si ju aj ja a začala som svoju odvyka­ciu kúru,“ vracia sa o pár rokov späť. „Úprimne, už som od toho nečaka­la nič, po desiatich rokoch na vše­možných diétach som skôr váhala, či sa chcem pustiť ešte do nejakej ďalšej. Zaujalo ma ale, že život bez cukru nebol podávaný ako diéta, ale ako životný štýl. Návrat k tomu, čo je prirodzené, niečo, na čom sa dá dl­hodobo fungovať bez toho, aby člo­vek trpel,“ vraví Janina. Prvých pár dní bolo však poriadne náročných. „Uvedomila som si totiž, ako veľ­mi som bola od cukru závislá. Pri­tom, paradoxne, som klasické slad­kosti vôbec nejedla. Cukor si však ku mne našiel cestu v podobe po­travín, ktoré som vtedy považovala za zdravé – müsli tyčinky, ovsené su­šienky, proteínové nápoje, raňajko­vé cereálie, ovocné džúsy, freshe…“ To všetko bolo plné cukru, ktorý si organizmus odmietal nechať vziať bez boja. „Pre telo to bol šok. Mala som málo energie, bolela ma hlava. Po niekoľkých dňoch sa to zmenilo a naopak, začala som pociťovať do­slova jej prívaly a prvýkrát po trinás­tich rokoch som sa cítila jedlom na­ozaj zasýtená.“

Už sedem rokov žijem bez cukru a zistila som, že o nič neprichádzam!

Päťdesiat kociek cukru denne

„Stále som mala chuť na sladké, ale, našťastie, som našla alterna­tívy, ako si sladkú chuť dopriať bez toho, aby som musela konzumovať  väčšie množstvo cukru. Zamerala som sa na menej sladké druhy ovo­cia – maliny, jahody, čučoriedky, černice… Začala som si pripravo­vať dezerty z kokosovej alebo ore­chovej múky, občas som, ako takú barličku, použila sušenú stéviu. A po nejakom čase som zistila, že dosládzať už vôbec nepotrebujem. A ani dezerty mi nechýbajú. Aspoň nie tak často,“ opisuje mladá žena začiatok nového života, v ktorom sa stala „cukrfree“. Slobodná od cuk­ru… A nielen od neho. Predtým na jedlo myslela deväťdesiatdeväť percent času zo dňa. Bolo doslova jej obsesiou. „Sladké a vysokosa­charidové jedlá som už od malič­ka vnímala ako odmenu. Ako nie­čo, čo mi zdvihne náladu a k čomu môžem „utiecť“ v prípade, že sa ne­budem cítiť dobre. To uspokojenie bolo však len dočasné a väčšinou som sa po dojedení sladkosti cítila ešte horšie,“ priznáva Janina, kto­rá bola od detstva vrcholovou špor­tovkyňou. Závodne plávala, chodi­la behať, posilňovala… „A energiu som dopĺňala rôznymi sladkými džúsmi, fit tyčinkami, cereáliami, nadšená, ako jem zdravo. Čím viac cukru som v nich zjedla, tým väč­šie som mala výkyvy krvného cuk­ru a tým aj energie a nálad. A tak som ho neustále dopĺňala. Bez de­siaty by som nebola schopná ísť ani na nákup. Tým sa rozbehol za­čarovaný kruh priberania a chud­nutia, prejedania a hladovania.“ A medzi tým, bez toho, aby si to uvedomovala, sa z nej stal závislý  človek. Od cukru. „Uvedomila som si to ale až vo chvíli, keď som cu­kor začala obmedzovať. Predtým som totiž ani netušila, aké obrov­ské množstvo som ho v zdanlivo zdravých potravinách zjedla a vy­pila. Asi najviac v džúsoch, ktoré aj keď nie sú dosládzané, ho obsa­hujú veľké množstvo. Keď som si to neskôr spočítala, vyšlo mi päť­desiat kociek denne.“

Keď je čokoláda až príliš sladká

Aj keď vo svojom jedálnom lístku z tej kopy cukru nechala Janina len minimum, keďže dnes má v ňom len minimálne priemyselne spra­cované potraviny bez pridaného cukru, už dávno nemá pocit, že by si niečo odpierala. „Možno na začiat­ku, keď som sa musela vzdať potra­vín s pridaným cukrom, som mala pocit, že držím zase ďalšiu diétu. Pamätám si, ako som si asi pol roka hovorila, ako veľmi by som si dala klasickú mliečnu čokoládu… Nako­niec som si ju na dovolenke v Bel­gicku dopriala a na moje veľké pre­kvapenie som zistila, že mi vôbec nechutí. Bola až príliš sladká a akási umelá. Tým som sa presvedčila, že vlastne o nič neprichádzam.“

„Cukrfree“ si môže každý nastaviť inak

Sú otázky, ktoré sa ani po sied­mich rokoch jej života bez cukru nemenia – to akože ješ nula gra­mov sacharidov? Veď to sa nedá! Janina D. Černá nemôže neprikýv­nuť. Sacharidy sú totiž ozaj temer všade. Čo to teda je to „cukrfree“ rozmenené na drobné?

Pre každého to môže znamenať nie­čo iné. Pre niekoho to je napríklad len vyradenie sladkých nápojov – rov­nako sladených, ako aj tých, ktoré sú sladké prirodzene, ako napríklad stopercentné džúsy. Niekomu aj to môže pomôcť zlepšiť zdravie a tre­bárs aj schudnúť. Niekto iný vyradí aj všetky potraviny s pridaným cukrom a potraviny, ktoré vysoké množstvo cukru obsahujú aj vo svojej priro­dzenej podobe, ako je sušené ovocie alebo rôzne sirupy. Niekto potrebuje ísť ešte ďalej a okrem sladkého vyra­dí aj prílohy. Každý sme iný a každý máme iné potreby, preto je potreb­né vyskúšať si rôzne verzie cukrfree a nastaviť si to tak, aby to pre člove­ka bolo prospešné a hlavne dlhodobo udržateľné.

Aké cukry si dovolíte vy?

Nie je to tak, že by som si niečo do­voľovala alebo zakazovala. Nerie­šim množstvo sacharidov, skôr si vy­berám medzi potravinami tie, ktoré mi robia dobre a ktoré nie. Takým je napríklad pečivo alebo väčšie množ­stvo príloh, preto na nich svoj jedálny lístok nezakladám. Zároveň ale viem, že mi nerobí problém dať si párkrát do týždňa namáčané alebo naklí­čené strukoviny, prípadne z času na čas ryžu. V priebehu roka sa to však mení. Kým v zime mám menšiu chuť na ovocie a jem skôr koreňovú zeleninu, v lete mi chutí oveľa viac. Jednoducho počúvam svoje telo.

Môže takto jesť každý? Nechýba­jú sacharidy nášmu organizmu?

Na rozdiel od bielkovín a tukov sa­charidy nie sú pre naše telo esenciál­ne. Preto ich telo nutne nepotrebuje získavať zo stravy. Na druhej strane ale nie je dôvod sacharidy zo stravy úplne vyraďovať, ak je človek zdra­vý. Stačí sa zamerať na priemyselne spracované potraviny.

Do akej miery z nás práve ich výrob­covia robia závislých od cukru? Mno­hí odborníci už dnes totiž upozorňujú, že je to jeden z ich spôsobov, ako si zaistiť vernosť zákazníka…

Množstvo potravín a nápojov je na­ozaj vyrábaných tak, aby sme neboli schopní prestať ich jesť a piť. Sama som ich nebola schopná konzumovať s mierou. Pritom sú často ponúkané ako súčasť zdravého životného štýlu, ale je ťažké im neprepadnúť a dať si len kúsok alebo iba jeden pohár. Pre­to je lepšie sa im vyhýbať úplne. Ale aj v prípade, že si dokážeme rozkázať, mali by sme mať na pamäti, že okrem toho krátkeho pôžitku nášmu telu nič prospešné nedajú.

Pritom sa práve ako také predá­vajú – s prívlastkami zdravé, fit a light…

Nedávno som sa rozprávala so zná­mym, ktorý vyrába potraviny, a po­vedal mi, že len čo na produkt na­píše slovo „proteín“, rapídne sa mu v porovnaní s ostatnými produkt­mi zvýši predaj. Často sú podob­né označenia len marketingový ťah, ale ľudia majú pocit, že keď si dajú fit tyčinku, robia pre seba nie­čo dobré. V skutočnosti však väčši­nou obsahuje ešte väčšie množstvo cukru než tá klasická. Rovnako je to s označením „light“. Takýto vý­robok síce naozaj obsahuje menej tuku, ale na množstvo cukru alebo pridaného škrobu sa už nikto nepo­zerá. Preto je potrebné čítať zlože­nie alebo jednoducho nakupovať základné potraviny, ktoré žiadne zloženie nemajú.

foto: unsplash