„Prečo niekomu malá kocka čokolády stačí a vo mne vyvolá záchvaty prejedania. Prečo nemôžem byť ako oni? Jednoducho normálna…“ spomína Janina D. Černá na svoje doslova zúfalé otázky, ktoré si kládla väčšinu života. „Pečivo, cestoviny, ryžu a sladkosti som mohla totiž buď nejesť vôbec alebo som sa nimi prejedala.“
„Nechápala som, čo je so mnou zle, keď ostatným nerobí problém jesť normálne,“ vracia sa do minulosti žena, ktorú to vrhlo do trinásťročného boja s poruchami príjmu potravy. „Podstatou bol môj pocit menejcennosti, podvedomá snaha na seba upozorniť a mať veci pod kontrolou, čo sa potom prejavilo snahou extrémne kontrolovať to, čo jem a ako vyzerám,“ uvažuje dnes, keď už pochopila, že jej diagnóza bola len symptómom niečoho hlbšieho. Problém bol v hlave, nie v žalúdku. Došlo jej to, keď skončila už druhýkrát v nemocnici s váhou tesne nad štyridsať kíl. Vtedy si uvedomila, že lekári jej nepomôžu, lebo toto nie je chrípka, na ktorú si stačí dať tabletku a vyležať ju. Musí sa z toho dostať sama. Akurát, že aj vtedy, keď už fakt chcela, rady, ktoré dostávala od terapeutov, nezaberali. Odchod do Austrálie uprostred rozštudovaného práva bol teda tak trochu útek od problémov, úzkostných stavov a ďalšieho boja s bulímiou. Potrebovala si vyčistiť hlavu, takže tam obsluhovala v reštaurácii, upratovala v niekoľkých domácnostiach a užívala si, že je konečne niekde, kde ju nikto neposudzuje podľa toho, ako vyzerá. A liečba sa nečakane práve tým začala.
Prvýkrát naozaj sýta
Možno zafungovalo, že odvážnemu praje šťastie, možno náhoda. „V niekoľkých domoch, kde som upratovala, som si všimla knihu „I Quit Sugar” od Sarah Wilson (u nás vy šla v českom preklade pod názvom Sladký život bez cukru). Kúpila som si ju aj ja a začala som svoju odvykaciu kúru,“ vracia sa o pár rokov späť. „Úprimne, už som od toho nečakala nič, po desiatich rokoch na všemožných diétach som skôr váhala, či sa chcem pustiť ešte do nejakej ďalšej. Zaujalo ma ale, že život bez cukru nebol podávaný ako diéta, ale ako životný štýl. Návrat k tomu, čo je prirodzené, niečo, na čom sa dá dlhodobo fungovať bez toho, aby človek trpel,“ vraví Janina. Prvých pár dní bolo však poriadne náročných. „Uvedomila som si totiž, ako veľmi som bola od cukru závislá. Pritom, paradoxne, som klasické sladkosti vôbec nejedla. Cukor si však ku mne našiel cestu v podobe potravín, ktoré som vtedy považovala za zdravé – müsli tyčinky, ovsené sušienky, proteínové nápoje, raňajkové cereálie, ovocné džúsy, freshe…“ To všetko bolo plné cukru, ktorý si organizmus odmietal nechať vziať bez boja. „Pre telo to bol šok. Mala som málo energie, bolela ma hlava. Po niekoľkých dňoch sa to zmenilo a naopak, začala som pociťovať doslova jej prívaly a prvýkrát po trinástich rokoch som sa cítila jedlom naozaj zasýtená.“
Už sedem rokov žijem bez cukru a zistila som, že o nič neprichádzam!
Päťdesiat kociek cukru denne
„Stále som mala chuť na sladké, ale, našťastie, som našla alternatívy, ako si sladkú chuť dopriať bez toho, aby som musela konzumovať väčšie množstvo cukru. Zamerala som sa na menej sladké druhy ovocia – maliny, jahody, čučoriedky, černice… Začala som si pripravovať dezerty z kokosovej alebo orechovej múky, občas som, ako takú barličku, použila sušenú stéviu. A po nejakom čase som zistila, že dosládzať už vôbec nepotrebujem. A ani dezerty mi nechýbajú. Aspoň nie tak často,“ opisuje mladá žena začiatok nového života, v ktorom sa stala „cukrfree“. Slobodná od cukru… A nielen od neho. Predtým na jedlo myslela deväťdesiatdeväť percent času zo dňa. Bolo doslova jej obsesiou. „Sladké a vysokosacharidové jedlá som už od malička vnímala ako odmenu. Ako niečo, čo mi zdvihne náladu a k čomu môžem „utiecť“ v prípade, že sa nebudem cítiť dobre. To uspokojenie bolo však len dočasné a väčšinou som sa po dojedení sladkosti cítila ešte horšie,“ priznáva Janina, ktorá bola od detstva vrcholovou športovkyňou. Závodne plávala, chodila behať, posilňovala… „A energiu som dopĺňala rôznymi sladkými džúsmi, fit tyčinkami, cereáliami, nadšená, ako jem zdravo. Čím viac cukru som v nich zjedla, tým väčšie som mala výkyvy krvného cukru a tým aj energie a nálad. A tak som ho neustále dopĺňala. Bez desiaty by som nebola schopná ísť ani na nákup. Tým sa rozbehol začarovaný kruh priberania a chudnutia, prejedania a hladovania.“ A medzi tým, bez toho, aby si to uvedomovala, sa z nej stal závislý človek. Od cukru. „Uvedomila som si to ale až vo chvíli, keď som cukor začala obmedzovať. Predtým som totiž ani netušila, aké obrovské množstvo som ho v zdanlivo zdravých potravinách zjedla a vypila. Asi najviac v džúsoch, ktoré aj keď nie sú dosládzané, ho obsahujú veľké množstvo. Keď som si to neskôr spočítala, vyšlo mi päťdesiat kociek denne.“
Keď je čokoláda až príliš sladká
Aj keď vo svojom jedálnom lístku z tej kopy cukru nechala Janina len minimum, keďže dnes má v ňom len minimálne priemyselne spracované potraviny bez pridaného cukru, už dávno nemá pocit, že by si niečo odpierala. „Možno na začiatku, keď som sa musela vzdať potravín s pridaným cukrom, som mala pocit, že držím zase ďalšiu diétu. Pamätám si, ako som si asi pol roka hovorila, ako veľmi by som si dala klasickú mliečnu čokoládu… Nakoniec som si ju na dovolenke v Belgicku dopriala a na moje veľké prekvapenie som zistila, že mi vôbec nechutí. Bola až príliš sladká a akási umelá. Tým som sa presvedčila, že vlastne o nič neprichádzam.“
„Cukrfree“ si môže každý nastaviť inak
Sú otázky, ktoré sa ani po siedmich rokoch jej života bez cukru nemenia – to akože ješ nula gramov sacharidov? Veď to sa nedá! Janina D. Černá nemôže neprikývnuť. Sacharidy sú totiž ozaj temer všade. Čo to teda je to „cukrfree“ rozmenené na drobné?
Pre každého to môže znamenať niečo iné. Pre niekoho to je napríklad len vyradenie sladkých nápojov – rovnako sladených, ako aj tých, ktoré sú sladké prirodzene, ako napríklad stopercentné džúsy. Niekomu aj to môže pomôcť zlepšiť zdravie a trebárs aj schudnúť. Niekto iný vyradí aj všetky potraviny s pridaným cukrom a potraviny, ktoré vysoké množstvo cukru obsahujú aj vo svojej prirodzenej podobe, ako je sušené ovocie alebo rôzne sirupy. Niekto potrebuje ísť ešte ďalej a okrem sladkého vyradí aj prílohy. Každý sme iný a každý máme iné potreby, preto je potrebné vyskúšať si rôzne verzie cukrfree a nastaviť si to tak, aby to pre človeka bolo prospešné a hlavne dlhodobo udržateľné.
Aké cukry si dovolíte vy?
Nie je to tak, že by som si niečo dovoľovala alebo zakazovala. Neriešim množstvo sacharidov, skôr si vyberám medzi potravinami tie, ktoré mi robia dobre a ktoré nie. Takým je napríklad pečivo alebo väčšie množstvo príloh, preto na nich svoj jedálny lístok nezakladám. Zároveň ale viem, že mi nerobí problém dať si párkrát do týždňa namáčané alebo naklíčené strukoviny, prípadne z času na čas ryžu. V priebehu roka sa to však mení. Kým v zime mám menšiu chuť na ovocie a jem skôr koreňovú zeleninu, v lete mi chutí oveľa viac. Jednoducho počúvam svoje telo.
Môže takto jesť každý? Nechýbajú sacharidy nášmu organizmu?
Na rozdiel od bielkovín a tukov sacharidy nie sú pre naše telo esenciálne. Preto ich telo nutne nepotrebuje získavať zo stravy. Na druhej strane ale nie je dôvod sacharidy zo stravy úplne vyraďovať, ak je človek zdravý. Stačí sa zamerať na priemyselne spracované potraviny.
Do akej miery z nás práve ich výrobcovia robia závislých od cukru? Mnohí odborníci už dnes totiž upozorňujú, že je to jeden z ich spôsobov, ako si zaistiť vernosť zákazníka…
Množstvo potravín a nápojov je naozaj vyrábaných tak, aby sme neboli schopní prestať ich jesť a piť. Sama som ich nebola schopná konzumovať s mierou. Pritom sú často ponúkané ako súčasť zdravého životného štýlu, ale je ťažké im neprepadnúť a dať si len kúsok alebo iba jeden pohár. Preto je lepšie sa im vyhýbať úplne. Ale aj v prípade, že si dokážeme rozkázať, mali by sme mať na pamäti, že okrem toho krátkeho pôžitku nášmu telu nič prospešné nedajú.
Pritom sa práve ako také predávajú – s prívlastkami zdravé, fit a light…
Nedávno som sa rozprávala so známym, ktorý vyrába potraviny, a povedal mi, že len čo na produkt napíše slovo „proteín“, rapídne sa mu v porovnaní s ostatnými produktmi zvýši predaj. Často sú podobné označenia len marketingový ťah, ale ľudia majú pocit, že keď si dajú fit tyčinku, robia pre seba niečo dobré. V skutočnosti však väčšinou obsahuje ešte väčšie množstvo cukru než tá klasická. Rovnako je to s označením „light“. Takýto výrobok síce naozaj obsahuje menej tuku, ale na množstvo cukru alebo pridaného škrobu sa už nikto nepozerá. Preto je potrebné čítať zloženie alebo jednoducho nakupovať základné potraviny, ktoré žiadne zloženie nemajú.
foto: unsplash