Vysoký krvný tlak (hypertenzia) trápi vyše milióna Slovákov a počet chorých stále stúpa ako u nás, tak v ostatných štátoch. Na vine je predovšetkým nesprávny životný štýl (znížená fyzická aktivita, obezita a stres), na druhej strane nárast prípadov hypertenzie možno pričítať i zdokonaľovaniu diagnostických metód.
Čo je hypertenzia? Je definovaná hodnotami krvného tlaku. Pokiaľ je v ordinácii lekára pri opakovaných meraniach krvný tlak (TK) 140/90 mmHg a vyšší, alebo pri meraní v domácom prostredí už nad 135/85 mmHg, človek má hypertenziu. Pravdou je, že pri meraní v ordinácii niekedy u pacientov dochádza k tzv. syndrómu bieleho plášťa, teda k prechodnému zvýšeniu krvného tlaku v dôsledku podvedomého strachu z okolitého prostredia. Preto treba merania robiť opakovane.
Zdraví chorí
Dá sa povedať, že veľa ľudí ani nevie, že trpia hypertenziou, cítia sa zdraví. Hypertenzia sa totiž spočiatku „nehlási“ žiadnymi príznakmi (neskôr sa môže prejaviť ako častá bolesť hlavy, závraty, hučanie alebo pulzácia v ušiach, krvácanie z nosa a pod.), a preto sa o svojom zdravotnom probléme dozvedia až počas návštevy praktického lekára pri pravidelnej či náhodnej kontrole.
Čo predchádza vysloveniu diagnózy hypertenzie? Kedy sa využíva takzvané Holterovo monitorovanie? Pýtame sa doc. MUDr. Filipa Málka, PhD., MBA.
„Na stanovenie diagnózy hypertenzie postačí opakované meranie krvného tlaku. Vykonáva sa vyšetrenie na vylúčenie sekundárnej (druhotnej) príčiny hypertenzie a vyšetrenie na vylúčenie poškodenia cieľových orgánov (obličky, srdce, očné pozadie) pri dlhšie trvajúcej hypertenzii. Väčšina chorých (90 percent) má primárnu alebo esenciálnu hypertenziu, ktorej presnú príčinu nezistíme (uplatňuje sa súbeh faktorov dedičnosti, životného štýlu, návykov…). U 10 percent pacientov zistíme druhotnú príčinu. Namiesto Holterovho monitorovania (Norman Holter zaviedol možnosť dlhodobej monitorácie EKG, takže pojem Holter skôr zodpovedá sledovaniu elektrických potenciálov – EKG, EEG) sa pri monitorácii hypertenzie používa termín 24-hodinová ambulantná monitorácia krvného tlaku. Využíva sa práve u pacientov s podozrením na hypertenziu bieleho plášťa (hypertenzia v ordinácii lekára, normálny TK doma), rezistentnú hypertenziu (nedochádza k normalizácii tlaku pri liečbe), maskovanú hypertenziu (normálny TK u lekára a hypertenzia doma) alebo sekundárnu hypertenziu (nedochádza k fyziologickému poklesu TK v spánku).“
Krvný tlak je tlak, ktorým krv pôsobí na stenu ciev. Udáva sa v milimetroch výšky vytlačeného stĺpca ortuti (mmHg) klasického ortuťového tlakomeru, v podobe systolický tlak/diastolický tlak. Systolický tlak je vyjadrením najvyššej hodnoty pri maximálnom sťahu srdca (systole), diastolický tlak je, naopak, najnižší, ktorý pôsobí pri uvoľnení srdcového svalu (diastole).
Vysoký krvný tlak sa netýka len starších ročníkov, ale i mladých ľudí. Čím je to spôsobené? V akej miere sa na tejto situácii podieľa dedičnosť, životný štýl? Bývajú vo výhode napríklad ľudia, ktorí športujú?
„Hypertenzia u mladších pacientov je častejšie sekundárna, preto na túto možnosť musíme myslieť, hypertenzia sa totiž častejšie vyskytuje vo vyššom veku. Za častejší výskyt hypertenzie u mladších jedincov je okrem genetických faktorov zodpovedný sedavý spôsob života s obmedzením fyzickej aktivity, nevhodná diéta a stravovacie návyky a stres. Nemožno zabudnúť na zvýšený prísun alkoholu a fajčenie cigariet. U športujúcich sa hypertenzia môže vyskytnúť, pokiaľ k tomu majú napríklad rodinnú dispozíciu. Ale pravidelná športová aktivita, diéta s obmedzením soli a redukcia hmotnosti sú inak základné princípy nefarmakologickej liečby hypertenzie.“
Prečo ženám po menopauze spravidla „letí“ tlak hore? Môžu týmto ťažkostiam predchádzať?
„V menopauze dochádza k poklesu hormonálnej aktivity, k zníženiu produkcie ženských pohlavných hormónov, ktoré ženy svojím spôsobom chránia pred rozvojom hypertenzie a kardiovaskulárnych ochorení. Predchádzať týmto zmenám alebo ich zmierniť môžu ženy úpravou životného štýlu, dopad hormonálnych zmien je potom menej citeľný. Samozrejmosťou sú pravidelné zdravotné prehliadky so zameraním na ďalšie rizikové faktory (cukrovka, hyperlipidémiia a tak ďalej).“
Tlak zvyšujú i drogy, ako sú napríklad kokaín, LSD, extáza… Znamená to, že konzumenti týchto látok sú potenciálnymi hypertonikmi?
„Všetky stimulačné látky dlhodobo zvyšujú krvný tlak, ich občasné užitie je spojené s rizikom predávkovania sa a vznikom hypertenznej krízy (pozri ďalej). Na túto možnosť myslíme vždy u mladších jedincov s hypertenznou krízou a infarktom myokardu alebo cievnou mozgovou príhodou. Najdostupnejšou stimulačnou drogou je však nikotín a fajčiari majú častejšie hypertenziu než nefajčiaca populácia.“
Môžete vysvetliť pojem hypertenzná kríza? Čo sa deje v organizme a aké existujú riziká?
„Hypertenzná kríza je definovaná ako náhly vzostup krvného tlaku, často nad hodnoty 220/130 mmHg. Podľa rizika poškodenia orgánov a najmä podľa naliehavosti zníženia krvného tlaku rozdeľujeme hypertenzné krízy na emergentné (nutnosť rýchleho zníženia TK rádovo v minútach) a urgentné (zníženie TK rádovo v hodinách). Emergentnou situáciou je napríklad hypertenzná kríza pri infarkte myokardu, akútnom srdcovom zlyhaní, pri krvácaní do mozgu. V týchto prípadoch je nutné TK znížiť rýchlo s cieľom znížiť rozsah infarktu alebo plniaceho tlaku ľavej komory, a tým i opuchu pľúc pri srdcovom zlyhaní. Urgentnou situáciou je ischemická cievna mozgová príhoda, kedy je nutné znižovať TK pomaly (aby nedošlo k poklesu mozgového prekrvenia v nepostihnutých oblastiach).“
Rýchlejšia pulzová frekvencia (= rýchly pulz) nemusí súvisieť s krvným tlakom, môže ísť o normálnu situáciu (emočný stres) alebo o závažný príznak – arytmiu. Pokiaľ sa zrýchlená pulzová frekvencia objaví náhle, nečakane alebo je spojená s ďalšími príznakmi (bolesť na hrudi, dýchavičnosť, závrat), je nutné vyhľadať lekára.
Naznačte, prosím, možnosti modernej liečby vysokého krvného tlaku: či už farmakoterapiu, invazívne či neinvazívne zákroky… Prečo niektorí ľudia na liečbu „nereagujú“ (koľko percent pacientov)? Je prístup liečby hypertenzie odlišný napríklad u diabetikov?
„Moderná farmakoterapia je založená na vedeckých dôkazoch z rozsiahlych randomizovaných štúdií, ktoré preukázali zníženie kardiovaskulárnej morbidity (riziká ochorenia) a mortality (riziká úmrtia) pacientov s hypertenziou. Základom sú lieky blokujúce hormonálny renin-angiotensin-aldosteronový systém (RAS, napríklad inhibítory angiotensin konvertujúceho enzýmu a blokátory receptoru angiotensinu – sartany). Nefarmakologické invazívne postupy, napríklad renálna denervácia (katetrizačná ablácia nervových zakončení sympatiku v obličkových tepnách), sú v štádiu výskumu. Pri určitom percente pacientov nedosiahneme cieľové hodnoty krvného tlaku ani pri trojkombinácii zahŕňajúcej diuretikum (rezistentná hypertenzia). Odhad je 10–30 percent liečených pacientov. Liečba hypertenzie u pacientov s diabetom sa líši tým, že liečbou je nutné dosiahnuť TK pod 130/80 mmHg a neužívať lieky, ktoré zhoršujú kompenzáciu cukrovky (napríklad diuretiká a niektoré staršie betablokátory). Naopak, preferujú sa lieky zo skupín blokátorov RAS, ako je uvedené vyššie.“
Až 75 % pacientov s rezistentnou hypertenziou trpí obštrukčným spánkovým apnoe (OSA). Preto pri preukaze OSA vyšetrením v spánkovom laboratóriu je indikovaná liečba pomocou pretlakového prístroja, ktorú v indikovaných prípadoch hradí poisťovňa. Liečba obštrukčných spánkových apnoe preukázateľne zlepšuje kontrolu krvného tlaku.
Liečba hypertenzie farmakami je spravidla záležitosťou na celý život. Neliečená hypertenzia je spojená s rizikom cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby srdca a chronického ochorenia obličiek.
Akým spôsobom sa reguluje kolísavý tlak, dá sa to vôbec? Hrozia tu rovnaké zdravotné riziká ako pri hypertenzii?
„Kolísaniu krvného tlaku sa odborne hovorí variabilita TK (či už v priebehu dňa alebo medzi kontrolami). Tento stav zvyšuje riziko najmä mozgovej príhody, ale i koronárnych príhod. Lieči sa liekmi, ktoré variabilitu TK znižujú, v tomto pohľade je najviac dôkazov pre lieky zo skupiny blokátorov RAS a blokátorov kalciových kanálov, a to najlepšie vo fixnej kombinácii.“
Sú rozdiely pri liečbe farmakami u mladších a starších ročníkov? Hypertenzia v tehotenstve – všetky lieky sa vylučujú do materského mlieka, ako sa teda postupuje?
„Liekom voľby sú blokátory RAS u mladších aj u starších. Cieľový krvný tlak je taký istý pre všetky vekové skupiny – pod 140/90 mmHg, u jedincov s diabetom, s ochorením obličiek alebo s už prítomným kardiovaskulárnym ochorením je cieľom liečby hypertenzie TK pod 130/80 mmHg.
Jednako len u starších pacientov sa snažíme vyvarovať prudkého poklesu TK po niektorých liekoch, z tohto pohľadu sa u pacientov nad 65 rokov veku najlepšie znášajú blokátory kalciových kanálov, thiazidom podobné diuretiká a blokátory RAS. V tehotenstve sa na liečbu hypertenzie najdlhšie používa methyldopa (Dopegyt), ďalšou možnosťou sú blokátory kalciových kanálov a od druhého trimestra betablokátory. U dojčiacich žien netreba liečbu obmedzovať, väčšina moderných liekov na hypertenziu sa dostáva do materského mlieka v nízkych koncentráciách.“
Jedným z možných faktorov podnecujúcich vznik vysokého krvného tlaku je stres. Pomôžu rôzne relaxačné techniky, cvičenie čchi-kung, tai-či alebo joga, ktoré podporia celkovú zmenu životného štýlu.
foto: Unsplash
