Je striedavá starostlivosť to pravé?

Ak sa rodičia sporia, dieťa trpí bez ohľadu na formu starostlivosti. „Rozvod v rodine je ako bomba, ktorá vybuchla v živote každého z nás, hlavne v živote mojich detí,“ priznal v nedávnom rozhovore na rovinu hollywoodsky herec Ewan McGregor, hoci to bol on, kto po dvadsiatich dvoch rokoch manželstva a štyroch deťoch zablúdil pred časom inam. Znamená to, že bez rán na detskej duši to nejde? Alebo podľa Miroslava Sabola z občianskeho združenia Striedavka aspoň čo-to zachráni striedavá starostlivosť?

Psychológovia nie sú v tom, či je striedavá sta­rostlivosť pre deti to najlepšie, jednotní. Mnohí hovoria, že je to riešenie skôr v prospech rodičov. Vy však tvrdíte, že spokojné sú aj deti. Z čoho vy­chádzate?

Výskumy zo Švédska, z USA či ďalších krajín preu­kázali, že deti vyrastajúce v striedavke majú lepšie psychické zdravie, stabilnejšie rodinné väzby a sú spokojnejšie než deti zverené súdom do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Čím viac času trá­via deti s obidvomi rodičmi, tým lepšia je ich emo­cionálna stabilita, sebavedomie a sociálne vzťahy. Striedavka takisto znižuje konflikty medzi rodičmi a bráni odcudzeniu jedného rodiča, čo je pre dieťa psychicky náročné.

Zostávajú jej výhody aj v prípade, ak je nariade­ná súdom napriek nesúhlasu jedného z rodičov? Nestáva sa dieťa obeťou sporov rodičov ešte viac?

Ak sa rodičia sporia, dieťa trpí bez ohľadu na formu starostlivosti – kľúčové je, aby malo pevný vzťah s obidvomi rodičmi. Výskumy ukazujú, že pre die­ťa je horšie, ak stratí pravidelný kontakt s jedným rodičom, než keď musí zvládnuť nezhody medzi rodičmi. Striedavá starostlivosť má preto výhody, aj keď je nariadená direktívne súdom. Eliminuje totiž pocit „výhercu a porazeného“ a vytvára jasné pravidlá. Ak jeden rodič odmieta osobnú starostli­vosť, súd môže zvážiť inú formu. Ak však nesúhlasí len preto, aby vylúčil druhého rodiča bez dôvodu, je na mieste aj súdny zásah na ochranu vzťahu die­ťaťa s obidvomi rodičmi.

„Výskumy ukazujú, že pre dieťa je horšie, ak stratí pravidelný kontakt s jedným rodičom, než keď musí zvládnuť nezhody medzi rodičmi.“

To sa málokedy stretáva s pochopením, najmä v prípade malých detí. Je striedavá starostlivosť vôbec vhodná pre deti v každom veku? Bolo me­dializovaných niekoľko prípadov, keď ju súd na­riadil aj v prípade dojčených detí…

Striedavka je vhodná pre deti všetkých vekových kategórií, pokiaľ sa prispôsobí ich vývojovým po­trebám. U dojčiat treba zohľadniť potrebu citovej istoty a dojčenia, preto sú vhodné časté krátke stretnutia s otcom, ktoré sa postupne predlžujú. Dojčenie samo osebe pritom nie je dôvodom na vylúčenie otca z osobnej starostlivosti – deti si totiž vytvárajú citové väzby k obidvom rodičom už od narodenia. Moderné výskumy ukazujú, že aj bábät­ká profitujú z pravidelného kontaktu s jedným aj druhým. Súdne odňatie dieťaťa z osobnej starostli­vosti jedného rodiča bez objektívneho dôvodu teda môže byť pre dieťa škodlivejšie ako správne nasta­vená striedavka.

Ak hovoríme o kratších stretnutiach, znamená to, že striedavá starostlivosť nemusí byť presná polovica času stráveného s jedným aj druhým ro­dičom?

Nie. Ide skôr o vyvážený a pravidelný kontakt dieťaťa s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní prihliada na potreby dieťaťa a možnosti rodičov. Z právneho hľadiska sú obidvaja rodičia aj po roz­vode manželstva a rozhodnutí, ktorým súd dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z nich, na­ďalej zodpovední za starostlivosť o výchovu ich ma­loletého dieťaťa. Striedavka len umožňuje, aby sa rodičia podieľali na výchove rovnocenne, čím die­ťa neprichádza o nikoho z nich. Môže ísť o rôzne modely, napríklad týždeň – týždeň, krátky – dlhý týždeň či iné asymetrické rozdelenie podľa veku a potrieb dieťaťa. Striedavka sa však často zamieňa za rozhodnutia, ktorými súd dieťa zverí do spoloč­nej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá bola do slovenskej legislatívy zavedená v roku 2022 a znamená, že rodičia majú dieťa v osobnej starost­livosti bez konkrétneho časového rozvrhu.

„Dojčenie samo osebe nie je dôvodom na vylúčenie otca z osobnej starostlivosti – deti si vytvárajú citové väzby k obidvom rodičom už od narodenia.“

Striedavú starostlivosť slovenské zákony umož­ňujú oveľa dlhšie. V legislatíve je už viac ako pät­násť rokov, využíva sa však dostatočne?

Jej využívanie postupne rastie, no v praxi sa uplat­ňuje nerovnomerne – v niektorých regiónoch je spolu s rozhodnutiami, ktorými súdy deti zverujú do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodi­čov, bežná. Napríklad v Martine je to až v 98 per­centách prípadov, v Malackách v osemdesiatich deviatich, inde je však doslova výnimočná, na­príklad v Starej Ľubovni sa uplatňuje len u dvoch percent rodičov, pritom oni samotní sú na ňu pri­pravení, čo dokazujú aj rastúce počty rozhodnutí v prospech osobnej starostlivosti obidvoch rodi­čov. Zároveň platí, že čoraz viac otcov sa aktívne zapája do výchovy a osobnej starostlivosti o deti a čoraz viac matiek uznáva dôležitosť vzťahu dieťa­ťa s obidvomi rodičmi.

Sami však upozorňujete, že predsa len nie každý rodič je jej schopný.

Nemusí byť vhodná, ak jeden z rodičov bol súdom zbavený rodičovských práv, ak preukázateľne týra, zanedbáva alebo ohrozuje dieťa, prípadne dlhodo­bo vedome odmieta osobnú starostlivosť o dieťa a chce sa na výchove podieľať len finančne. Dô­ležité je posudzovať každý prípad individuálne a nespochybňovať schopnosť rodiča len na základe subjektívnych pocitov alebo neoverených obvine­ní. Ak sa rodič dokáže postarať o dieťa cez víkend, neexistuje dôvod, prečo by to nezvládol aj v strie­davke.

Spomínali sme rodičov, ktorí o výchovu potomka záujem nemajú, môže aj im súd direktívne naria­diť striedavú starostlivosť, respektíve ich k sta­rostlivosti o dieťa prinútiť?

Nie. Rodičovské práva a povinnosti však platia pre obidvoch rovnako, a preto súd môže neprítomné­mu rodičovi uložiť vyššiu vyživovaciu povinnosť alebo odporučiť odborné poradenstvo. Striedavka celkovo funguje len vtedy, ak sa na nej obidvaja rodičia aktívne podieľajú. V prípadoch, keď jeden rodič nechce mať s dieťaťom kontakt, by nútenie do striedavky nebolo v záujme dieťaťa.

Na záujem dieťaťa sa odvolávajú v rozhodnutiach aj sudcovia, ktorí ju odmietajú a z princípu trvajú na tom, že dieťaťa patrí matke…

Súdy by sa mali zamerať na ochranu práv dieťaťa, nie na jednostranné preferovanie jedného rodiča. Každé dieťa má právo na obidvoch rodičov, a pre­to je dôležité, aby justícia zabezpečila rovnováhu a zabránila situáciám, keď je jeden rodič nespra­vodlivo odstránený zo života dieťaťa.

Mnohí rodičia, najmä ženy, sa však stretávajú aj s tým, že striedavku nariadi súd aj napriek tomu, že s potomkom unikli z násilného vzťahu a skon­čili v azylovom dome. Má šancu rodič v takejto situácii zvrátiť rozhodnutie súdu bez toho, aby bol obviňovaný z manipulácie či zo snahy o zavr­hovanie druhého rodiča?

Ak existujú dôkazy o psychickom týraní matky ale­bo ohrození dieťaťa, má rodič právo podať návrh na zmenu rozhodnutia súdu. Musí však preukázať, že súčasné nastavenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Súdy nemôžu ignorovať ochranu pred do­mácim násilím, ale zároveň musia zohľadniť právo dieťaťa na kontakt s obidvomi rodičmi. Ak sa teda preukáže, že ide len o manipuláciu alebo účelové odcudzenie druhého rodiča, môže to mať právne dôsledky. Najlepšou cestou je legálna revízia roz­hodnutia na základe dôkazov, nie jednostranné kroky, ktoré by mohli byť vnímané ako manipulá­cia alebo bránenie v styku s druhým rodičom.

Existujú už štúdie toho, ako hodnotia toto uspo­riadanie vzťahov deti, ktoré v striedavej starost­livosti vyrástli?

Samozrejme, tak výskumy, ako aj osobné skúse­nosti ukazujú, že dospelí, ktorí vyrastali v striedav­ke, oceňujú, že si zachovali blízky vzťah s obidvo­mi rodičmi, čo im prinieslo väčšiu emocionálnu stabilitu a lepšie predpoklady na vlastné zdravé partnerské vzťahy. V porovnaní s rovesníkmi, kto­rí vyrastali len s jedným rodičom, pociťujú menej frustrácie a nespravodlivosti, lepšie zvládajú zme­ny a majú širšie rodinné väzby.

Foto: Unsplash