Píše sa september 2014. Ležím so zlomenou kľúčnou kosťou v posteli a bezcieľne lustrujem Facebook. Z ničoho nič sa dopracujem k nasledujúcemu statusu kamaráta, resp. skôr známeho: „Havaj z Prahy za 400 eur, išiel by niekto?“ Nepamätám si presne, ako dlho som túto ponuku v hlave spracúval (koniec-koncov na to sa história nepýta), podstatné je, že som na ňu kývol. A tak som sa v máji 2015 vybral na Havajské ostrovy po prvý raz v živote à la totálny účastník zájazdu, ktorý nemá páru, kam ide, ako to tam vyzerá a čo ho tam vlastne čaká.
Schválne, čo presne si predstavíš, keď sa povie Havaj? Ja som si automaticky vizualizoval azúrovú vodu, drevené domčeky na pláži v zajatí paliem a nedotknutú prírodu. Lenže… prišiel som do cieľa a kukal som jak teľa na nové vráta. Žiadne chatky, o minimalizme nemohla byť ani len reč. Ocitli sme sa v Honolulu, hlavnom meste Havajských ostrovov, ktoré mi na prvú šupu pripomenulo New York, len vo výrazne menšom meradle. Vysoké moderné budovy, vysvietené reštaurácie, svetoznáme značky, čistá Amerika. Čakal som niečo úplne iné, ale aj tak ma to dostalo. A to bol ešte len začiatok, čím viac sme objavovali prírodu, ktorú tieto ostrovy sopečného pôvodu pripomínajú, tým nadšenie rástlo. Taký bol môj prvý pobyt v totálnej exotike na konci sveta.
Páchateľ sa údajne vracia na miesto činu. V tomto prípade to platí na 100 %. O dva roky neskôr som sa na Havaji vyskytol opäť, Oahu z roku 2015 vystriedal pobyt na Maui a Kauai, status „účastník zájazdu“ som prerobil na „organizátor a relatívne ostrieľaný borec“. Presne som vedel, kam idem, čo budem vidieť a čo treba okoštovať. Havaj totiž rozhodne nie je len o fenomenálnej prírode, na svoje si prídu aj skutoční gurmáni. Áno, vplyv Spojených štátov amerických, pod ktoré Havajské ostrovy geopoliticky spadajú, je tam cítiť, ale to je len jedna zo širokých možností a chutí tohto súostrovia.
„Je libo“ Áziu? Žiadny problém, tej je tu na mraky. Nie je náhoda, že pôvodní obyvatelia Havajských ostrovov majú ázijské črty a zároveň ide o populárnu destináciu práve pre cestujúcich z Japonska a Kórey. A čo tak mexické špeciality? Stačí si len vybrať, ponuka je prakticky nekonečná. Ak by sme mali vypichnúť jeden pokrm typický pre tento exotický raj, bolo by to bez pochýb poké. Na kocky nakrájaná surová ryba doplnená zeleninou a všakovakými dobrotami si postupne podmanila celý svet a stáva sa čoraz populárnejšou aj u nás.
Raz darmo, je to šmak, to si nebudeme klamať. Navyše z prostredia, ktoré sa nedá neospevovať. Proste dobré s dobrým! No a presne toto bol dôvod, prečo som v roku 2022 cestoval cez pol sveta aj po tretíkrát. Ani tentoraz ma neodradili lety s prestupmi, ktoré celkovo trvali viac ako 24 hodín. Havaj je droga, mimoriadne ľahko návyková a zdraviu neškodná. To rozhodne neplatí o peňaženke, ale sú situácie, keď sa oplatí siahnuť hlbšie do vrecka a toto je jedna z nich. Lebo… nalejme si čistého vína, na Havajských ostrovoch je draho.
Posledný trip sme poňali v štýle „Go big or go home“, preto sme si s partnerkou dopriali nielen zoskok tandemovým padákom, ale aj vyhliadkový let vrtuľníkom a plavbu na katamarane okolo Nā Pali Coast so štvorchodovou večerou. Pri poslednom bode s pristavím a trošku ho rozvediem, lebo… treba :-). Určite to poznáte, nepochybujem o tom, že ste už boli na nejakom výlete loďou, kde bol v cene zahrnutý obed/večera. Väčšinou sa pri takýchto typoch zážitkov dá očakávať naozaj nenáročné jedlo, ktoré síce zasýti, ale rozhodne z neho nepadnete na zadok.
Toto bez pochýb nebol ten prípad a to zdôrazňuje chlapec z dediny, pre ktorého je vrcholom gastronómie akýkoľvek cheesecake a Marlenka. Celá „experience“ sa začala welcome drinkom pri vstupe na palubu. Neobmedzený prísun nápojov bol taktiež súčasťou ponuky (chvalabohu, pri sume 230 USD/osoba by sa patrilo). Tie nám však začali servírovať až po hodine a pol plavby, keď sme dorazili do pokojných vôd. Neviem si úplne predstaviť barmana pripravovať miešané nápoje, keď plavidlo skáče na relatívne vysokých vlnách, takže toto malo svoje opodstatnenie.
Naopak prvý chod (krevetový šalát alebo niečo na ten štýl) nám podali už počas plavby k Nā Pali Coast. Rozbeh veľmi slušný, zaraďme dvojku. Ty môj boh, steak z hovädzej sviečkovice servírovaný priamo na katamarane s výhľadom, za ktorý by iní vraždili… prefackajte ma niekto, lebo asi snívam. No a to som ešte netušil, čo bude nasledovať potom. Limetkový cheesecake! Limetkový cheesecake!!! Milujem citrónové sladkosti, adorujem cheesecake, proste dokonalé combo. Svoj som zožral v priebehu 10 sekúnd a následne sa rozhliadal okolo seba, či tento dezert niekomu vyslovene nesadol a nemôžem poslúžiť ako smetný kôš.
Chvalabohu, pár dobrovoľníkov sa našlo. Level spokojnosti: inferno. Nekonečno sa ešte prehĺbilo priamo úmerne s množstvom drinkov v mojich rukách, výlet jak lusk, ktorý by som odporúčal aj tej najmenej na jedlo zameranej osobe na tomto svete!
„Sečteno a podtrženo“, celé to stálo nekresťanské lóve, ale vraj žijeme len raz. Čo sa týka Havaja, mám odrobené, pokojne môžem umrieť. Ale… ak by jedného pekného dňa zase raz vyskočila lacná letenka do tej totálnej exotiky, asi by som sa veľmi ošíval. Pre dobro všetkých zúčastnených (a pre pokojný život môjho účtu) si budem potajomky priať, nech sa po štvrtý raz už radšej nestane :-D.
Text: Pavol Kabát
Foto: autor
