Blahodarné účinky kapusty sa týkajú nielen prečistenia organizmu, ale aj jej schopnosti zásobovať telo cennými látkami. Tieto vlastnosti oceníme práve po sviatkoch, počas zimných mesiacov.
Už starí Rimania na ňu nedali dopustiť a považovali ju za všeliek. Dokonca verili, že šťava z kyslej kapusty zmierňuje príznaky opitosti. Pestovali ju i Kelti a od nich sa to naučili Slovania, ktorí zistili, že kapusta sa dá nakladať a tým jej dali nový rozmer. Pre jednoduchú úpravu a dlhú skladovateľnosť sa veľmi rýchlo stala jednou z hlavných zložiek potravy. Kapusta sa postupne šľachtila a dnes si môžeme pochutnávať na mnohých odrodách bielej a červenej kapusty. Medzi najbežnejšie druhy patrí hlávková kapusta, potom je to čínska a pekinská kapusta. Najmä kyslá, teda nakladaná biela hlávková kapusta, si za stáročia získala povesť bojovníka pri zvyšovaní imunity. Je zásobárňou vitamínu C, vitamínov skupiny B a K, nájdete v nej aj železo, fosfor, flór, horčík, draslík a baktérie kyseliny mliečnej. Šťava z kyslej kapusty priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a podporuje tvorbu krvi. V rámci zhadzovania posviatočných kilogramov svedčí v prospech kapusty aj fakt, že kyslá kapusta je nielen zdravá, sýta a zaženie hlad, ale obsahuje skutočne len zopár kalórií. Môžeme ju konzumovať surovú s pár zrnkami rasce pre chuť, ale rovnako si z nej možno pripraviť chutné pokrmy. Keď všetky prospešné látky z kyslej kapusty dostaneme do nášho zimou skúšaného tela, aktívne zničia vírusy, infekcie i baktérie a vytvoria tak výbornú zložku prevencie proti nachladnutiu a chrípke. K tomu treba pridať fakt, že kyslá kapusta sa postará o upravenie krvného tlaku, o správne fungovanie metabolizmu, podporu rýchleho odstraňovania toxínov z tela a zasiahne v boji proti stresu. Rada našich babičiek, že šťava z kyslej kapusty je spoločníčkou na ceste k zdravšiemu životu s najvyššou určitosťou, platí dodnes. Keď si ju nedoprajeme počas teplých letných mesiacov, skúsme to aspoň cez zimu, kedy si naše telo celkom prirodzene žiada dostatočný prísun vitamínov a minerálnych látok..
Kapusta ako liek
Podľa niektorých vedeckých výskumov kyslá kapusta dokonca pozitívne bojuje aj proti rakovinotvorným bunkám či samotným nádorovým ochoreniam. Táto „zázračná“ zelenina údajne znižuje ochorenie na rakovinu prsníka a podľa niektorých vedcov dokáže v kombinácii s chemoterapiou zabiť rakovinové bunky pacientok s touto chorobou.
Okrem toho sa vďaka jej liečivým vlastnostiam odporúča ako prevencia pred ochoreniami pečene, pľúc a hrubého čreva. Nevýhodou je, že u ľudí, ktorí nie sú na pravidelnú konzumáciu kapusty zvyknutí, sa môže vyskytnúť podráždenie čriev alebo žalúdka. Zdravé zložky, ktoré sa nachádzajú v kyslej kapuste, však nájdeme aj v tých „modernejších“ druhoch zeleniny – brokolici a ružičkovom keli. Už vyššie spomínaný účinok kyslej kapusty, akým je správne fungovanie metabolizmu a rýchle odstraňovanie toxínov z tela, predznamenáva skutočnosť, že bude dôležitá aj pri diéte, hlavne redukčnej. Kto by bol povedal, že v sto gramoch tejto zeleniny je skrytých iba „slabých“, ale za to zdravých a sýtych sedemnásť kalórií, ktoré sú pre naše telo mimoriadne vďačné a užitočné pri cielenom chudnutí. V kombinácii so správnymi surovinami sa z nej dajú pripraviť jednoduché jedlá. Vyskúšajte preto jej špecifickú chuť a následné blahodarné účinky priamo na sebe.
Kapusta chutne a zdravo
Šalát z kapusty
Asi 1 kg hlávkovej kapusty nakrájajte na jemno, zalejte octom a kvalitným olejom, jemne ocukrite, okoreňte soľou a čiernym korením. Pre výraznú chuť šalátu nešetrite použitými surovinami. Okorenenú kapustu silno premiešajte rukami, aby pekne skrehla a nebola suchá. Pridajte nakrájanú červenú papriku, trochu kôpru a znova zamiešajte. Podávajte ako hlavný chod alebo prílohu ku grilovanému mäsu.
Kapustová polievka so slivkami
Zlejte šťavu z 0,5 kg kyslej kapusty (časť si nechajte na prípadné dochutenie polievky) a dajte do 1,5 litra vody, pridajte trochu rasce a povarte približne 10 minút. Potom pridajte sušené hrozienka a nakrájané sušené slivky a povarte ešte 20 minút. Polievku ochuťte soľou a prípadne troškou kyslej kapustovej šťavy. Dobrú chuť!
Čo odporúča MUDr. Peter Minárik
Denne by sme mali zjesť 600 – 750 g a niekedy dokonca až kilogram čerstvej zeleniny. Odporúčam pestrý výber, nielen mrkvu a paradajky. Akákoľvek úprava uberá z biologickej hodnoty zeleniny. Jedinou hodnotnou úpravou je práve kvasenie kapusty. Tá nám dodá aj zdravé probiotické baktérie. Keď chcete zeleninu variť, pripravte si ju v pare a nenechajte ju tam príliš dlho.
