Kaliningradská oblasť leží na juhovýchodnom brehu Baltského mora. Na jej území s rozlohou 15 125 km2 žije vyše 994 000 obyvateľov. Je súčasťou historického regiónu Východného Pruska ležiaceho medzi ústím Visly a Nemanu. Od 13. storočia bola pod nemeckým vplyvom, od roku 1871 súčasťou Nemeckej ríše. Dohody prijaté víťaznými mocnosťami po druhej svetovej vojne na Postupimskej konferencii v lete 1945 Východné Prusko rozdelili. Južná časť (asi 65 %) pripadla Poľsku a severná (zhruba 35 %) Sovietskemu zväzu, ktorý v apríli 1946 túto oblasť včlenil do Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Bývalé starobylé hlavné mesto Východného Pruska, Kráľovec (Königsberg), premenovali na Kaliningrad podľa Michaila Ivanoviča Kalinina, predsedu prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a osamostatnení pobaltských štátov sa z oblasti stala oddelená enkláva Ruskej federácie uzavretá medzi Poľskom a Litvou.
Kaliningradský osobitný rajón
Rozpadom Sovietskeho zväzu stratilo Rusko prístup ku vojenským prístavom Klaipėda v Litve, Liepāja v Lotyšsku, Tallin v Estónsku a letecké základne v pobaltských republikách. Súčasne výrazne poklesol počet vojenských jednotiek v Pobaltí. Preto už v rokoch 1991-1992 štáb Baltskej floty pracoval na vytvorení zjednotenej skupiny vojskových častí na zvyšku ruského teritória v Kaliningradskej oblasti. Projekt jednotného systému velenia bol vypracovaný v júni až septembri 1993 a v októbri sa konala konferencia riešiaca organizačné problémy vzniku jednotnej skupiny námorných, pozemných a vzdušných síl. Kaliningradský obranný rajón vznikol 1. septembra
Text: RNDr. Michal J. Stolár
Foto: OIMK MO RF, TS ZVO, OIZ BO
Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 1/2019, ktorý vyšiel 9. 1. 2019.
Obsah L+K 1/2019 nájdete – TU.