„Andulka so mnou prešla trojitým peklom, ale statočne ustála všetky protivenstvá, nástrahy aj útrapy a zocelila sa v boji!“ zveril sa legendárny herec Jiří Sovák autorke svojich piatich životopisných kníh s tajomstvom tretieho manželstva. „A dnes? Veď to vidíš sama, žije so mnou v raji! Hrozné je len, že si ten raj veľmi neváži…“ dodal s láskavým sarkazmom. Tak ona, ako aj Anna Schmitzerová Sováková, s ktorou herec prežil štyri desaťročia, vedeli, že je to v podstate vyznanie lásky. „Bola to naozaj jeho dobrá víla,“ konštatuje spisovateľka Slávka Kopecká aj v exkluzívnom rozhovore pre Moju psychológiu.
Manželstvo Jiřího Sováka a jeho Andulky bolo doslova potvrdením starého známeho – do tretice všetky dobré. Ale aj vy sama ste priznali, že ste sa do neho doslova zamilovali, a to hneď po prvej novinárskej otázke, ktorú ste mu v živote položili. Dokázali ste mu napriek tomu klásť aj nepríjemné otázky?
So Sovákom som sa nebála ničoho. Bol to jeden z mojich zázrakov… Až na pár intímnych tráum mi dovolil vnoriť sa do jeho duše naozaj veľmi hlboko. Jednoducho sme si rozumeli. A pritom nás delili desiatky rokov! Aj keď úprimne priznávam, že boli aj momenty, keď som ho mala plné zuby. V dobrom, samozrejme. Bol to totiž klasik trefného humoru, kráľ fórov, gigant a hlavne rešpektovaný umelec, ktorý ma poctil svojou dôverou.
Sama manželka ho nazývala uragánom a pripustila, že v manželstve s ním vyštudovala vysokú školu tolerancie. Tradovalo sa totiž, že sa otočil za každou sukňou a alkoholu podľa vlastných slov vypil viac, než iný dokáže preplávať. Do akej miery ho v tomto dokázala zmeniť?
Podstatne a na svoj obraz. Jeho predchádzajúce dva vzťahy sa nepodarili a skončili sa rozvodom, hoci z prvého z nich sa narodil syn Jiří Schmitzer, vynikajúci umelec, ktorý gény nezaprie. Až Andulka bola tá správna dobrá víla pre búrliváka Sováka. S ňou získal skvelé zázemie a dokonalú „ochranku“. Ako nakoniec hovoril, stal sa „podpantoflákom“, čo znamená, že ju počúval takmer vo všetkom a cudzím ženským dal nadobro pokoj. Pri nej v krásnom kraji kúsok od Prahy v ich ľúbeznej chatke nakoniec aj dožil. A pár rokov po ňom aj táto vzácna žena.
Párkrát s humorom poznamenala, že byť Sovákovou manželkou znamenalo mať desať detí… Nebolo to však len racionalizovanie a ospravedlňovanie toho, že oni potomkov nemali?
Je to možné. To, že spolu nemali deti, totiž Andulka niesla ťažko.
Mnohí na legendárneho Sováka spomínali ako na poriadne morózneho človeka, ale ona ho tak nevnímala. A koniec koncov aj vaše knihy sú plné humoru. Tak aký vlastne bol?
V princípe bol optimista, na staré kolená však vyznával tvrdenie, že „len blbý optimista túži po tom byť denne sklamávaný“. V posledných rokoch tak z neho žiadny smieško naozaj nebol, skôr svojrázny filozof, ktorý toho o živote už vedel veľa. Keď však bol vo forme, vyznával humor v tých najrôznejších podobách, mal rád múdry humor, zveličenie, iróniu… Každé rozprávanie vedel dokončiť údernou pointou tak, že sa poslucháč váľal od smiechu po zemi.
„Často sa zdržiaval u pána doktora Skálu na protialkoholickom liečení. Vyťažil z tohto však väčšinou len pár dní abstinencie. A k tomu horu krásnych historiek a príbehov.“
Oceňovalo to aj jeho okolie? Mal pri svojej často odmeranej povahe kamarátov, o ktorých mohol povedať, že sú na život a na smrť?
On bol veľmi tvorivý človek, kamarátil sa s režisérmi, svojím humorom im vylepšoval scenáre. A mnohé texty dokonca sám písal. Stačí si spomenúť na jeho slávne Silvestre s Vladimírom
Menšíkom. Práve on bol, mimochodom, jedným zo skalných životných sprievodcov Jiřího
Sováka, ktorý mal priateľov najmä z kumštu a dlhé roky aj z krčmy. Potom sa však u neho prejavil istý pud sebazáchovy, a keď mal šesťdesiat, s pitím nadobro prestal. Odvtedy bol dôsledný abstinent. Priatelia mu napriek tomu zostali takmer všetci. A hlavne ho nikdy neopustila jeho skvelá Andulka.
Na rozdiel od syna, s ktorým mali rovnakú vášeň nielen pre herecké umenie, ale aj pre alkohol, no väčšinu života si nerozumeli. Dala vám možnosť viesť s ním dlhé rozhovory šancu pochopiť ich vzťah?
Táto otázka v rozhovoroch o Sovákovi padne takmer vždy, ale vzťah otca a syna bolo jediné tabu, ktoré Sovák mal. Povedal mi to hneď na začiatku našej spolupráce a ja som toto rozhodnutie rešpektovala. S tým, že som v knižkách spomenula vždy len ich spoločné úspešné filmovačky. Inak nič. Právo veta mal totiž on.
Mali ste možnosť spýtať sa na to aj druhej strany?
Nie. Jiřího Schmitzera som nikdy nestretla, ale jeho otca v ňom v istých rysoch spoznávam a vidím stále. Je to naozaj výborný herec.
Na chvíľu zostanem ešte pri tom alkohole, čo bol ďalší moment, pre ktorý mnohí jeho manželku považovali doslova za svätú. Prekročil Jiří Sovák niekedy hranicu závislosti, respektíve bod, keď mu to už ničilo kariéru a život?
Mnohokrát. A spôsobil si tým v živote nejeden šrám. Ale mladosť, pochabosť – ako hovorieval. Nadmieru pil hlavne s Menšíkom, hoci nielen s ním. Mal z toho hromadu problémov a často sa zdržiaval u pána doktora Skálu na protialkoholickom liečení. Vyťažil z tohto však väčšinou len pár dní abstinencie. A k tomu horu krásnych historiek a príbehov. Nakoniec sa totiž na tom, respektíve sám na sebe vedel zasmiať… Ako čerstvý šesťdesiatnik však so všetkým sekol. Definitívne. Hovorím si, že musel mať pevnú vôľu ako kôň. Naozaj totiž viac nezobral do ruky ani pohárik, ani cigaretu a zomrel ako roky polepšený alkoholik. Spätne sa tak na svoj pestrý život mohol pozerať dokonca spokojne. Vždy totiž zdôrazňoval, že síce prešvihol kvôli pitiu roky života, ale prácu nikdy neklamal. „Vždy som sa vedel ‚ukázniť‘. Niekedy ma k tomu donútila Andulka, niekedy hlad a bieda, ale tak to vtedy chodilo,“ smial sa.
Foto: Dagmar Hájková a archív
