Plastické operácie dávno prestávajú byť výhradne ženskou záležitosťou a zmeny telesných proporcií stále častejšie žiadajú aj muži. Aké psychologické a spoločenské tlaky stoja za ich odhodlaním dobrovoľne podstúpiť riziká narkózy a operácie a čo mužom prináša premena od plastického chirurga?
Zatiaľ čo ešte pred desiatimi rokmi operovali plastickí chirurgovia až na výnimky výlučne ženy, v súčasnosti je asi každý piaty až siedmy pacient muž. Medzi nimi je aj štyridsaťtriročný Karol. Celé roky patril k tým, ktorí odmietajú najrôznejšie zásahy estetickej medicíny. „Nerozumel som ženám, ktoré si dobrovoľne ľahli na operačný stôl a mužom som sa takmer smial. Nechať si urobiť plastiku mi pripadalo podobne hlúpe, ako si kúpiť v päťdesiatke motorku. Vždy som bol presvedčený o tom, že muž má vedieť starnúť a prijímať aj svoj meniaci sa vzhľad,“ rozpráva. Svet estetickej medicíny bol pre neho úplne neznámy a nechcel na tom nič meniť. „Predtým som si hovoril, že v odmietaní plastickej chirurgie sa spozná sila osobnosti,“ dodáva. Zmeniť postoj ho prinútila nešťastná náhoda. Pri páde z bicykla si zlomil nos a bolo jasné, že sa bez zásahu plastického chirurga nezaobíde. Rok potom si nechal odstrániť aj „vačky pod očami“. „Takzvaná transkonjunktiválna plastika dolných viečok trvala iba tridsať minút a mal som pocit, že som omladol aspoň o desať rokov,“ podotýka. Mužský postoj k estetickým operáciám zmenil podľa odborníkov rozvoj lekárskej techniky, ale aj povrchnosť modernej doby a uctievanie večnej krásy a mladosti. „Hoci mužov v našich ordináciách pribúda, stále sú ešte pomerne zdržanliví a v povedomí mnohých je stále zakorenený predsudok, že plastické operácie sú len pre ženy. Niektorí sú ním dokonca ovplyvnení natoľko, že aj keď trpia nejakou kozmetickou chybou, necítia potrebu svoj problém riešiť,“ konštatuje plastický chirurg Lukáš Frajer z Perfect Clinic. Keď už sa muži odvážia ísť do ordinácie, nechávajú si najčastejšie operovať očné viečka. Záujem je aj o liposukciu v oblasti brucha, korekciu nosa alebo odstávajúcich uší. A žiadaným pánskym zákrokom je aj obriezka bez náboženského kontextu alebo operácia zväčšených prsných žliaz. Typický mužský klient kliniky estetickej chirurgie je podľa Lukáša Frajera stredoškolák alebo vysokoškolák vo veku 45–60 rokov. „Medzi mojimi klientmi prevažujú strední podnikatelia, ľudia pracujúci v strednom a vyššom manažmente, v službách, ale aj športovci a slobodné povolania, ktoré vyžadujú kontakt s ľuďmi alebo médiami a kde je starostlivosť o zovňajšok a potreba dobre vyzerať takmer predpisom,“ konštatuje lekár.
Budem ako Clooney?
Zo skúseností lekárov vyplýva, že muži vnímajú prípadné kozmetické nedokonalosti exaktnejšie ako ženy. „Obvykle o nich začnú rozmýšľať a riešiť ich až vtedy, keď majú funkčné problémy, ktoré ich obťažujú alebo stigmatizujú,“ vysvetľuje Lukáš Frajer. Typickým príkladom je podľa neho gynekomastia – zväčšenie prsnej žľazy u mužov – za ktorú sa najmä mladí muži často hanbia. V dôsledku toho sa potom vyhýbajú určitým aktivitám v pánskych kolektívoch a majú problémy aj pri nadväzovaní partnerských vzťahov. Zákrok plastických chirurgov pritom nebýva komplikovaný, v mnohých prípadoch stačí odsatie tuku pomocou liposukcie. Tento mužský prístup však podľa Lukáša Frajera vedie k tomu, že keď už muži vstúpia do ordinácie plastických chirurgov, prichádzajú s oprávnenými požiadavkami a v rozhodovaní sú priamejší ako ženy. „Ak k operácii vnútorne dozrejú, potom svoj názor väčšinou nemenia a s váhaním sa stretávam menej často ako u žien,“ hovorí lekár. Medzi oboma pohlaviami sa, samozrejme, nájdu aj takí, ktorí majú – ako hovorí Lukáš Frajer – technický postoj ku svojmu telu a chcú „tu trošku ubrať a tu trošku pridať“ a potom sa čudujú, že to plastika nedokáže. „Pravda je, že k tomuto zjednodušenému pohľadu možno inklinujú viac muži ako ženy. Často sa u nich stretávam s tým, že prinesú fotografie svojich idolov a chcú sa im v niektorých znakoch alebo rysoch priblížiť. Takých klientov väčšinou odmietam, pretože pravdepodobne nikdy nebudú spokojní so svojím vzhľadom a ich problém je posunutý do psychologickej roviny,“ podotýka odborník. Väčšina mužských klientov však dokáže svoj problém jasne definovať a sú schopní a ochotní prijať pravdu o predpokladanom výsledku.
Plastika to nevyrieši?
Čo sa týka psychologického uhla pohľadu, aj medzi mužmi, takisto ako medzi ženami, sa nájde veľa takých, ktorí si myslia, že jedno estetické vylepšenie vyrieši celý život. Takto jednoducho to, samozrejme, nefunguje, ale aj mnohí psychológovia pripúšťajú, že človeku, ktorý má jeden konkrétny problém – napríklad trpí komplexom z veľkého alebo krivého nosa, odstávajúcich uší alebo sa od mladosti trápi pre zväčšenú prsnú žľazu – môže plastická operácia naozaj pomôcť. „Hoci v mnohých prípadoch je problém skutočne skôr psychický, než že by išlo o extrémnu fyziologickú anomáliu, psychológ ho nevyrieši,“ konštatuje psychologička a sexuologička Laura Janáčková, spoluautorka knihy Psychologické aspekty plastickej a estetickej chirurgie. Dotyčný síce nie je porovnávaný sám so sebou, ale on problém takto nevidí, pretože má jasno – vlastnú hodnotu má postavenú na tom, že jediné, čo potrebuje, je menší rovný nos. Taký človek väčšinou vôbec nemá potrebu hovoriť s psychológom a vtedy nič nezmôže ani prípadná konzultácia. Ak vidí človek svoj síce väčší, ale nijako nápadný nos ako strašnú dominantu tváre, môže sa vytvoriť taký pevný postoj, že je veľmi ťažké ho zmeniť. A keď sa vo vnímaní telesnej schémy zakotví určitá nedokonalosť, dá sa len ťažko ovplyvniť. Dlhodobo chodiť na psychoterapiu a učiť sa meniť vnímanie seba samého je dlhá cesta – a je nutné dodať, že človek nie vždy dosiahne cieľ. Ak má teda človek pocit, že vždy, keď s niekým hovorí, dotyčný registruje len jeho nos, v okamihu operácie je psychicky pripravený prijať zmenu ako zlepšenie, a s tým prichádza aj vyššie sebavedomie a sebadôvera, čo je následne jeden z kľúčov pri dosahovaní úspechov v osobnom živote aj v práci. Podľa momentálnej skúsenosti autorky článku so životom v Austrálii určite stojí za zmienku, že postoj k plastickým operáciám je do určitej miery aj národnostná záležitosť. Zatiaľ čo napríklad Brazílčanky a Brazílčania si neváhajú stiahnuť na ulici tričko, aby ukázali nové prsia alebo hrudník a pošlú vás k tomu, podľa nich, najlepšiemu lekárovi, Briti sa budú cítiť takmer urazení, keď sa ich spýtate – aj keď sú to vaši dobrí priatelia – kde počas dvoch týždňov nabrali vlasy alebo nechali brucho. „U našich mužov pozorujem skôr extrovertnejší postoj. Najmä ak je zákrok urobený dobre, radi sa pochvália,“ hovorí Lukáš Frajer a dodáva: „Nedávno som mal pacienta, ktorý po operácii priviedol svojich ďalších kamarátov. O zákroku premýšľali už dlho, ale odhodlali sa až potom, čo bol kamarát spokojný. Dokonca to jeden z nich prirovnal ku kráľovskému ochutnávačovi jedla.“
Mužské tabu
Hoci veľa ľudí vníma mužskú obriezku ako barbarský zvyk, na klinikách estetickej chirurgie patrí k najžiadanejším zákrokom. Aj v tomto prípade sa podľa lekárov prejavuje trend zo zahraničia, kde „byť obrezaný“ neznamená žiadnu hanbu ani dôkaz príslušnosti k nejakému náboženstvu. „Uvoľňuje sa pohľad na túto problematiku a obrezaní muži nie sú svojím okolím vnímaní akoby s nejakou stigmou,“ hovorí Lukáš Frajer a pokračuje: „Rozhodne je obriezka z pohľadu lekára hygienickejšia, má pozitívny efekt na prevenciu šírenia víru HIV, teda aj ochorenia AIDS a u obrezaných mužov je štatisticky nižšie riziko vzniku karcinómu penisu. Jedným dychom však dodávam, že tento nádor je vzácny a rozhodne to neznamená, že kto nemá obriezku, bude mať v nasledujúcich rokoch ťažkosti.“ Veľa mužov však tento výkon podstupuje pre zníženie dráždivosti pri sexuálnom akte, a tým pádom „zlepšenie“ výkonu, taký efekt však podľa lekára nie je pravidlom. S mužskou sexualitou súvisí aj ďalšie žiadané vylepšenie – zväčšenie penisu. Niektoré kliniky tento zákrok ponúkajú, na niektorých sa však klienti dočkajú odmietnutia. „Naša klinika ho nemá v ponuke, pretože výsledky nie sú vždy presvedčivé,“ konštatuje vedúci lekár Perfect Clinic Roman Kufa. S jeho názorom súhlasí aj kolega Lukáš Frajer: „Zväčšovanie tejto intímnej partie je možné, ale s veľkými rizikami, ktoré boli štúdiami preukázané až v 70 % prípadov,“ dodáva. Penis je totiž zavesený na lonovej kosti väzom, ktorý ho fixuje v oblasti hrádze, kde je skrytá časť penisu. Keď sa tento väz pretne, spôsobí to malé predsunutie penisu smerom dopredu a k jeho optickému zväčšeniu v tej časti, ktorá vyčnieva v oblasti lonového pahorku. Takto sa zväčší asi o dva až tri centimetre. Bohužiaľ, týmto však penis stráca svoj pevný oporný bod, v dôsledku čoho potom môžu vznikať poruchy erekcie a penis sa pri styku môže poraniť pri tzv. hypermobilite, ktorá vzniká z preťatia väzu. Podľa lekárov našťastie väčšina mužov sama od operácie odstúpi potom, čo sa zoznámia s jej rizikami a uvedomí si, že sexuálny potenciál nie je záležitosťou iba pohlavných orgánov, ale aj mozgu.
Ktoré plastické operácie sú pre mužov skôr nevhodné?
Plastický chirurg pre časopis Moja psychológia
Tak ako v niektorých oblastiach života majú muži so svojimi fyziologickými predpokladmi navrch, pri niektorých zákrokoch plastických chirurgov to býva presne naopak. Napríklad to platí aj pri liposukcii brucha. Ukladanie tuku je u mužov totiž naprogramované do oblasti brušnej steny, nie do podkožia ako u žien. A to je dôvod, prečo liposukcia v oblasti brucha a bokov rieši ich problém s postavou len čiastočne. Aj facelifting (plastická operácia tváre a krku) je u mužov relatívne problematický zákrok, a to z niekoľkých dôvodov. Po prvé ide o inú kvalitu a charakter pokožky oproti ženám, čo stavia mužov do nevýhody. Ďalej mužský hormón testosterón modifikuje hojenie a výsledný vzhľad jaziev často tak, že nie sú kozmeticky prijateľné. Problém môže byť aj s rednutím vlasov a hranicou fúzov a s tým spojené hľadanie optimálneho miesta pre umiestenie rezov, ktoré by nemali byť viditeľné. Dnes už však aj pre tento problém existuje plnohodnotná náhrada – napríklad v podobe miniinvazívneho zákroku Silhouette, vďaka ktorému sa tvár vypne pomocou nití, ktoré sa vstrebú.
foto:unsplash, pixabay
