So „ženskými“ a „mužskými“ farbami to nebolo vždy také jednoznačné ako dnes. Obchodníci kedysi presadzovali pre chlapcov ružovú ako agresívnu, silnú farbu. Pre blonďavé dievčatká sa vraj viac hodila nebeská modrá. Nakoniec rozhodli samotní rodičia.
Niektoré veci považujeme za samozrejmé. Napríklad symboliku farieb, ktorá je nám jasná doslova na prvý pohľad. Neprekvapí nás, že námorníci sú spájaní s modrou farbou, politické strany propagujúce ekológiu na celom svete poznáme ako „zelených“. Je to logické, voda je modrá a zdravú prírodu si ľahko stotožníme so zelenými lesmi.
ČIERNA A BIELA
Nie vždy však farby posudzujeme výlučne očami, takže to býva trošku zložitejšie. V západnom svete napríklad považujeme čiernu za farbu smrti. Ak staršia žena chodí oblečená v čiernom, môžeme predpokladať, že prišla o manžela. Úplne ináč to však vnímajú obyvatelia Indie, kde za farbu smrti naopak považujú bielu. Ak by ste sa na hinduistickom pohrebe objavili v čiernych šatách, miestnych by ste pravdepodobne urazili. Odchod na druhý svet si podľa tamojších kultúrnych zvykov treba uctiť práve čistou bielou.
Zaujímavo fungujú aj naše asociácie pri dievčenských a chlapčenských farbách. Keď chce budúca mamička prezradiť blízkym pohlavie dieťatka vo svojom brušku, môže tak urobiť bez jediného slova použitím správnej farby. Pri prvej návšteve nového obchodu neomylne nájdeme oddelenie s oblečením pre chlapcov alebo dievčatá podľa modrej či ružovej farby interiéru, v toaletách obchodného centra bez rozmýšľania vkročíme do správne namaľovaných dverí. A toto delenie presahuje aj do zvieracieho sveta – ružová gumička či obojok napríklad na prvý pohľad rozlíši sučku od psíka či mačku od kocúra.
Prečo máme tieto dve farby všetci z nás tak silno spojené s konkrétnym pohlavím? Paradoxom je, že všetko vlastne mohlo byť inak. Ružová ako agresívna farba bola v minulosti považovaná za najvhodnejšiu farbu pre chlapcov, kým modrá spájaná s nebom a nevinnosťou mala byť farbou pre dievčatká.
PRAKTICKÁ BIELA
Ružová a modrá sú v našich mysliach silno zakorenené dievčenské a chlapčenské farby. Je to však len otázka posledných pár generácií, naši predkovia by nad týmto delením dnes len krútili hlavami. Ostatne, netreba ísť ani tak ďaleko do minulosti, stačí si zaspomínať na časy telocviku za socializmu. Kým chlapci behali po školských ihriskách v červených trenkách, dievčatá k ikonickým cvičkám používali uniformné tmavomodré nohavičky.
Ak sa zvyknete prehrabávať vo fotkách po prastarých rodičoch, nepochybne medzi nimi budú aj ateliérové snímky bábätiek v krásnych bielych šatočkách. V podobných sa fotili deti pred sto rokmi v Skalici či Prešove, ale aj na druhej strane Atlantiku. Známa je napríklad fotografia dvojročného chlapčeka, z ktorého sa o pár desiatok rokov stal známy americký prezident Franklin Delano Roosevelt. Dieťa s dlhými kaderami v bielych šatočkách z dnešného pohľadu pripomína skôr dievčatko.
Okrem toho, že anjeličkovská biela odjakživa symbolizovala nevinnosť a čistotu, táto farba pre chlapcov aj dievčatá bola praktickou voľbou. V minulosti medicína nebola na takej úrovni ako dnes, detská úmrtnosť bola, bohužiaľ, bežnou súčasťou života, preto sa detí rodilo oveľa viac. V tejto situácii nebolo veľa priestoru na individuálny prístup k deťom. Na rozdiel od iných farieb sa biela dala lepšie čistiť, vyvárať a bieliť. Bábätkovské šatočky sa často dedili po starších súrodencoch, a tak bola biela vhodnou neutrálnou farbou pre malých človiečikov akéhokoľvek pohlavia.
K zmenám dochádza až s ekonomickým pokrokom niekedy na začiatku 20. storočia najmä v Spojených štátoch. Veľké obchodné siete predávajúce oblečenie čoraz majetnejším Američanom čoskoro zistili, že detská móda má veľký potenciál. Netrvalo dlho a začali vznikať strihy špeciálne pre chlapcov a pre dievčatká. Ostávalo len otázkou času, kedy sa doboví dizajnéri rozlúčia s generickou bielou a siahnu aj po pestrejších farbách. A odtiaľ bol len krôčik k tomu, aby sa niektoré farby stali „chlapčenské“ a iné „dievčenské“.
Už pred prvou svetovou vojnou získali prím nám dobre známe dve farby – modrá a ružová. Nie však tak, ako by sa nám na prvý pohľad zdalo. Robotníkov v ružových montérkach si dnes vieme len ťažko predstaviť, pred sto rokmi to však ľudia videli inak. Napríklad v propagačnej brožúre detského oddelenia obchodného domu Earnshaw`s z roku 1918 sa uvádza: „Všeobecne akceptované pravidlo je ružová pre chlapcov a modrá pre dievčatá. Dôvod je, že ružová ako viac rozhodná a silná farba je vhodnejšia pre chlapcov, zatiaľ čo delikátnejšia a láskavejšia modrá je krajšia pre dievčatko.“ Iné zdroje zasa tvrdia, že modrá sa hodí najmä blonďavým dievčatkám s modrými očami, kým ružovú by mali nosiť hnedooké deti. V roku 1927 sa v časopise Time rozhodli zostaviť tabuľku vhodných farieb pre chlapcov aj dievčatá podľa najväčších vtedajších obchodných sietí. V tomto prieskume ružovú ako najvhodnejšiu farbu pre chlapcov svojim zákazníkom odporúčal napríklad obchodný dom Filene`s z Bostonu, ale aj newyorský Best & Co., Marshall Field z Chicaga či Halle`s z Clevelandu v Ohiu, ktorý bol v tom čase známy početnou slovenskou komunitou.
ZÁKAZNÍCI ROZHODLI
O tom, že všetko bude nakoniec inak, rozhodli napokon obyčajní ľudia. Hlasovaním peňaženkami. Aj keď obchodníci možno mali svoj názor, nestotožňoval sa s postojmi väčšiny. V medzivojnovom období, keď celý koncept chlapčenských a dievčenských farieb vznikal, napriek odporúčaniam odborníkov mamičky radšej stavili na svoj vkus. Stále viac ľudí uprednostňovalo ružové šaty pre dievčatá a modré oblečenie pre chlapcov. Samozrejme, obchodníci sa radi prispôsobili, a tak tieto dve už predtým populárne farby jednoducho vymenili. A toto rozdelenie si definitívne „sadlo“ a veľmi rýchlo sa stalo všeobecnou normou a medzi ľuďmi v rôznych končinách sveta sa rozšírilo doslova za pár rokov. A tak keď sa vojaci vrátili z frontov druhej svetovej vojny, ich deti od Sydney cez Moskvu, Berlín až po Los Angeles sa už rodili výlučne do ružových a modrých dupačiek. Tak to zostáva do dnešných dní a nič nenaznačuje, že by sa tieto naše silné asociácie spojené s ružovými volánikmi a modrými montérkami mali akýmkoľvek spôsobom meniť.
