Dnes už všetci tak akosi vieme, že byť dobrou matkou neznamená mať za každých okolností dokonalo vyčistenú domácnosť, uvarenú teplú večeru a dieťa ako zo žurnálu. Avšak vo vzťahu k potomkovi sa dnes veľmi veľa mamičiek stále cíti neistých. Prečo, keď je to väčšinou úplne zbytočné?
Tak predovšetkým, materstvo nie je koníček, ale práca, niekedy poriadne tvrdá, navyše za neustále sa meniacich podmienok. Už preto je nemožné robiť ju neustále perfektne. Pokiaľ teda nie sme stroje (čo nie sme, aj keď si tak niekedy pripadáme).
Prečo sa však práve dnes cíti toľko žien neistých v úlohe matky? Áno, podpisujú sa na nás príručky o materstve a výchove, ktorými je trh zavalený. Sú dobrým sluhom, ale zlým pánom, pokiaľ ich neberieme len ako inšpiráciu, ale ako dogmu. A nemenej bohaté príležitosti na porovnávanie ponúkajú aj médiá, kde veľmi spoľahlivým spôsobom, ako sa na smrť vynervovať, je začítať sa do rodičovskej internetovej diskusie na akúkoľvek tému.
„Zistila som, že pre mnohých rodičov je chodenie na nočník viac než ďalší stupienok vo vývoji dieťaťa. Často ide o potvrdenie toho, že sa dospelí dieťaťu venujú,“ píše napríklad vo svojom blogu Veronika Jonášová, ktorá zabrúsila na internet, znepokojená tým, že jej dieťa nočník stále ignoruje.
Obetavé matky ašpirujúce na titul „najmama“ svoje dieťa v podstate poškodzujú.
Čo deti potrebujú najviac
Mali to azda matky predtým jednoduchšie? „Takto sa to nedá povedať,“ myslí si psychologička Leona Němcová. Materstvo nie je možné oddeliť od celkových podmienok na život. Pokiaľ sa dokážete správať prirodzene, potom ste ako matka dobrá, aj keď žijete ťažký život. Ale môžete byť i tou najlepšou mamou, keď ste však nútená nastúpiť do práce a dať dieťa do škôlky, samozrejme, že to nie je pre vaše dieťa to najlepšie. Rozhodujúce ale je, nakoľko sú naplnené základné potreby dieťaťa.“
Čo je to presne?
Ako ukázali štúdie detí z dojčenských ústavov a detských domovov, tie deti, ktoré sa do domova dostali priamo z rodín, ktorým boli odobrané, sa v ústavnej starostlivosti vyvíjali horšie ako v pôvodnej rodine. „Znamená to, že deťom až tak neprekáža špina, nedostatok jedla, či napríklad špina?“ Kladie si otázku psychologička Katarína Stibalová v článku „Ako by mala vyzerať dokonalá matka“. A hneď nadväzuje ďalším príkladom: psychológovia skúmali po roku 1989 situáciu tzv. „rýchlych podnikateľov“, teda ľudí, ktorí začali podnikať a veľmi rýchlo zbohatli, a zistili, že hoci boli ich deti nadpriemerne materiálne zabezpečené, trpeli. Najčastejšie sa to prejavovalo v prejavovaní sociálnych vzťahov, keď sa buď stránili ostatných alebo sa, naopak, za každú cenu snažili o vybudovanie silnej pozície v partii.
Psychológovia v ich prípade hovorili o subdeprivácii, teda dlhodobom drobnom neuspokojovaní základných potrieb, najčastejšie sociálnych. Zhrnuté a podčiarknuté: ako deťom z ústavu, tak aj deťom podnikateľov chýbal zo všetkého najviac sociálny kontakt.
Pozornosti ani málo, ani veľa
Kto vie tieto potreby detí dokonale napĺňať, sú domorodé kmene, ktorých prístup k materstvu sugestívne opísala Jean Liedloffová vo svojej dnes už legendárnej knihe Koncept kontinua. Bez toho, aby nad tým potrebovali premýšľať , tamojšie matky deti neprehliadajú, ale ani nebombardujú prehnanou pozornosťou. „Malé deti nosia stále pri sebe, ale len čo začnú potomkovia chodiť, nechávajú ich objavovať život – to je totiž pre dieťa tá najväčšia hra,“ vysvetľuje Leona Němcová. „Vnímam to ako dobrý model: pokiaľ sa dieťa nie je schopné fyzicky odpútať, má ho mať matka pri sebe. Potom keď lezie alebo sa batolí, nech je v blízkosti, ale len čo potomok chodí, môže sa aj matka viac vzdialiť.“ Samozrejme, je super, keď sa matka s dieťaťom hrá – dokáže sa zapojiť do hry, nasleduje dieťa v jeho činnosti, pomenováva nahlas, čo dieťa robí, má s ním očný kontakt, je v rovnakej výške ako dieťa, opakuje, čo dieťa hovorí, dáva otázky. „Často sa u matiek stretávam s panikou, že sa nevedia hrať. Pracujem v rámci terapie s videozáznamami, takže rodičia potom môžu vidieť, že nie je potrebné vymýšľať neustále novú zábavu, ale stačí dieťa nasledovať,“ radí psychologička.
Dieťa však potrebuje aj čas samé pre seba a pozornosť neznamená neustále mu vymýšľať program. „Skôr to fungovalo tak, že deti prišli zo školy, napísali si úlohy a išli sa hrať s kamarátmi von. Dnes im rodičia plánujú na odpoludnie mnoho aktivít a organizujú im čas počas víkendov. Videla som, že vo väčších mestách sa už usporadúvajú krúžky pre deti od 6 mesiacov,“ uvádza psychologička príklad zle nasmerovanej rodičovskej pozornosti. V dôsledku prehnaného množstva podnetov sú dnešné deti prestimulované, trpia hyperaktivitou alebo, naopak, upadajú do apatie.
Pokiaľ sa správate prirodzene, potom ste ako matka dobrá, aj keď žijete ťažký život.
Nalaďte si anténu
Odhad správne dávkovanej pozornosti je otázkou naladenia na dieťa. Je pravda, že v tomto smere to majú jednoduchšie ženy, ktoré sú od prírody harmonicky založené a prežili uspokojivé detstvo. Pretože sú sami so sebou v pohode, lepšie vycítia, čo je pre dieťa dobré. Nie sú v kŕči a nerobia chyby.
Ženy pochádzajúce zo zložitých rodinných pomerov majú pochybnosti a veľa otázok. Ak sa nimi trápia príliš, úplne prehlušia hlas svojej intuície a začnú sa správať vo vzťahu k dieťaťu trochu ako slon v porceláne (aj keď, samozrejme, s tými najlepšími úmyslami). Ako hovorí Leona Němcová, matka môže byť dobrou matkou vtedy, keď porozumie sama sebe – až potom bude schopná pomáhať dieťaťu s jeho problémami a nehrnúť naň tie svoje. „Na druhej strane sa však každá žena môže spoľahnúť na tzv. intuitívne rodičovstvo, čo je pojem detského lekára a vývojového psychológa Hanuša Papouška, ktorý opisuje skutočnosť, že všetci máme biologické vlohy fungovať ako rodičia, a to bez ohľadu na vzdelanie a ďalšie vonkajšie okolnosti. Ide o to, neprehlušiť intuitívneho rodiča v sebe prehnaným premýšľaním.“
Ste rodič, nie kamarátka
Dobrá matka rešpektuje osobnosť svojho dieťaťa, ale nedovolí mu, aby jej (alebo komukoľvek inému) skákalo po hlave. Prísna výchova, kedy si dieťa musí pýtať dovolenie kvôli každej maličkosti, škodí, ale tá liberálna, kde nie sú dané žiadne pravidlá, tak isto. Sloboda bez limitov je anarchia. Dávať dieťaťu hranice a určovať, odkiaľ kam siaha ihrisko, kde sa môže slobodne pohybovať, vám u potomka body na popularite body nepridá, ale je to preňho životne nutné. Deti potrebujú hranice, aby sa mohli cítiť bezpečne a vedeli, kam patria. Inak sú neisté, zmätené, nemajú dosť skúseností, aby sa mohli vo všetkom rozhodovať a nedokážu uniesť ťažobu zodpovednosti, ktorú na ne výchova bez pravidiel prináša. Kedy je potrebné byť dôsledný a v čom a za akých okolností záleží na vašom cite pre situáciu a naladenie na dieťa.
Dobrá matka si tiež uvedomuje, že rovnoprávny vzťah medzi rodičom a dieťaťom je nezmysel. Rodič má osobnosť dieťaťa rešpektovať, ale je tu tiež preto, aby dieťa vychoval. Čiže sa to nezaobíde bez stanovenia mantinelov, pretože súčasťou výchovy je aj to, že matka niektoré veci nedovolí.
Nemusíte byť dobrá matka, stačí byť dosť dobrá
Matky ašpirujúce na titul „najmama“ svoje dieťa v podstate poškodzujú. Sú nekonečne obetavé, vždy trpezlivé a plnia dieťaťu prianie ešte skôr, ako na ne potomok pomyslí. Ale podľa konceptu „dosť dobrej matky“ britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta potomok takejto matky potom nemá možnosť naučiť sa sám zvládať frustrujúce situácie. Teda nemôže psychicky rásť. Winnicott bol presvedčený, že pre vývoj dieťaťa je predovšetkým dôležité, aby matka robila to, čo robí, s radosťou, aby sa správala autenticky, a tak našla sama pre seba v materstve uspokojenie.
Nemá zmysel snažiť sa všetko v materstve robiť perfektne a potom sa rúcať z každého nezdaru a považovať ho za zlyhanie. Sme ľudské bytosti a tak občas kričíme, občas vybuchneme hnevom… Avšak to všetko, vrátane nášho sklamania, že sa veci nedejú tak, ako sme si predsavzali, môže nakoniec pre dieťa znamenať obohacujúcu skúsenosť.
foto: unsplash.com
