Keď podvádzajú muži, sú lovci a nasledujú pud rozsievača. Keď podvádzajú ženy, sú to potvory. Kiežby to bolo takéto jednoduché. Ženy, ktoré podvádzajú, logicky nič nerozsievajú. Naopak – hľadajú to, čo im chýba.
Muži aj ženy sú neverní najčastejšie kvôli tomu, že im u súčasných partnerov chýba obdiv. U mužov to má celkom jasnú podobu: doma sa necítia byť dostatočne ospevovaní, chválení, rešpektovaní, sú jednoducho málo mužmi. A pochvala chýba aj ženám. Nielen, že chceme mať doma partnera, ktorý sa správa galantne aj po dvadsiatich rokoch manželstva, áno, mám na mysli to slávne pomáhanie pri obliekaní kabáta, otváranie dverí, a nakoniec aj tie ponožky, ktoré nenechávajú, vy viete kde. Chceme okrem toho počuť, že nám to pristane, že sme pre nich stále príťažlivé. A chceme to počuť bez otázok, pretože odpoveď „áno“ na otázku „pristane mi to?“ sama o sebe nie je funkčná. A muži? Chváľte ich, chváľte každú chvíľu aj za tie najmenšie maličkosti. A nemyslite si, že neprekuknú, že je to tak trošku divadielko. Prekuknú. Moja najlepšia kamarátka Jarka mi raz rozprávala, ako svojho muža chváli prakticky nepretržite. Raz jej totiž povedal, že je mu jedno, že to tak nie je, alebo že ho chváli za veci, ktoré by mali byť automatické. Keď mu hneď ráno povie niečo pekné, má jednoducho pekný deň. Jarka je múdra žena, a tak svojho muža chváli, kadiaľ chodí. A ja priznávam, že spokojnejšieho chlapa, ako je ten jej, som už roky nevidela.
Moc ako príležitosť
Poďme na chvíľu do histórie českej vrcholovej politiky. Arogantný a silne neatraktívny Mirek Topolánek opustil svoju ženu, ktorá ho doviedla na vrchol, teda až k premiérskemu postu, a obstaral si o oveľa rokov mladšiu blondínku. Toto isté si prakticky v rovnakú dobu dovolil aj iný premiér, arogantný a silne neatraktívny Jiří Paroubek, ktorý starú ženu vymenil za novú, tak isto blondínku, ktorá vošla do histórie vetou „na mojom mužovi je sexi mozog“, a to mala šancu do histórie vstúpiť ako skvelá prekladateľka. A do tretice všetkých perál, superkatolík z Moravy Petr Nečas, ktorý sa počas rokov politike stal tiež arogantným a silne neatraktívnym, opustil svoju ženu, s ktorou mal štyri deti, pre vulgárnu blondínu. Našinec by len pretočil oči a pomyslel si niečo nepekné, ale pozor, našinec je v tomto prípade žena. Našinec mužského pohlavia túto trojku obdivuje. Sú to kanci a frajeri.
Teraz si správu o mužskej neschopnosti ctiť hodnoty prehoďte do ženského sveta. Vezmite si akúkoľvek političku, moment, tých bolo vlastne osudovo málo, tak akúkoľvek ženu, ktorá by na prahu stredného veku opustila rodinu. Deti. Roky budované vzťahy. A odišla, hlava-nehlava, za mladším, atraktívnejším, príťažlivejším, neopozeraným. V prípade mužov, ktorí podvádzajú, sa ešte názor spoločnosti delí, v prípade žien, ktoré podvádzajú, sa na ne dívajú s opovrhnutím muži aj ženy. Prečo muži môžu podvádzať a stavia ich to do lepšieho, v skutočnosti testosterónového svetla, a prečo ženy, ktoré podvádzajú, by mali ísť bývať do maringotky za mestom? Alebo ešte inak: prečo muži podvádzajú, tak akosi tušíme, ale prečo to robia ženy, teda tie, ktoré by mali strážiť kozub a utvárať domácnosť?
Našli sme štvoricu žien, ktoré sa pod podmienkou nezverejnenia plného mena, priznali.
Prebudiť dračicu
„Bol milý, dobrý, staral sa o deti, o mňa, zaistil nám všetko, čo sme mohli potrebovať alebo po čom sme len zatúžili. Lenže ma bral ako umývačku. Alebo práčku. Jednoducho len ako vec, ktorá zabezpečuje hladký chod domácnosti,“ spomína tridsaťdvaročná Viera na dobu, kedy bola prvýkrát neverná svojmu manželovi. Je to príbeh ako z červenej knižnice. Jej milenec sa vo firme jej muža staral o vozový park. Jedného dňa sa zjavil pri bránke ich vily, aby jej prezul pneumatiky z letných na zimné. Chlapec, čo sa staral o autá, klopil oči. Červenal sa. Statočne vykoktal dôvod, prečo prichádza. Keď ho Viera po návrate s prezutým autom pozvala domov na čaj, nedostal zo seba nič, len pár hlások. No, a tiež bol pekný, veď mal vtedy čerstvých dvadsaťtri. „Pozerala som sa na toho chlapca, ktorý bol zo mňa príšerne nervózny, a pomaly sa vo mne prebúdzala tá, čo vedela zviesť muža,“ hovorí Viera s odstupom času. „Poznáte tie filmy, kedy si dospelá žena prehodí nohu cez nohu a významne privrie oči, však? Dnes sa za to trochu hanbím, ale vtedy pre mňa to sotva dospelé chlapča, ktoré som vzápätí odviedla do spálne, bolo dôkazom, že nie som len vec. Ani že tu nie som len preto, aby som rodila deti, potom ich vozila do škôlok a škôl, a medzitým uvarila večeru.“ Nič podobné potom už Viera nezopakovala. A milého chlapca dokonca potom už ani nestretla.
„Lenže ma vnímal iba ako umývačku riadu. Alebo práčku. Jednoducho ako vec.“
Pomsta
„Deň, kedy som sa dozvedela, že má milenku, bol pre náš vzťah jedenástym septembrom. Všetko sa obrátilo na prach a život sa z minúty na minútu zmenil,“ rozpráva dvadsaťosemročná Irena. Vtedy so svojím partnerom žila sedem rokov. Obaja cítili, že stoja pred závažným rozhodnutím: buď svoj vzťah posunú ďalej svadbou a deťmi, alebo pôjdu každý svojou cestou. Vyriešil to jej partner. Zaobstaral si milenku. „Všetky tie nočné esemesky, náhle odchody do baru za kamarátmi, neskoré príchody z cvičenia, vlastne to bolo očividné,“ hovorí. A potom sa jedného večera, keď ležali na gauči, pozerali sa na film a on písal jednu správu za druhou, jednoducho opýtala na príjemcu tých správ. Či je to ona, kvôli ktorej je v poslednom čase duchom neprítomný. „Ani sa dlho nevykrúcal. Chvíľu mlčal, potom povedal, že áno,“ konštatuje. Kto by v tej chvíli čakal lietajúce taniere, hysterický plač alebo zbalené kufre, mýli sa. Irena sa zodvihla z gauča a išla si ľahnúť. Nechcela ho opustiť, nechcela robiť veľké gestá. Len sa rozhodla, že svojmu milému dá pocítiť podobný pocit. Nakoľko múdre to bolo, zrejme raz ohlásia buď svadobné zvony alebo zbalené kufre, pretože pomsta zafungovala, a neberte ju, prosím, ako všeobecný návod, ako s neverníkom zaobchádzať.
Irena teda ani nepomyslela na to, aby balila nejakých mužov. Nechcela dokonca ani len sex, pretože partner minimálne v tomto ohľade dokázal uspokojiť obe, ju aj milenku. Chcela si len užiť rovnaký okamih, kedy sa jej milý opýta a ona mu odpovie rovnako, ako vtedy on jej. Cynické? Asi áno. Nájsť si milenca jej zabralo presne dva týždne. Prešla pár online zoznamiek pod ikonkou „on hľadá ju nezáväzne“ a bolo. Použila rovnaké zbrane, dlho si so svojím mužom – pomstou písala, chodila domov neskoro, často mala neprítomný pohľad. Len u nej to bolo celkom cielený stav. „Trvalo ešte ďalšie dva týždne, než sme sa ocitli v úplne rovnakej situácii. Na gauči, s popcornom v miske, pri sledovaní nejakého filmu, ani neviem, ktorého,“ hovorí. Keď jej pípla správa, nechala len ležať mobil na sedačke, aby si ju jej partner mohol prečítať na displeji. „Tú noc sme nešli spať. Hovorili sme o tom, či a prečo spolu chceme byť. Akú cenu sme za to ochotní zaplatiť – pričom monogamia bola mojou podmienkou. A priznala som sa mu, že to na neho bolo celé narafičené,“ pripúšťa. Nakoniec sa dostali k tomu, že jeho viedla k nevere nuda, ktorá sa do vzťahu pomaly vkrádala. A dohodli sa, že svoj vzťah vyskúšajú reštartovať, pretože si za to stoja. Príde vám to ako happy end? Potom znovu pripomínam, aby ste to nebrali ako návod: vám pomsta neverou vyjsť nemusí.
Cesta von
Aj keď to môže znieť zvláštne, k nevere žien tak isto môže viesť nedostatok odvahy. Respektíve, nedostatok odvahy na rozchod s tým, s ktorým zdieľa domácnosť. Štyridsaťdvaročná Oľga mala so svojím mužom dve dospelé deti. Mala intenzívny a každodenný pocit, že svoju úlohu už splnila – a že sa vo vzťahu, v ktorom zotrváva, unudí na smrť. „Všetko bolo rovnaké, každý deň, už dvadsaťštyri rokov,“ priznáva. „Každý nám náš vzťah závidel, boli sme ako z rozprávky. Od útlej mladosti spolu, zdravé a múdre deti, obaja v zamestnaniach, ktoré nás bavili. Pravidelné letné a zimné dovolenky, nikde ani mráčik. Ťažko povedať, či na mňa padla kríza stredného veku alebo som len závidela svojim rovnako starým kamarátkam, že žijú vo vzťahoch, ktoré sú nové a ešte ich vedia prekvapiť,“ premýšľa. „Môj muž bol okrem toho dobrý, spoľahlivý, jednoducho ideál. Koľkokrát som za svoj život počula, že takého by chcela každá!“
Lenže Oľga bola rozhodnutá svojho muža opustiť. Chcela nový život. Chcela ho žiť po svojom. A samota jej, ktovie prečo, vyhovovala. Lenže ako povedať po toľkých rokoch naoko dokonalého vzťahu „prepáč, mňa už to nebaví, chcem byť sama“. Nikto by tomu nerozumel. Nikto by nechápal, že vzťah takého dokonalého páru môže trpieť prázdnotou. Teda aspoň z jej strany. „Nemala som odvahu povedať mu, že končíme,“ spomína. „Skúšala som všetko, bola som na neho hnusná, hľadala som dôvody na hádky, zámerne som ich vyvolávala, párkrát sľúbila, že niekam pôjdem a potom vymýšľala dôvody, prečo sa mi tam ísť nechce. Jednoducho som zo seba urobila fúriu, od ktorej muži utekajú. Lenže môj muž sa na útek nedal.
Neopustila ho, len sa rozhodla, že mu urobí TO ISTÉ. Podvedie ho.
Konečne sa cítiť dobre
V škole sedávala v poslednej lavici. Sama. Na strednej sa stala tou, čo je poslednou pannou a všetci si z nej kvôli tomu uťahovali. Na vysokej zase bola tou, čo sa sústredí len na štúdium. Vysmievaná, opovrhovaná, opustená, dnes tridsaťpäťročná Jana až do absolutória na univerzite stála bokom. V prvom zamestnaní sa zoznámila so svojím partnerom, ale aj ich vzťah sa odvíjal v predpokladateľnej rovine: jednoducho spolu tak akosi žili a ani jedného to veľmi nebavilo. Nakoniec jediné, čo mali spoločné, bolo to, že ich nikto veľmi nechcel, a tak trošku zostali jeden druhému. Janino ženské sebavedomie sa pohybovalo okolo nuly. Keď si k nej raz prisadol v kaviarni muž, mala pocit totálnej nepríčetnosti. „Neviem, či tam chodil baliť osamelé ženy, alebo to bol osud, ale hodinu sme sa rozprávali a potom si ma odviedol domov,“ hovorí Jana, sklopí oči a tvár má aj po takej dlhej dobe červenú. A táto náhla „o päť minút odchádzame“ skúsenosť s ňou urobila nevídané veci. Nie že by sa z nej stala nymfomanka, len odhalila spôsob, ako sa cítiť ako bohyňa. A nenarúšať pritom pokojný chod svojho usporiadaného vzťahu. „Od tej doby som vždy povedala áno, aj keď sa patrilo povedať nie, bola som predsa zadaná. Lenže ja som sa nemohla nabažiť pocitu, že ma muži chcú,“ priznáva.
Žila tak nie paralelný vzťah, ale rovno paralelný život. Doma bola so svojím mužom a bola pre neho všetkým, čím sa patrí byť. V práci zodpovedne pracovala. A popri tom chodievala vysedávať do kaviarní, kde sa z nej stávala one night stand známosť. „Znie to hrozne, všakže,“ vlastne sa ani nepýta, keď mi hovorí svoj príbeh. „Ale ja som vždy bola tou, o ktorú nikto veľmi nejavil záujem. Keď som si dovolila podliehať mužom, ktorých nepoznám, začala som paradoxne žiť aj lepší život so svojím partnerom. Akoby mi postačilo, že ma niekto vníma ako sexuálne príťažlivú – a potom som sa zase v pokoji vrátila do svojho bežného života,“ končí.
Nie že by sa z nej stala lusknutím prstov nymfomanka, len odhalila spôsob, ako sa cítiť ako bohyňa.
Váš život
Máte niečo spoločné so ženami, ktoré nám porozprávali svoje príbehy? Alebo o nevere premýšľate? Pohľad na ženskú neveru súčasná spoločnosť len tak nezmení. Ak si neviete pomôcť, choďte na to a neobzerajte sa späť, možno je za rohom ten, ktorému už neverná nebudete chcieť byť. Ak ešte váš život nie je rozstrieľaný na kúsky, vyskúšajte sa zamyslieť nad tým, že aj keď sa emancipácia šíri ako mor, ťažko sa dnešná generácia žien dožije chvíle, kedy bude za neveru adorovaná rovnako ako naši premiéri. A unesiete potom opovrhnutie, ktoré neverniciam patrí?
foto: Unsplash.com, pixabay.com
