Vyhľadať
Close this search box.

MENU

DÁME SI PAUZU, DÁME SI… ROZCHOD?

Chcete byť spolu a súčasne chcete byť každý sám. A tento rozporuplný pocit vám trhá srdce. Že to znie nelogicky? Kto to nezažil, nepochopí. A tí ostatní, o ktorých je tento text, si možno konečne urobia jasno v otázke: vyrieši pauza vo vzťahu ten rozporuplný pocit?

Táto téma mi napadla na stretnutí spolužiakov zo základnej školy. Keď sme ju pred desiatimi rokmi opúšťali, Martina chodila s Petrom a my ostatní – mnohí láskou a sexom nedotknutí – sme im vzťah závideli. Vydržal desať rokov a my sme sa na nich pozerali ako na bláznov – od štrnástich rokov žiadny z nich nepoznal nikoho iného. Súčasne nám pripadalo čudné, že sa doteraz nezobrali. Desať rokov! A potom prišlo toto stretnutie a Martina naň dorazila bez Petra. Čo sa stalo? „Dali sme si pauzu,“ vysvetlila. „Možno naveky…“ smutne dodala. Aj keď to Martina nechcela, rozpútala dlhú debatu na túto tému.

Tu je v skratke:
Aneta: Pauza? Pauza je vlastne rozchod. Je to drsné, ale je to tak.
Nikola: Pauza je definitívny koniec. Zažila som to. Je to milosrdná lož, keď sa jeden bojí povedať druhému, že je koniec.
Ján: Pauza je pokus o citové vydieranie. Jeden druhému vlastne dáva najavo, aby sa začal viac snažiť.
Viera: Pauza neexistuje. Je to len príprava na koniec. Toto slovo by sa malo zakázať. Buď je koniec, alebo je vzťah.
Boris: Teraz to bude znieť tvrdo, ale pauza znamená „chcem skúsiť niečo iné, ale teba mám rád, tak chvíľu vydrž, vrátim sa“.
Petra: Pauza je dôvod a možnosť premýšľať. Šanca. Napríklad po nevere. Ja som to zažila. Pauza pomohla, ale bola to tvrdá skúsenosť.

Takže? Je pauza liek na škrípajúci vzťah? Alebo je to – ako tvrdí väčšina mojich bývalých spolužiakov – začiatok konca? Ak sa práve rozhodujete navrhnúť partnerovi takéto riešenie krízy, určite sa vám hodí know-how ľudí, ktorí pauzou prešli, a k tomu niekoľko rád odborníkov.

KEDY MÁ PAUZA ZMYSEL?
V poslednom čase mám pocit, že ľudí, ktorí si práve „dávajú pauzu“, v mojom okolí výrazne pribudlo. Že by sme sa v takom počte zmietali v neistote, alebo sa len bojíme rozísť – nechceme už znovu zažiť slzy ani smútok, tak na to ideme pozvoľna – cez pauzu? Psychológ Zbyšek Mohaupt aj psychologička Zuzana Lišková, ktorých som oslovila na túto tému, sa zhodujú: čas na vzťahovú pauzu je málokedy reálny a partnerom sa dá len veľmi zriedka odporučiť. „Pauza vo vzťahu je namieste, keď partneri pociťujú ambivalentné pnutie – chcú byť spolu, potrebujú sa, túžia po sebe, ale súčasne si ubližujú, prekážajú si, alebo sa ignorujú,“ hovorí psychológ Zbyšek Mohaupt a dodáva: „Odporučil by som ju partnerom vo chvíli, keď je pre nich rozchod priveľmi definitívnym riešením alebo keď sa ich vzťah začal príliš rýchlo – napríklad ešte za trvania predchádzajúcich, neukončených vzťahov – alebo pokiaľ ich nové spojenie zaskočilo príliš rýchlym tempom a vážnosťou. Zrazu nevedia, čo sa to medzi nimi deje, a majú obavu, že danú situáciu neunesú.“ Psychologička Zuzana Lišková tvrdí, že v každom vzťahu existujú dve sily – príťažlivé a odpudivé – a nikdy nie sú také jednoznačné, ako ich aktuálne vidíme. „I ľudia, ktorí momentálne pociťujú prevažne averziu k druhému, bývajú po čase prekvapení množstvom a silou neviditeľných nitiek, ktoré ich s partnerom zväzujú,“ hovorí odborníčka. Čas na pauzu je podľa nej vtedy, keď u jedného z partnerov začínajú prevládať sily odpudivé a súčasne ešte úplne nevymizli tie príťažlivé. „Keď sa rozporuplný pocit, to ´chce´ aj ´nechce´ súčasne, stáva neúnosným, je načase si od seba na chvíľu odpočinúť,“ hovorí psychologička. Zo stretnutia so spolužiakmi mám ideálny príklad: Martina žila s Petrom desať rokov. Keď ju podviedol, urobila kategorický koniec a zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala. Potom však prišli prvé dni samoty a ona sa zrútila – výčitky, slzy, depresia. Za desiatimi rokmi spoločného života sa skrátka nedá len tak potichu zavrieť dvere. Peter niesol vzniknutú situáciu podobne, a tak sa dohovorili na spoločnom stretnutí. Pri večeri padol z Petrovej strany návrh na time-out. Dvadsaťpäťročná Martina ho prijala so zmiešanými pocitmi: „Na chvíľu som sa zaradovala, že mám voľné ruky a môžem si splniť všetky sny, ktoré som kvôli Petrovi odsúvala. Zvyknúť si na samotu nebolo až také ťažké. Potom ma však prepadol hrozný pocit, čo keď Petra definitívne stratím! Beriem ho ako otca svojich detí, nedokázala by som sa s tým zmieriť…“ vysvetľuje.

URČITE SI PRAVIDLÁ!
Vzťahová pauza bude fungovať iba vtedy, keď si na začiatku spoločne sadnete k stolu a pokúsite sa nájsť odpoveď na otázku, prečo ju vlastne potrebujete. Niekedy – ale skutočne len niekedy – je i samotný rozhovor možnosťou, ako vyriešiť problémy a k žiadnemu odlúčeniu vlastne ani nemusí dôjsť. Pokiaľ však zametiete problémy pod koberec a budete sa tváriť, že ich vyrieši trojmesačný oddych, po ňom sa pravdepodobne vrátite tam, kde ste skončili. Logicky: nič ste nezačali riešiť, tak ste ani nič nemohli vyriešiť. Len ste spolu niekoľko týždňov nežili. A prečo by sa mal jeden alebo druhý meniť, keď na to nemal žiadny dôvod? Prečo by sa mal meniť vzťah, keď o zmene nikto nehovoril, a teda na nej ani nezačal pracovať? Keď budete chcieť spolu ďalej žiť i po týždňoch odlúčenia, aj tak sa tomu nevyhnete – budete si musieť sadnúť a budete musieť vyriešiť, ako si to každý z vás ďalej predstavuje. Existuje vôbec – okrem vágnej rady, že spolu máte hovoriť – nejaký spôsob, ako s pauzou naložiť, aby vám pomohla a váš vzťah nepotopila? Psychológ Zbyšek Mohaupt odporúča určiť si striktné pravidlá – počas určeného času žiadny spoločný kontakt, žiadne iné partnerské vzťahy, žiadne záväzky, žiadny sex, žiadne veľké rozhodnutia o budúcnosti. Že je to mimoriadne ťažké, o tom by vám mohla porozprávať tridsaťročná Monika. „Bola som sama ledva pár hodín a hneď ma začali sužovať pochybnosti, či bolo moje rozhodnutie správne. Napísala som asi dvadsať esemesiek a vzápätí ich vymazala. A potom som sa opila… Druhý deň znovu. A tretí deň to isté,“ rozpráva. Niektorí odborníci by vám odporučili, aby ste v takom prípade hodili smútok za hlavu a išli medzi ľudí. Každopádne nie na všetkých zaberá táto univerzálna rada. „Niekoľkokrát som skúšala premôcť osamelosť v spoločnosti kamarátok. Nebavilo ma to a myslím si, že ani ich. U vydatých priateliek som si pripadala ako trpený ufňukanec, ktorého treba utešovať. A moje akčné slobodné kamarátky nemali toľko času, aby ma dvadsaťštyri hodín denne zbavovali myšlienok na Kuba.“

A ČO KEĎ MÁME DETI?
Nemá zmysel klamať si, takže… Dôležitú rolu v prípadnej pauze hrá i váš momentálny – jazykom dotazníkov povedané – stav. Jednoducho: či spolu „iba“ chodíte, či spolu niekoľko rokov žijete, či máte spoločnú domácnosť a deti. Paradoxne najväčšiu šancu na úspech má posledný možný variant. O úspechu pauzy rozhodujú totiž aj väzby, ktoré spolu máte. Ak ste obaja slobodní, nezávislí jedinci s vlastným bytom a „iba“ sa máte radi, úprimne povedané je to dosť chabé puto, aby prežilo povedzme trojmesačné odlúčenie. Naopak, ak máte spoločnú domácnosť, deti a priestor, ktorý spoločne obývate, pravdepodobne si ľahšie uvedomíte, čo je pre vás podstatné. Nie ste si istí, ako sa to dá zistiť? Predstavte si, že v čase vzťahovej pauzy sa vám podarí nejaká drobnosť v práci. Chcete sa o ten úspech s niekým podeliť – čie telefónne číslo vytočíte ako prvé? Ak by ste radi zatelefonovali svojmu partnerovi, s ktorým práve teraz nežijete – je to signál, že k sebe stále patríte a že váš vzťah má zmysel. I Miroslav Plzák, jeden z uznávaných expertov na manželské spolužitie a sex, hovorí, že najdôležitejšie je vedieť sa spoločne radovať. Zdieľaná radosť je podľa neho veľmi podstatným dôvodom na to, prečo sa ľudia vôbec párujú. Takže ak ste schopní spoločne zdieľať radosť, funguje medzi vami jedno z najsilnejších emočných pút. V prípade, že sú vo vzťahu deti, je pochopiteľne o niečo komplikovanejšie nastavovať a následne dodržiavať pravidlá odlúčenia. Vzťahový time-out u takýchto párov potom väčšinou vyzerá obdobne ako situácia po rozvode. Niektoré dvojice sa však rozídu iba formálne – dohovoria sa, že každý bude žiť po svojom, ale zo spoločnej domácnosti sa ani jeden neodsťahuje. Psychológovia varujú pred takouto formou spolužitia – cesta späť totiž už väčšinou neexistuje. Samozrejme, že pokiaľ máte deti, musíte s nimi zostať v kontakte. Nemalo by to však byť automatické, ale všetko by malo byť vopred dohodnuté – aj model striedavej starostlivosti. Dohodnuté by mali byť i návštevy vášho pôvodného bytu, v prípade, že sa bez nich pauza nezaobíde a, samozrejme, i vaše telefonáty alebo e-mailové správy. Psychologička Zuzana Lišková hovorí: „U rodičov je nutné celú komunikáciu obmedziť iba na komunikáciu technickú – kto, čo, kam, kedy a kde.“

SEX – TERAZ NIE?
Aby vzťahová pauza mala požadovaný efekt, bude nutné sa v čase jej trvania trochu odosobniť od partnerského spolužitia. Pozrieť sa naň z trochu inej strany, dopriať si čas na seba (poznanie), na ujasnenie si vlastných hodnôt a tiež si odpovedať na otázku, či nežijete so svojím partnerom len preto, že sa bojíte samoty. Túto náročnú úlohu nezvládnete za týždeň ani za tri, preto by vzťahová pauza mala podľa odborníkov trvať aspoň tri mesiace. Zdá sa vám, že je to dlho, a preto vnímate slovo „pauza“ skôr ako synonymum slova „rozchod“? Psychológ Zbyšek Mohaupt vysvetľuje, že to nemusí byť pravda: „Vzťah – teda emočné puto môže naďalej trvať, aj keď spolužitie nepokračuje. Neexistuje totiž žiadna emočná pauza. Nikto z nás si nemôže prikázať, že teraz dva mesiace nebude mať rád Janu alebo Kuba a potom sa zase zamiluje. Samozrejme, ak medzi partnermi emočné puto chýba, nejde o pauzu, ale o koniec vzťahu.“ Vzťahovým odpočinkom nič nevyriešite, ak hneď na začiatku pominiete otázku sexu. Psychológ Zbyšek Mohaupt je v tomto radikálny – žiadny sex. „Riešením môže byť iba abstinencia alebo masturbácia. Dokazovanie si sexom, že „ten môj“ alebo „tá moja“ je aj tak najlepší/ia, je krátkozraké. Vzťah to zaťažuje tajomstvom, nedôverou a túžbou po vedľajšom vzťahu a nakoniec sa to ešte môže obrátiť proti vám,“ varuje. Variant „nikto nič s nikým“ sa zdá byť ideálny, ale pre mnoho ľudí sa dá veľmi ťažko dodržať. Keď som kedysi tému vzťahovej pauzy načala s psychologičkou Martou Boučkovou, absolútny zákaz iného sexuálneho kontaktu neodporučila a povedala mi čosi v tomto zmysle: Nie je predsa nutné po návrate z pauzy rozprávať partnerovi všetko, čo ste kde a s kým robili. Aj keď vás nikto nenúti, koľko z vás vydrží držať jazyk za zubami, a to aj v kritických momentoch?

A MÁTE JASNO?
Keď na začiatku vzťahovej pauzy stojí to, čo by tam podľa odborníkov malo stáť – teda akási dilema, či vo vzťahu chcete zotrvať a súčasne chcete odísť – zhruba po trojmesačnom odpočinku by ste mali vedieť jasnú odpoveď. „Buď pocítite úľavu, oslobodzujúci pocit, radosť zo života alebo, naopak, smútok a pocit akejsi neúplnosti…“ hovorí Zuzana Lišková. Odlúčenie má množstvo pozitív, ale – ako všetko v živote – má aj niektoré negatíva. Poznám napríklad Milana, ktorému sa plánované odlúčenie nakoniec tak zapáčilo, že sa už k pôvodnému vzťahu nechcel vracať. Začal sa znovu stýkať so svojimi kamarátmi, pretože zrazu mal na nich čas, cestoval, kam chcel a vôbec si všetko zariaďoval podľa seba. „Nemôžem povedať, že by som si na Lenku nikdy nespomenul a nebolo mi ľúto, že so mnou práve teraz nie je. Ale ako týždne ubiehali, tým menej sa objavovali podobné myšlienky, a keď sa doba nášho odlúčenia chýlila ku koncu, definitívne mi došlo, že sa musíme rozísť. Láska bola preč,“ rozpráva. Podľa Zuzany Liškovej to nie je nič neobvyklé – zvlášť, ak je odlúčenie dlhodobé, niekedy zavedie partnerov k takej miere nezávislosti, že im nakoniec spoločné spolužitie pripadá príliš zväzujúce. „Často sa to stáva predovšetkým ľuďom so silnou potrebou osobnej slobody. Naopak, u tých, ktorí potrebujú vzájomnú závislosť, zase môže dôjsť k nadviazaniu nového vzťahu,“ hovorí odborníčka. Je to logické – keď sa k sebe partneri po niekoľkých týždňoch vrátia, aby si dali ešte jednu šancu, obvykle zistia, že sa odcudzili. A to, čo mali spoločné, je preč. Chýbajú spoločné zážitky, spoločné plánovanie aj spoločne strávené večery. Nakoniec zistia, že najlepším riešením je rozchod. Že ste čakali optimistickejší záver? Pauza má nepochybne svoje pozitíva a čo si budeme nahovárať: každý sa niekedy môže ocitnúť v situácii, keď potrebuje byť nejaký čas sám a zdá sa mu, že ak sa hneď teraz niečo nestane, zblázni sa. Ale ak taký stav mysle zakaždým budete riešiť pauzou, alebo si dokonca myslieť, že sa vďaka nej zbavíte zodpovednosti, nikdy to nemôže skončiť happy endom.


Ako ste sa vyrovnali s pauzou vo vzťahu?
Jaromír, 38 rokov
Pauzu vo vzťahu vyhlásila moja priateľka a ja som súhlasil. Rešpektoval som nastavené pravidlá, nekontaktoval ju a prijal pauzu ako výzvu sám pre seba – odišiel som na dvojmesačný jazykový kurz do zahraničia. Neutápal som sa v zúfalstve a v smútku, spoznal som nových ľudí a prišiel späť s množstvom pozitívnej energie. Prospelo to nám obom, po troch mesiacoch sme sa k sebe vrátili.

Erika, 28 rokov
Pauzu vo vzťahu som navrhla ja a mňa samú prekvapilo, ako mi zrazu prekáža partnerova neprítomnosť. O žiadnom odosobnení sa od vzťahu sa v mojom prípade rozhodne hovoriť nedalo. Od začiatku ma sužovali pochybnosti, či to bol dobrý nápad. Nepremýšľala som o sebe, ale o svojom priateľovi – s kým teraz práve je a kde si užíva. Keď pípla esemeska, okamžite som sa vrhala k mobilu, či to náhodou nie je on. Nakoniec som mu o pár dní zavolala a po niekoľkých neúspešných pokusoch vzťah obnoviť sme sa rozišli.

Dagmar, 42 rokov
Keď manžel navrhol dať si pauzu, dosť som si poplakala. Deti sú temer dospelé, povedali sme im pravdu. Fakt je, že pauza náš vzťah nakoniec prečistila. Nabudúce však už s ničím podobným nebudem súhlasiť. Nehodlám stráviť ďalšie štyri mesiace života v neistote, či ma partner bude alebo nebude ešte chcieť. Ja som v tom mala vždy jasno.

 

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.